Čo ma hlavne zaráža, je množstvo "parlamentných študentov", ktorí sa najprv 10 až 20 (niekedy aj viac) rokov po skončení strednej školy venujú kadečomu inému a až po vstupe do vrcholovej politiky zistia v sebe ten zázračný potenciál, o ktorom dovtedy nevedeli a vrhnú sa na rozšírenie svojho vzdelania externým vysokoškolským štúdiom (sociálna práca najčastejšie, ale aj žurnalistika a právo).
Takto sa môže stať, že aj z veštkyne kariet sa stane odborníčka na sociálnu prácu, členka výboru pre sociálne veci a bývanie a vážny adept na kreslo ministerky sociálnych vecí a rodiny (v prípade, že by to táto terajšia neustála). Alebo z dlhoročného chemika laboranta sa časom vykľuje žurnalista, dokonca odborník na DSS-ky aj dopravu. Z podnikateľky, zaoberajúcej sa reklamou a módou zasa budúca právnička, navyše dokonca predsedkyňa mandátového a imunitného výboru, napriek tomu, že to právo ešte ani nemá skončené. Unikát je absolvent troch nižších škol - dvoch učilíšť a jednej odbornej školy (!!!), ktorý sa cez mechanika motorových rušňov, montéra výťahov a nakoniec montéra zdvíhacích zariadení prepracoval po vstupe do vrcholovej politiky a externom štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite až k členstvu vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Diplomovku síce vraj opísal, ale to sú určite len klebety neprajníkov...
A podobných prípadov zázračného prebudenia študentománie ďalších ctených politikov by sa dalo vymenovať ešte viac.
Nie je ten kariérny postup trocha opačný? Nebolo by logickejšie, aby adept na poslanecké kreslo najprv vyštudoval, niečo preukázal v praxi a až následne bol materskou stranou nominovaný na jej kandidátku?
Apropo, ako je to vlastne s náročnosťou výkonu mandátu poslanca, keď sa nám po vstupe do parlamentu rodia parlamentní študenti ako huby po daždi? Je to taká ľahká a časovo nenáročná práca, že sa VŠ externou formou popri nej dá spraviť ľavou zadnou? Počúvame, aká je to náročná činnosť, okrem zasadnutí treba aktívne tvoriť a ešte pripomienkovať zákony, stretávať sa s voličmi, popritom stranícka práca. Kde sa berie dostatok času na externé samoštúdium, alebo tie skúšky nebodaj dostávajú naši študáci bez nejakej ich účasti v škole, za zásluhy? To snáď hádam nie...
Moja bývalá asistentka, veľmi šikovná dievčina si popri práci robila externe aj ekonómiu. Dodnes ju nemá, jednoducho nezvládla plnodnotne pracovať, venovať sa malému synovi a aj študovať a to som sa jej snažil v rámci možností v práci maximálne vychádzať v ústrety. Informácie o úspešnom absolvovaní štátnic externého štúdia na VŠ mnohými poslancami sa na nás valia už od roku 1989 ale nezachytil som ani jednu toho typu, že niektorý z nich štúdium začal a nedokončil, nie celkom tomu rozumiem...
Čo je dôležité? Lojálnosť k strane bez ohľadu na prínos, ktorý môže a mal by nominant pre celú spoločnosť znamenať? Stačí, keď vždy poslušne odkýva, to čo mu bude servírované, trebárs vládnymi návrhmi zákona? Tak potom je ale 150 podobných "kusov" v parlamente a ďalších osôb a technického vybavenia naviazaných na nich naozaj zbytočný luxus a postačuje ich podstatne menej.
Osobne tu honbu za vzdelaním našich akčných študentov a ich tvrdú drinu celkom dobre nechápem. Plat mať vyšší ako tých cca 3.500 EUR (105.000 Sk) mať aj tak nebudú, tak kam sa pechoriť. A ten titul sa dá získať aj pohodlnejšie, stačí si možno nechať poradiť od nejakého skúsenejšieho kolegu. Ale o tom zasa niekedy nabudúce.
