Na úvod výsledky z nášho malého jednomandátového volebného obvodu č.11, Borinka, Marianka, Stupava, Zohor a Vysoká pri Morave:
1. Pavel Slezák (Smer-HZDS-SZS-HZD) - 577 hlasov - 29,10%
2. Ľubomír Žiak (KDH-SDKÚ-SMK-OKS) - 527 hlasov - 26,58%
3. Ľubomír Galko (SaS) - 411 hlasov - 20,73%
4. Róbert Kazarka - (NEKA) - 347 hlasov 17,50%
5. Anton Hrnko (SNS) - 84 hlasov - 4,24%
6. Ľudmila Jánošková (KSS) - 37 hlasov - 1,87%
Výčitka mne smerovaná sa niesla v duchu už otrepaného "SaS oslabila pravicu", čo už pomaly ale iste začína byť takým malým folklórom. Údajne moja kandidatúra pomohla kandidátovi ľavice proti kandidátovi pravice...
Po prvé :
Kandidát R.Kazarka je terajší poslanec VÚC za SDKÚ. Keďže sa tento na kandidátku za širokú pravicovú koalíciu nedostal, jediné miesto pre koalíciu dostal na základe koaličných dohovorov primátor mesta Ľ.Žiak (KDH), R.Kazarka kandidoval ako nezávislý aj proti vlastnému koaličnému kandidátovi. Ak by sa aspoň časť jeho 347 hlasov rozdelilo medzi Ľ.Žiaka a mňa, výsledok by bol diametrálne odlišný - jeden z nás dvoch by bol zvíťazil. Spolu sme všetci traja pravicovi kandidáti mali 1285 hlasov. Takto vyhral kandidát Smeru s 1/3 podporou. Čo mi je trochu ľúto. Len trochu preto, lebo pravica v bratislavskom VÚC má jasnú väčšinu.
Po druhé :
Pristúpenie SaS k pravicovej koalícii bolo v bratislavskom kraji odmietnuté najvyššími predstaviteľmi SDKÚ (ktorí navyše z bratislavského kraja ani nie sú - s takými ľuďmi ako je P.Frešo, či L.Žitňanská, sa vieme dohodnúť bez problémov). V prípade dohody by SaS podporovala jediného koaličného kandidáta.
Po tretie :
Osobne si nemyslím, že by voľby do VÚC mali byť striktne voľbami strán ale voľbami osobností. Takže z tohto hľadiska negujem vlastne body č.1. a 2. Áno, je v poriadku, že kandidát - predstaviteľ ľavicovej koalície - uspel, pretože získal najviac hlasov. Zároveň nezazlievam ani človeku z prostredia SDKÚ, že uprednostnil svoj indidviduálny záujem pred "skupinovým" a kandidoval ako nezávislý - mal na to legitímne právo. Ako sa k tomu postavia v SDKÚ alebo KDH, je výlučne ich problém.
Želám si, aby sme prestali s vytváraním neustálych konšpirácií, kto koho poškodil, posilnil, oslabil a podobne. Pre mňa je tých 411 hlasov mimoriadne cenných. Pred voľbami som bol v Borinke, Marianke, Stupave, Vysokej pri Morave a Zohore lokálne absolútne neznámy človek. Do Stupavy som sa presťahoval pred desiatimi rokmi z bratislavskej Dúbravky, kde som predtým býval dlhých 23 rokov a dodnes sa tam napríklad zdržiavam väčšinu pracovného dňa. Mám v tejto bratislavskej mestskej časti množstvo rodiny, priateľov, známych. Napriek tomu som si po dohode s Richardom Sulíkom nezvolil ľahšiu cestu k zvoleniu fiktívnym presťahovaním sa pár dní pred voľbami do Dúbravky - k mame, k švagrovi alebo nejakým priateľom. Tak ako to pravidelne robia mnohí politici z niektorých iných strán. Viacerí to tak urobili aj pri týchto voľbách, menovať ich nie je potrebné. My sme sa dohodli, že zabojujeme všetci tam, kde bývame. Podobnú situáciu mal aj podpredseda SaS pre ekonomiku Jozef Mihál vo Vajnoroch, ten v nich býva ešte oveľa kratšie ako ja v Stupave a tiež šiel do toho čestne. A ten dokonca porazil jedného kandidáta veľkej pravicovej koalície a dosiahol, čo do počtu hlasov aj percent, pozoruhodný výsledok.
V Stupave som pred voľbami poznal horného a dolného suseda a to bolo všetko, takže som bol sám zvedavý, čo moja kandidatúra prinesie, či dokážem presvedčiť úplne cudzích ľudí o tom, že ja som ten správny človek a koľko ich vlastne bude, či to nebude prepadák. Nemohol som sa spoľahnúť na "isté" hlasy nejakej stupavskej širokorozvetvenej rodiny či rodinných známych. Len dva hlasy som mal isté - môj a manželkin, ostatné boli tvrdo oddreté. Škoda, že kampaň nemohla byť dlhšia, takéto získavanie voličov individuálnymi stretnutiami, návštevami doma, či posedeniami v kaviarni je časovo veľmi náročné a u mňa to bol základ volebnej kampane. Zároveň aj údajný silný záhorácky lokálpatriotizmus a údajná averzia voči bratislavským "paštekárom" (aj keď v mojom prípade je to paštekárstvo diskutabilné, keďže som sa narodil v Pov.Bystrici) vo mne vzbudzovali zvedavosť ako dopadnú výsledky.
