Vojenské podniky so 100%-nou účasťou štátu sú špecifické. Boli nastavené na niekoľkonásobne väčšiu armádu, než akou Slovensko disponuje dnes - tak čo do počtu vojakov ako aj počtu kusov techniky. Z toho vyplynula aj ich absolútna závislosť na rezortných zákazkách. Po postupnom zoštíhľovaní armády vyvstala otázka hľadania nových výrobných programov a nových odbytísk. Jednotlivé manažmenty podnikov sa s ňou vysporiadavali rôzne.
Smerácki aparátčici sú ľudia uprednostňujúci "bezbolestné" riešenia. Po nešťastnom výbuchu vo VOP Nováky v roku 2007 jediné múdre, čo ich napadlo, bolo dotovať tento podnik zvyšovaním základného imania. Miesto toho, aby im pomohli novým výrobným programom, či novými zákazkami. Na to, akým spôsobom boli využívané tieto financie, by bolo treba osobitný blog. Našťastie prišlo neskôr k zmene legislatívy a Smeráci toto „vysokoodborné" riešenie museli prestať uplatňovať.
Po našom nástupe sme sa netajili tým, že vzhľadom na to, že ubúda prebytočnej munície, vidíme len niekoľko možností pre VOP Nováky. Vstup strategického investora bola jedna z nich, ale nevylúčili sme ani postupnú likvidáciu podniku, ak ho jeho vedenie nedokáže prispôsobiť novej situácii.
V priebehu roka sme sa snažili firme aj v ťažkých rozpočtových podmienkach maximálne pomôcť. Pre ilustráciu - v roku 2011 sme pre nich zabezpečili zákazky za viac ako milión eur.
Na čelo sme dali nového krízového manažéra s jasnou úlohou. Bola ňou okamžitá ekonomická stabilizácia podniku, racionalizácia prevádzky a príprava na reštrukturalizáciu akciovej spoločnosti. Ten prvý nedokázal dané úlohy splniť, tak sme ho vymenili. Terajšieho riaditeľa VOP, pána Repčíka sme vedením podniku poverili až do výberového konania ako vysokokvalifikovaného odborníka na výbušniny. Zároveň nám bol doporučený ako mimoriadne čestný a poctivý človek aj poslancom NR SR za OKS, Petrom Zajacom. Následne bol úspešný aj vo výberovom konaní.
Na prelome septembra-októbra 2011 sa VOP Nováky dostal do výrazných problémov, nebolo už ani na výplaty. Keďže zákon o rozpočtových pravidlách neumožňuje presunúť na mzdy peniaze z MO, podnik si zháňal peniaze po svojej línii. Mal už rozbehnuté viaceré rokovania o nových zákazkách a pripravovala sa aj súťaž na vstup strategického investora.
Zmluva o úvere na krátkodobé preklenutie finančných problémov v sume 70.000 Eur, ktorú vedenie dohodlo so Sitnom Holding, preto bola dobrým riešením. Tento úver konzultovalo vedenie VOP Nováky aj na MO. Nebola to až taká neobvyklá situácia - firmy si medzi sebou pri podnikaní bežne požičiavajú a VOP Nováky pochopiteľne nechcela požičať žiadna banka. Pôžička bola navyše výhodná tým, že splácať sa mala začať so zákaziek, ktoré by pre VOP Nováky postupne začalo Sitno Holding zháňať a ktoré by VOP realizoval, resp. by na nich čiastočne participoval.
Lenže vtedy o podpisovaní nejakej záložnej zmluvy na nehnuteľný majetok VOP Nováky NIKDY nebola reč.
Po mojom odchode sa začali veci meniť - bola podpísaná záložná zmluva, založené boli sklady, haly. Sitno Holding sa tak dnes môže dostať k majetku štátnej firmy - podrobnosti sú v doleuvedených súvisiacich článkoch. A v tom už problém vidím a som šokovaný, že ju vo VOP Nováky 1.12.2011 podpísali.
V novembri sme na MO rozhodli, že VOP Nováky dostanú mimoriadnu zákazku za 544.000 eur. Šlo o delaboráciu protilietadlovej munície NEVA, ktorá bola uskladnená v muničnom sklade Rašov. Naďabil som na ňu pri svojich „potulkách" po útvaroch a bolo jej v Rašove toľko, že keby o tom miestni obyvatelia vedeli, asi by tak pokojne v tejto krásnej slovenskej dedine nespávali. Preto som sa potešil, zabili sme totiž dve muchy jednou ranou - dali zlikvidovať obrovské množstvo starej munície a zároveň minimálne do marca 2012 sme pomohli fabrike prežiť.
Jedna zmluva na 145.000 eur medzi MO a VOP Nováky bola podpísaná začiatkom novembra, druhá - v sume 399.000 eur v druhej polovici novembra. Preto nebol dôvod podpisovať žiadnu záložnú zmluvu. Naopak - úver 70.000 Eur sa dal splatiť aj z týchto peňazí, ktoré VOP na konci roku dostali a s ktorými vopred počítať nemohli.
Neviem, či pán Repčík podpísanie záložnej zmluvy konzultoval s Ivetou Radičovou. Podľa stanov nemusí, ale počas nášho riadenia ministerstva sa s nami o takýchto vážnych veciach vždy radil. Kedy by sa však aj mohol s poverenou ministerkou obrany radiť, keď ona radšej predáva na vianočných trhoch vianočný punč ako by sa venovala rezortu.
No nech je ako chce - Iveta Radičová je poverená vedením MO od 28.11.2011, a tak sa na podpis záložnej zmluvy zo dňa 1.12.2011 treba dôrazne pýtať jej. Predpokladám však, že nebude ani vedieť, že nejaké VOP Nováky existujú. Bez ohľadu na to, že sa na rezorte zjavila tuším trikrát a podstatnú časť z toho mála času venovala buď fajčiarni alebo VOS, kde naháňala nejaké diskreditačné materiály s mojim podpisom. Aj teraz sú tomu už tri týždne, čo sa na ministerstve objavila naposledy.
Pána Repčíka naďalej pokladám za čestného človeka a myslím si, že ho len do niečoho namočili. Že využili situáciu, keď som bol z rezortu expresne zostrelený Ivetou Radičovou a ona sama evidentne nevie, kde je na MO sever. To by však bol ten lepší prípad.
Je tu totiž aj druhá možnosť - že sa to udialo s jej požehnaním. Že sa k majetku štátu má (mal) dostať za bagateľ exminister hospodárstva a člen širšej rodiny SDKÚ Ľudovít Černák, ktorý sa objavuje aj v súvislosti so slávnym tunelom okolo predaja platinových sitiek.
A v tom prípade tvrdím, že koalícia goríl dorazila už aj do VOP Nováky.
Oprava 7.1.2012 o 13:15.
CV pána Repčíka som si v pamäti omylom zamenil s cv predsedu Dozornej rady VOP Nováky pána Jangla. Takze príslušná veta v texte mala znieť : "Terajšieho riaditeľa VOP Nováky, pána Repčíka sme vedením podniku poverili až do výberového konania ako vysokokvalifikovaného odborníka - bývalého riadiaceho pracovníka sekcie vyzbrojovania na MO."
