V súčasnosti som sa u viacerých podnikateľov, s ktorými sa stretávam pri výkone svojej profesie, stretol pre niekoho možno s neočakávaným javom. Jedná sa o obchodníkov, zväčša živnostníkov alebo menšie s.r.o.-čky. Títo sú schopní spolupatrične obmedziť svoje pohodlie, len aby udržali zamestnanosť tých svojich pár zamestnancov, čo si dovolia mať. Pretože sú so svojimi ľuďmi inak spätí, majú iné vzťahy ako vo veľkých anonymných firmách. Keď 80% vašich zamestnancov, od skladníka, cez predavačky až po účtovníčku pre vás pracuje nepretržite 10 rokov a viac, tak ako je tomu vo viacerých našich menších nezávislých slovenských firmách, keď poznáte ich rodinu, ich deti a viete, že ak ich prepustíte, zostanú na dlažbe, pretože možnosť zamestnania je nulová, máte iný, nie "chladný ekonomický" prístup. Oželiete nové auto, nové zariadenie do kancelárie, veď postačia ešte aj staré. Svojpomocne (za pomoci zamestnancov, keď nie je do čoho pichnúť), vymaľujete sklad aj keď bol maľovaný minulý rok... Hľadáte rezervy vo všetkých možných, len nie personálnych nákladoch. A dúfate, že sa to pohne.
Nie, väčšina takýchto našich podnikateľov (chvalabohu) nie sú kreatúry s vlčou hlavou a praktiky napr. reťazcov, kde jednoducho nadefinované vzorce typu "tento mesiac o 10% nižšia tržba = zajtra vykopnem 3,4 zaokrúhlene 4 zamestnancov", lebo ja na tej Audine chcem jazdiť aj naďalej a superčierne čísla pre Nemcov musia byť, im do krvi zatiaľ neprenikli...
Tomuto sa povie sociálne cítenie v únosnej miere v súkromnom sektore v praxi.
A nad tým, čo tu už tri roky splieta náš najmúdrejší superexpert na všetko, ktorý nenaplnil zo svojich sociálnych plánov a sľubov zatiaľ nič, sa možno len naďalej cez slzy usmievať.
V tejto súvislosti sa pýtam : Ako si vysvetliť posledne medializované informácie o nekresťansky vysokých a nadhodnotených platoch niektorých štátnych úradníkov? Je normálne, že v čase krízy vypláva na povrch informácia, že traja štátni tajomníci vykázali za rok 2008 dvojnásobne vyšší plat ako ministri a pomaly o 30% vyšší plat ako premiér SR? Kto, prepánajána, schvaľoval plat resp. odmeny riaditeľovi pošty?
Tak si niektoré tie mesačné mzdy priblížme :
Premiér SR Róbert Fico - 3.760,- EUR /113.000,- Sk/
Minister dopravy Ľubomír Vážny - 2.720,- EUR /82.000,- Sk/
Štátny tajomník min.spravodlivosti Daniel Hudák /SNS/ - 5.180,- EUR /156.000,- Sk/
Št. tajomníčka min.spravodlivosti Anna Vitteková /Smer/ - 4.660,- EUR /140.000,- Sk/
Generálny riaditeľ pošty Libor Chrást /SNS/ - 13.800 EUR /415.000,- Sk/ !!!!!!!!!!!!!
A v podobných "chuťoviek" by sa tu dalo uviesť podstatne viac...
Aby bolo jasné. Nikomu jeho plat nezávidím. Naopak, pokladám za správne, aby človek, ktorý je prínosom pre svojho zamestnávateľa a je jedno, či je ním súkromná firma alebo štát, bol naozaj patrične ohodnotený.
Avšak cítim potrebu prehlásiť, že podobné vyššie uvedené "úlety", pokladám v čase, keď táto bordová vláda má plné ústa solidarity, sociálnych istôt a dojemnej starostlivosti o práva "ťažko a za nízke, podhodnotené mzdy pracujúceho obetavého slovenského ľudu", za obyčajné nechutné chrapúnstvo.
