Ale spravím výnimku, lebo deti sa zneužívať nemajú.
V stredu večer sme mali v parlamente milé predstavenie. Prišli nám zavinšovať a zaspievať až z ďalekého Humenného. Folklórny súbor Chemlon nám pripravil pekný zážitok. Všetci poslanci sme „čubrneli“, ako krásne nielen dospelí, ale aj malé dievčence spievajú.
Zrazu, už ku koncu predstavenia, pristúpilo k mikrofónu malé dievčatko, ktoré predtým odspievalo niekoľko prekrásnych piesní a zavinšovalo poslancom všetko najlepšie s tým, že „tohto veľkého anjelika chceme darovať predsedovi NR SR pánovi Pellegrinimu“. Zaznel potlesk, smerácki poslanci tlieskali o dušu. Zdvihol som obočie, ale hovorím si, ok. Veľmi sa to síce nehodí, ale vystúpenie súboru zrejme vybavovala pani poslankyňa Smeru-SD Vaľová, tak sa chcela takýmto „neokatým“ spôsobom predsedovi parlamentu a svojmu straníckemu kolegovi revanšovať za to, že jej to dovolil. Lenže dievčatko neodchádzalo, počkalo, pokiaľ potlesk doznel a do mikrofónu nám zvučným hláskom oznámilo : „A tohto druhého veľkého anjelika sme doniesli ujovi Ficovi“. Fakt, toto povedalo. Sálou zaznel smiech zmiešaný s už menším potleskom a ja som zdvihol obočie po druhý krát úprimne veriac, že toto faux pas bude jediné. Ujo Fico ani nikto z vlády, samozrejme, v sále nesedel, zrejme chránili Slovensko.
Žiaľ, mýlil som sa. Smiech a potlesk prestal a zaznel zvonivý hlások po tretíkrát : „A tohto tretieho anjelika darujeme tete Tomanovej, za to, že sa o nás stará a že nás ochraňuje...“.
Nesmial sa už nikto a aj smerácky potlesk bol len veľmi symbolický. Zrejme aj niektorí poslanci Smeru dokážu rozlíšiť vtieranie sa do priazne na hranici prijateľnosti od úplného suterénu.
Odchádzal som znechutený a mnohí kolegovia so mnou. Viete, možno sa to niekomu bude zdať malicherné, ale ja z duše neznášam, keď sa takto zneužívajú deti. Predstavil som si svoje dcéry, keď boli v tomto veku, že by ich niekto takto doslova použil na obdarovanie a velebenie trebárs Mečiara a Lexu. Prišlo mi zle. Všetci vieme, akým spôsobom a prečo sa pani Tomanová stala ombudsmankou, že túto novú funkciu dostala ako vykúrenú trafiku a hneď pri štarte sa vďaka smeráckej chobotnici táto funkcia devalvovala. Práve preto mohla mať v sebe aspoň trocha chochmesu a vytĺcť túto stupiditu v čase prípravy svojej kolegyni Vaľovej z hlavy.
Jediný, kto odchádzal zo sály s rozžiareným úsmevom, bola, samozrejme, poslankyňa Vaľová. Provinčný vulgárny nevkus opäť zabodoval.
Keď som ešte nebol v politike, napísal som o Jane Vaľovej blog. Označil som ju v ňom za zlodejku, lebo aj so svojou kamoškou Tomanovou cez svoju neziskovku doslova šafárila s dotáciami, ktoré boli pôvodne určené na liečbu drogovo závislých ľudí. Pred niekoľkými týždňami mi to v parlamente pripomenula a žiadala ospravedlnenie, tak som jej povedal, že na svojich slovách trvám.
Dnes k nim pridávam, že svojou agitačnou prácou dobieha aj machrov z Komsomolu.
P.S. Žiaľ, je taká doba, že ako rodičia musíme chrániť svoje deti ani nie tak pred sexuálnymi deviantmi, ale pred deviantnými politikmi.