Pre mňa nebolo podstatné, aby som bol zvolený za každú cenu. Som realista - ani som to neočakával. Ja som išiel hlavne zviditeľniť stranu a nepopieram, že čiastočne aj seba, pretože mám určité ambície, ktoré nekončia jednými voľbami do VÚC. A som presvedčený, že sa mi oba "subjekty" zviditeľniť podarilo a SaS v uvedených obciach a meste Stupava "vystúpila z anonymity". Stretol a spoznal som kopu fantastických ľudí, zažil mnoho príjemných chvíľ. Celá kampaň bola pre mňa obrovská skúsenosť.
Tých skoro 21% z celkového počtu voliacich ľudí nepreceňujem, nakoľko bola veľmi nízka účasť. Žiaľ, viacerým voličom som sa počas krátkej kampane, vykonávaní hlavného zamestnania a ďalšej potrebnej straníckej práce, už nestihol predstaviť, jednoducho fyzicky som to už nemohol stihnúť.
Ale to, že som na celej čiare porazil predstaviteľov dvoch strán, z ktorých jedna pre mňa predstavuje zločinecký temný režim minulosti a druhá to najväčšie morálne zlo súčasnosti, je pre mňa zadosťučinením a pekným bonusom - tou pomyslenou čerešničkou na torte.
Áno, pre "vrtákov", ktorí to silou - mocou chcú počuť aby boli spokojní: Nemám mandát, bol som teda z tohto hľadiska neúspešný...
A pre tých ostatných : Ďakujem Vám za podporu, priatelia, úprimne ďakujem za každý jeden hlas. Veľmi si každý, každučičký jeden hlas vážim. Vaše hlasy neboli prepadnuté, určite nie. Dali ste svoju dôveru človeku, ktorého ste predtým vôbec nepoznali, niekomu, koho ste videli vo svojom živote prvý krát aj to možno len pol hodinu, či komunikovali ste s nim iba elektronicky. Na to treba guráž, ktorú si ja osobne u Vás veľmi cením. Pravidlo o striktnom straníckom alebo lokálpatriotistickom hlasovaní ste vôbec nepotvrdili. A ukázali ste svoj svetlý "záhorácky" prístup aj pre ostatných. A preto som na Vás hrdý.
Záverom si dovolím uviesť tri citáty, jedno osobné, jedno telefonické a jedno elektronické vyjadrenie :
1) "Toto je veľmi nebezpečný človek, ak sú v SaS všetci takí a budú to tu chcieť takto všetko kontrolovať, boh potom ochraňuj celý Smer. Veď potom sa nebude dať už vôbec kradnúť. Ale normálne by som bol asi rád, keby ho zvolili do toho VÚC. Taký je bordel v celej republike. A celý bratislavský VÚC na naše obce aj tak zvysoka kašle. Ešteže som cez tento víkend odcestovaný lebo tuším by som mu dal ten svoj hlas aj ja." - starosta jednej z obcí za Smer(!) po mojej návšteve a prezentácii mojich predstáv, týkajúcich sa verejnej kontroly - v obci som získal druhý najväčší počet hlasov
2) "My sme Vás volili ja aj celá moja rodina, nie ako predstaviteľa strany ale preto, že ste nás presvedčili Vy osobne, preto, že si myslíme, že máte nielen odvahu ale aj dobré srdce a to, čo hovoríte, myslíte aj vážne" - občan jednej z obcí volebného obvodu na druhý deň po voľbách - v obci som získal najväčší počet hlasov
3) "Stretnutie s Vami bolo veľmi príjemné ale aj podnetné. Bez známok nadradenosti či povýšenectva. Pre Váš ľudský, priateľský a príjemný prístup sme Vám dali svoj hlas. Prísť na futbalový zápas medzi absolútne cudzích ľudí, potom sa presunúť do krčmy medzi futbalistov a fanúšikov, vziať si slovo a predniesť pred plnou krčmou príhovor a následne mnohých z nich dostať pri individuálnom rozhovore na svoju stranu - dodnes si o tom rozpráva celá dedina. Držím Vám ale aj všetkým v SaS, palce a veľa síl do ďalšej práce. U nás v obci budete vždy vítaný" - manželský pár jednej z obcí volebného obvodu na tretí deň po voľbách - v obci som získal najväčší počet hlasov
Môžem byť po takejto spätnej väzbe sklamaný? To určite nie. Môžem si len s pokojným svedomím povedať, že som ešte len na začiatku svojej cesty. A som rozhodnutý ísť ďalej - ešte tvrdšie a dôslednejšie ako doteraz. Pretože tu ide o niečo viac ako o jedny voľby do VÚC či jeden mandát v nich.
Ten 17.november mi je súdený. Pred dvadsiatimi rokmi som ako mladý študent VŠ štrngal kľúčmi na námestiach a tešil sa na lepší a slobodnejší život . Pred devätnástimi rokmi som si povedal svoje "Áno" s dievčaťom, ktoré mi dodnes bolo aj je najväčšou oporou a dodnes pevne stojí pri mne vo všetkom dobrom aj zlom a ktorému som za to neskonale vďačný. A dnes uverejňujem na stránke SME tento blog, pretože mám pocit, že treba znova zabojovať, že niečo tu nie je v poriadku.
Tak držím päste sebe aj strane, ktorej som ako prvej (a verím, že aj poslednej) vo svojom živote vložil do rúk svoje meno a svoju česť. A verím tomu, že nebude s nimi nikdy hazardovať.
Dovidenia, priatelia, ďalšia ťažká skúška príde v júni. Dovtedy nás čaká ešte množstvo práce. A nezabudnite voliť budúcu sobotu v II.kole svojho župana.