"Argumenty", že "tie platy nastavil ešte Dzurinda", neberiem. Pretože mňa osobne vôbec nezaujíma, čo kto nastavoval, zaujíma ma, čo kto hlása a čo činí. A ak niekto vyspevuje o spolupatričnosti a na druhej strane, kríza-nekríza, bohapusto plní bachory verným, nemám na to iný výraz než hnus.
A ďalšie duchaplné vysvetlenie pána riaditeľa pošty, že jeho viac ako 400 tisícový mesačný príjem štátneho úradníka sa skladá predsa nielen z príjmu riaditeľa ale aj z príjmu predsedu predstavenstva, neberiem tiež. Sám mám generálne splnomocnenie predsedu predstavenstva našej akciovej spoločnosti, to znamená, že zaňho vykonávam niektoré úkony, ktoré by mal vykonávať sám. Nie preto, že by bol lenivý ale preto, že je to praktickejšie. Takže smola, viem, koľko práce to obnáša navyše. Nehovoriac o tom, že pán "pošťákriaditeľ" má pri sebe ešte určite celý ansábel ľudí.
Netreba byť veľkým odborníkom na mzdové tabuľky v štátnej správe, aby nám bolo jasné, že tie abnormálne rozdiely v príjmoch sa skrývajú v odmenách a nie v základných platoch, tie sú zväčša rovnaké. V odmenách, ktoré dotyčným pracovníkom nepridelil duch svätý ale človek z mäsa a kostí. Ten človek, ktorý tak napľul do tváre napríklad aj všetkým svojim voličom, ktorí sa teraz možno trasú o to, že prídu o zamestnanie a možno aj strechu nad hlavou, ak nebudú môcť splácať svoju hypotéku na ich "luxusný" jednoizbový byt. Pretože tomu klamstvu o "zatiahnutí to za nich" neverí už ani ten, čo to klamstvo vypustil.
Záverom výňatok z obhajoby dvoch zainteresovaných, stojí to fakt za to :
1)"Takýto plat je ocenením výsledkov mojej práce v rezorte, najmä iniciatívnym nasadením v otázkach ochrany slabšej strany v sporoch“ - Anna Vittekova /Smer/ na otázku redaktora SME.
2)Mali ste najvyšší príjem spomedzi štátnych tajomníkov. „Neviem o tom. To mi prvý hovoríte.“
Prečo ste mali takto vysoký plat? „To sa mňa nemôžete pýtať, prečo som mal vysoký plat.“
Plat sa delí na jednotlivé zložky. Možno ste mali vyššie odmeny. „Viete čo? Ja som len ministrovi povedal toľko, že ako sudca som išiel nižšie s platom. Nemal som 13. plat, nemal som 14. plat. Nemám nárok na rekreáciu, tak jedine toto vám viem k tomu povedať. Ako to zohľadnil? Som ani nevedel, že spomedzi štátnych tajomníkov mám najvyššie odmeny.“
Máte ich asi najvyššie. „Platím si byt, samozrejme. Lebo som v tej trojmesačnej lehote nevyužil to, že mi ho môže platiť niekto iný. Sám si platím byt a tak.“
Koľko ste mali na odmenách minulý rok? Tak odhadom. „Neviem vám povedať.“
Váš plat je diametrálne odlišný ako plat iných vašich kolegov. Štátny tajomník na ministerstve kultúry vykázal 744-tisíc, tajomníčka na ministerstve práce 847-tisíc. Mali ste o pol milióna vyšší plat ako premiér a o skoro dvojnásobný plat ako minister dopravy. Myslíte si, že je to v poriadku? „K tomu sa ja neviem vyjadriť. To nebola moja záležitosť. Ja si odmeny sám nedávam.“
Tie vám dal pán Harabin. „Jedno je vec, že u nás na ministerstve sa robí do noci. Nie raz, nie jeden deň. To vám môžu povedať páni vrátnici.“ - Daniel Hudák /SNS/ v rozhovore s redaktorom SME.
Čo dodať? Nuž, snáď len to, že raz možno príde doba, keď precitnú aj tí najzarytejší a najzaslepenejší...
