Osobne som si už ten priamy kontakt s ľuďmi patrične vyskúšal, uvediem dva príklady.
Nie je to tak dávno, čo som stál na trhovisku v Stupave aj s niekoľkými aktivistami SaS a za podpisovým stolíkom som sa prihováral ľuďom petíciou za Referendum 2009. A poprosil ich o podporu tejto iniciatíve a o ich podpis. Túto akciu som využil aj na kampaň do volieb VÚC, ktoré sa práve blížili.
Po futbalovom derby Borinka - Marianka, pred ktorým som sa nakontaktoval na tajomníka domáceho oddielu, som sa presunul spolu s fanúšikmi, z ktorých som nikoho nepoznal, do miestnej krčmy, kde som sa postavil do stredu krčmy, požiadal ich o chvíľu pozornosti, porozprával im niečo o sebe a poprosil ich o podporu.
No, reakcie boli rôzne - v drvivej väčšine pozitívne. Ale niektoré aj úsmevné.
Dodnes si pamätám na reakciu toho pána, ktorý sa na tom trhovisku tak veľmi chcel porozprávať. A možno aj trochu ukázať. Najprv 10 minút nadával na Dzurindu, potom 10 minút nadával na Fica. Nakoniec chytil do ruky môj leták, čo som mal na stolíku, na ktorom bola moja fotografia a povedal : "A Vy si myslíte, že tento Váš papaláš, za ktorého tu teraz agitujete, bude lepší? Veď to je určite nejaký niktoš, čo určite ešte nič v živote nedokázal, bohvie, čím sa vlastne živí...". Po mojej odpovedi (s úsmevom), že mu rád porozprávam, čím sa živím aj o tom, že si myslím, že predsa len niečo už za sebou mám a niktoš nie som, tri krát pozrel na leták, tri krát na mňa a ustúpil dva kroky : "Jééé, to ste Vy, a to Vy tu tak osobne?"...
Dnes mám na stole od jeho syna - maturanta na ekonomickej strednej škole - žiadosť o vykonávanie odbornej praxe vo firme, v ktorej pôsobím. Pán si ma vyhľadal a poprosil, či by som ho nevzal, že nechce aby šiel do banky ale k nám, myslí si, že sa u nás podstatne viac naučí...
V tej krčme, keď som už sedel po mojom príhovore so štamgastmi pri pive, ma jeden z nich oslovil so slovami: "Ľubo, ja by som Vás naozaj rád volil, ste mi sympatický ale fakt nemôžem". A po mojej otázke, aký je dôvod, zavalil : "No, lebo ja som totiž bezdomovec, takže tu nemám trvalé bydlisko a tým pádom ani volebné právo, ale aspoň si na Vás vypijem". A všetci pri stole sme sa na tom úžasne zabávali pomerne dosť dlho...
Odvtedy som absolvoval už viacero stretnutí. Rôznych. Individuálnych, menších, väčších. No tieto budú predsa len špecifické. Budú to zážitky, budú to emócie. Veľmi sa na naše turné teším. Na Považskú Bystricu - moje rodisko, na Spišskú Novú Ves, kde som pomerne dosť dlho pracovne pôsobil a mal česť byť tam súčasťou tímu skvelých a pracovitých ľudí. Ale aj na iné mestá, či obce - budem sa snažiť zúčastniť sa čo najväčšieho počtu stretnutí.
Takže - začíname 13.04.2010 v Trnave (a okolitých obciach), postupne budeme pokračovať dalej cez Skalicu, Senicu, Myjavu, Piešťay, Hlohovec, atď. cez sever na východ a naspäť južnou trasou. O presných časoch a miestach kamiónu budeme priebežne informovať. Kamiónu bude sekundovať niekoľko sprievodných vozidiel.
A ešte niečo.
To nebudú vyblýskané limuzíny - aj keď niektorí z nás máme aj také, avšak na rozdiel od súčasných našich tzv. "zástupcov" sa nám na ne neskladajú všetci občania Slovenska svojimi daňami ale kúpili sme si ich za vlastné zarobené peniaze (prípadne ich máme pridelené ako služobné a zarobili na ne súkromné firmy, pre ktoré pracujeme a my ich môžeme používať aj na súkromné účely).
Nebudú to vysvietené kultúrne domy s autobusmi nazvážanými "fandami" z celého okolia nalákanými na nejaké darčeky, s kultúrnym programom a zaplateným Marcinom.
A nebudú to ani páni v naškrobených oblekoch a dámy v kostýmčekoch na ihličkových opätkoch rovno od kaderníka.
Môže sa aj vo Vašej obci, či mestečku stať, že pred krčmou, na futbale, v bare, na námestí, na trhovisku... zrazu zaparkuje obrendované auto, či autá SaS a vystúpia z nich Sulík, Mihál, Miškov, Krajcer, či Galko so svojou posádkou. Nie ako "... a to Vy tu takto osobne?..." ale ako obyčajní ľudia, ktorí sa na nič nehrajú a prídu sa s Vami len porozprávať. Snažiť sa Vám vysvetliť, o čo im ide a čomu by chceli pomôcť. A vypočuť si Vaše názory.
Som zvedavý ako to celé dopadne. Zle to však dopadnúť vlastne nemôže. Pretože tam v regiónoch je skutočný život, aj keď nepodceňujem silu internetu. A najbližších 44 dní a následne 12.jún 2010 ukáže ako to so SaS skutočne je. Som presvedčený, že budeme úspešní a v povolebnej spolupráci s ostatnými pravicovými stranami dáme Slovensku po 12.júni novú šancu.
A zabránime súčasným mocipánom priviesť našu krajinu definitívne do Grécka alebo ešte kus zaňho. Pretože Slovensko si taký osud jednoducho nezaslúži - nezaslúžia si ho ľudia, čo tu chcú žiť, pracovať, platiť dane, nekradnúť a slušne vychovávať svoje deti.
