V poslednom blogu som zverejnil dokumenty, akým spôsobom boli nakúpené hasičské autá, ktoré predchádzajúci minister vnútra, „nestarajúci sa o obranu", nakúpil tak, že peniaze jednoducho zhrabol vojakom z ich rozpočtu. Ušetrím si jeden blog, a preto dnes zverejňujem ďalšie dokumenty z dvoch takýchto prípadov.
Prvým prípadom je nákup hasičskej techniky v roku 2009, na ktorú Robert Kaliňák - ako inak - získal peniaze rozpočtovým opatrením. Opäť tak, že tieto peniaze sprosto šlohol vojakom a previedol ich z rozpočtu rezortu obrany na rezort vnútra.
Samozrejme, (pseudo)exminister obrany, ten akože pravý, čo vždy bojoval za práva vojakov, Jaroslav Baška, sedel ticho v kúte a mlčal. Tak ako nakoniec vždy - predtým a aj potom.
Predmetné rozpočtové opatrenie má číslo 1/2009 a bolo schválené na základe
dohody medzi ministrom obrany a ministrom vnútra.
Išlo o sumu cca 195 miliónov Sk (6.472.814 EUR) z kategórie 630 - Tovary a služby, z toho všetky financie išli z programu 096 - Obrana.
Druhým prípadom je dostavba cesty medzi Kysucami a Oravou v roku 2008. Z potrebných 300 miliónov SK na dokončenie, vláda vzala 80 miliónov rezortu obrany. Napriek tomu, že peniaze mali byť v zmysle rozhodnutia vlády ušetrené zo zahraničných ciest, rezort obrany ich dal aj z iných programov.
Predmetné rozpočtové opatrenie má číslo 15/2008.
Išlo o sumu skoro 80 miliónov Sk (2.632.573 EUR) z kategórie 630 - Tovary a služby, z toho 39.654.457 Sk išlo z programu 095 - Rozvoj obrany a 39.654.457 Sk z programu 096 - Obrana.
Robert Fico bohapusto klamal ešte aj pri odovzdávaní cesty do užívania, keď tvrdil, že bola financovaná z ušetrených zahraničných služobných ciest.
Tu je zopár revolučných fotografií našich ľudomilov z odovzdávania predmetnej cesty. Zábery ako za starých socialistických čias, čo poviete? Sekne im to, súdruhom, nie? Len je smutné, že to bolo za peniaze určené pre vojakov...
V zverejňovaní takýchto dokumentov pokračujem aj preto, aby všetci ľudia, ale hlavne všetci vojaci a zamestnanci rezortu obrany presne vedeli, kto za koho koľko „bojoval". A aby vojaci, pre ktorých sa od deväťdesiatych rokov nenašli peniaze ani na jeden väčší strategický modernizačný projekt, vedeli, kam a na základe koho rozhodnutí, sa stratili ich peniažky.
Ďalšie pokračovanie robenia si pokladničky z rezortu obrany, klamania v priamom prenose a "bojovania" smerákov za našich vojakov, spolu s ďalšími dokumentmi uvediem niekedy nabudúce. A garantujem Vám, že prejdeme ešte k podstatne väčším číslam.
Priatelia, je mi ľúto, ak som vám niektorým teraz zdvihol krvný tlak počas letnej pohody. Ale pravdu o našich sociálnych demokratoch, s polmiliónovými hodinkami na rukách, je potrebné zverejňovať. Ak bude mať každé takéto zverejnenie za následok otvorenie očí aspoň jedného podporovateľa tej partie dobrodruhov zo Súmračnej, tak môj článok na blogu vždy bude mať zmysel.
Vrátim sa ešte teraz k úvodu článku...
Viete, je to zvláštny pocit, keď sa vám nejaký had, ktorý si hovorí opozičný politik, snaží dať chrapúnskymi spôsobmi najavo, že vás má vlastne pod kontrolou. Vie, čo a kedy si napríklad vaša rodina kupuje, vie kedy a kadiaľ sa pohybujete a kopu iných vecí. Je úplne jedno ako k tým informáciám prichádza. Podstatné je, že takto definitívne odhaľuje svoj špinavý charakter a svoje pochybné praktiky. A z toho sa už nevyvlečie - ani oblekmi Hugo Boss, značkovými košeľami či skvelým outfitom. Tie mal koniec - koncov aj Černák a nepomohlo mu to. Raz totiž príde na každého a každý bude musieť niesť zodpovednosť za svoje konanie.
Ubehol rok odo dňa, keď som nastúpil na post ministra obrany a musím povedať, že uplynulých dvanásť mesiacov bolo asi najnáročnejších v mojom živote. Absolvoval som ťažký začiatok, pocítil nedôveru aj od premiérky, aj v rámci vlastnej koalície. Kto to trocha sledoval, vie, o čom hovorím - nikto mi zadarmo nič nedaroval.
Počas toho roka som sa stretol s toľkými špinavosťami ako počas celého môjho života nie. Nepredpokladám, že ich intenzita by sa mala zmierniť - vzhľadom na to, akú politiku sa snažím presadzovať. Neľutujem, že som sa na to dal a stále si myslím, že to má zmysel.
Tu je link na tlačovú besedu s témou odpočtu našej ročnej práce na rezorte obrany, ak to niekoho zaujíma. Nie je to totiž tak, že by sme sa venovali len minulosti, boju proti korupcii, odhaľovaniu a pretŕhaniu špinavých biznisov môjho predchodcu. Aj keď je pochopiteľné, že táto časť našej práce vo verejnosti najviac rezonuje.
Máme veľké plány, počas tohto volebného obdobia chceme nielen zoštíhliť civilnú časť celého rezortu, ale aj razantne vstúpiť do štruktúr ozbrojených síl. Zracionalizovať všetky tzv. „podvesy" - akciovky a rozpočtovky, patriace pod MO. „Opraviť" sociálny systém vojakov pre nových vojakov, napr. do výsluhových dôchodkov nám nebudú už odchádzať vojaci po 15, ale po 25 rokoch služby a aj to len tí najlepší z nich. Zrušiť aktivity nesúvisiace s armádou ako napr. folklórny súbor Jánošík. Postupne presťahovať úrady a organizácie do spoločných priestorov, transparentne sa zbaviť nepotrebných budov, nebude ich treba strážiť, či vykurovať. V ozbrojených silách sa chceme sústrediť len na schopnosti, v ktorých sme dobrí, ostatné chceme prehodnotiť. Spolu so štátnym tajomníkom Ondrejcsákom a tímom odborníkov na rezorte to chceme urobiť ale systematicky, nie zbrklo a narýchlo. Tak, aby za nás hovorili výsledky.
Inými slovami, všetko to (alebo podstatnú časť z toho), o čom sa tu od čias, odkedy máme profesionálnu armádu, len rozpráva, aj tie nepopulárne, ale potrebné opatrenia, my naozaj aj urobíme. Som presvedčený, že ja nedopadnem tak ako môj predchodca, ktorý v týchto dňoch každý náš ohlásený reformný alebo ozdravný krok (či zrušenie tankového vojska, zrušenie Jánošíka, spustenie reštrukturalizácie vo VOP Trenčín ale aj mnoho iných), okomentuje tak, že „aj on to mal pripravené, aj on to chcel urobiť a my sme to po ňom len prebrali...". Realita je však taká, že počas svojho obdobia s výnimkou toho množstva nechutných biznisov vo funkcii urobil veľké nič.
Počas zostávajúceho leta Vám prajem príjemnú dovolenku, veľa slnka, oddychu a zábavy.
