Treba byť realistom - je pravdepodobné, že pod vysoké percento SaS po troch mesiacoch existencie sa v Eurovoľbách podpísala nízka volebná účasť. Jej skutočné preferencie sa vtedy pohybovali medzi 2,0 až 2,5%.
Avšak podľa posledných októbrových prieskumov má v súčasnosti SaS podporu už 4,4% (Focus) resp. 4,8% (MVK) respondentov a od 5%, zaručujúcich vstup do parlamentu, ju delia už len desatiny.
SaS bola neustále napádaná (a ešte aj sem-tam je), že triešti pravicu a odoberá hlasy hlavne SDKÚ. Napriek tomu, že SaS vždy deklarovala, že svoj potenciál vidí hlavne v prvovoličoch a frustrovaných nevoličoch. Zároveň ako jediná relevantná liberálna strana aj vo voličoch, ktorým napr. SDKÚ nie je "dosť liberálna".
Najprv sa pozrime na vývoj preferencií podľa agentúry Focus od januára tohto roku. Sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
01 02 03 04 05 06 07 08 09 10
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
SDKÚ 13,6 13,6 17,6 15,8 17,8 15,8 x 14,3 13,4 14,4
KDH 7,1 8,5 7,5 8,0 8,0 8,3 x 9,9 11,2 10,1
SDKÚ +KDH 20,7 22,1 25,1 23,8 25,8 24,1 x 24,2 24,6 24,5
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
SaS (Focus) x x x x 2,0 2,5 x 3,4 3,2 4,4
SaS (MVK) x x x x x x x x 3,8 4,8
Z vývoja je jednoznačne vidno, že súčet preferencii SDKÚ a KDH je prakticky od marca konštantný. Ako od júna rástli preferencie KDH až na dnešných 10-11%, pozvoľna klesli preferencie SDKÚ na 13-14%. Zaujímavý je aj fakt, že zatiaľ čo v januári mali KDH a SDKU spolu preferencie 20,7%, vo februári 22,1%, dnes majú KDH, SDKÚ a SaS spolu preferencie 28,9%...
Preferencie SaS neustále stúpajú od marca, kedy sa konal ustanovujúci kongres až dodnes (s výnimkou prázdnin, kedy boli zhruba na rovnakej úrovni, naša aktivita v auguste bola cez dovolenky nižšia). Je to výsledok našej systematickej práce s potenciálnymi voličmi, prvovoličmi aj frustrovanými nevoličmi. Už nielen na internete ale aj v teréne. Chodíme, diskutujeme, vysvetľujeme. Dobudúvame regionálne štruktúry. Už o nás "zakopávajú" konečne sem-tam aj médiá, čo bol prvé mesiace niekedy až neriešiteľný problém. Ten trend je tu jasný, neodškriepiteľný a veľmi nádejný. A sme pripravení a odhodlaní tvrdo pracovať aj ďalej.
A aj počiatočný nedôverčivý a chladný vzťah čelných predstaviteľov opozičných strán postupne dostáva úplne iné rozmery. Dnes - po niektorých spoločných akciách či kontaktoch - môžeme konštatovať, že Figeľ, Lipšic, Frešo aj ďalší sú úplne pohodoví ľudia, ktorí vedia o čo tu ide. Tomuto odbúraniu bariér výrazne napomohol zodpovedný a seriózny prístup SaS, keď sme podporili všetkých kandidátov na županov z radov KDH či SDKÚ, kde to bolo možné a nestavali sme tvrdošijne svojho kandidáta. Podotýkam, že bez akýchkoľvek podmienok.
Obzvlášť dôležitým rozhodnutím sa môže ukázať naša podpora Pavlovi Frešovi vo voľbách do bratislavského VÚC, kde má SaS mimoriadne silnú pozíciu - v Eurovoľbách tu bola SaS treťou najsilnješou stranou po SDKÚ a Smere. Tu by náš vhodne zvolený kandidát so svojimi 10-20.000-imi hlasmi mohol naozaj spôsobiť to, že by sa do druhého kola dostal Bajan a Záhradník...
Vyššie uvedené skutočnosti spolu s vývojom preferencií ostatných strán ma napĺňajú presvedčením, že to exemplárne zlo, ktoré dnešná koalícia predstavuje, je možné spoločnými silami v júni poraziť a zostaviť pravicovú vládu. Áno - viem, že 37% u Focusu (a dnešných dokonca 42% u MVK) pre Smer môže pôsobiť depresívne, napriek tomu si myslím, že sa s tým dá ešte dosť urobiť. A zabojovať. Len je potrebné presvedčiť maximum z toho abnormálne vysokého množstva ľudí (takmer polovica voličov), ktorí sú znechutení a neveria už nikomu, aby predsa len voliť išli. Lebo to nie sú disciplinovaní potenciálni voliči Smeru. A nebudem mať problém na ľubovoľného voliča, ktorý bude mať z nejakého dôvodu zábrany hlasovať za SaS, apelovať, aby dal svoju dôveru SDKÚ alebo KDH.
Socialisti nevedia hospodáriť a pseudosocialisti, ktorí sa zaoberajú len kradnutím a zbíjaním v priamom prenose už vonkoncom nie. Idú "cez mŕtvoly"- za cenu živenia národnostnej neznášanlivosti, za cenu abnormálneho zadlžovania, za cenu dovedenia krajiny až na pokraj štátneho bankrotu. Riešenia neponúkajú, nemajú ich a ani ich nehľadajú.
Len pravicová vláda spolupracujúcich pravicových strán je alternatíva pre našu krajinu, v súčasnosti ťažko skúšanú partiou diletantov, ktorí si slovo sociálny vykladajú systémom "ukradnúť, väčšinu si uliať pre seba a odrobinky prerozdeliť, či porozdávať tým, čo sa chcú nechať klamať a sú vďační aj za to málo".
Verím, že po júni 2010 už aj nahlas politickí predstavitelia pravicových strán včítane expremiéra Mikuláša Dzurindu prehlásia to, čo si v súčasnosti len myslia alebo zatiaľ priznajú len v neformálnych rozhovoroch - že SaS pravicu v skutočnosti posilnila.
Tú pravicu, ktorá sa stane alternatívou pre našu krajinu a dnešných rabovačov a chmatákov pošle do politických večných lovíšť či (ne)zaslúženého odpočinku...
