Som športovec telom aj dušou. Tí, čo ma poznajú, tak to vedia. Ťažko ma obviniť, že by som sa negatívne staval k ľubovoľnej podpore športu v akejkoľvek forme. Zároveň som hypoteticky ochotný nebrať do úvahy aj mnohé hlasy o tom, že štadión bude dvojnásobne predražený. To sú určite len zlí novinári, kúpení ekonómovia a zlodejská opozícia...
Avšak zároveň aj nejaký ten rok som zodpovedný za vedenie právnického subjektu. A boli chvíle keď bolo treba napnúť svaly a ukázať sa ako dobrý hospodár a momentálna situácia je v tomto ako vyšitá. Situácia, keď treba optimalizovať náklady, pozorne prehodnocovať investície. Nerobím to iba ja, robí to každý normálny platený manager, ktorý chce byť plateným aj v nasledujúcom období. Pretože inak sa mu môže veľmi rýchlo stať, že o pár mesiacov už nebude mať akú spoločnosť viesť...
Okrem tých, čo vedú štát, samozrejme. Tým je to absolútne ukradnuté. Zodpovednosť žiadna, odbornosť žiadna, načo? To predsa nie je potrebné. Nechýba im predsa jedno, to dôležité - obrovská dávka manipulátorstva a demagógie. A drzosti. Veď to je predsa to podstatné, to zaberá. Všetku energiu venovať do marketingu.
Stovky vytvorených pracovných miest pri výstavbe štadióna - za tie peniaze, aj keď by bolo tých pracovných miest tisícky... Nikto ma nepresvedčí, že takáto stavba nie je v súčasnosti blud nad blud. Splatenie dlžôb podporovateľom a mecenášom. Asi už nie je cesty späť, dlžoby treba splácať. Ale mňa v podstate o tom nikto ani nepresviedča, ja nie som cieľová skupina...
Ohlúpiť, okydať, zahmliť, rýchlo elegantne a nenápadne ulúpiť. Popri tom neochvejne stúpať a smerovať k 50-tim percentám. A to bez násilia, bez jedinej kvapky krvi, pod pláštikom demokracie a voľnej súťaže - aj Nicolae Causescu by len smutne závidel.
Lenže - aj jemu raz nato prišli a skončil aj s Elenou pri múre. Teda, aby bolo jasné, nie, že by som to niekomu prial, to v žiadnom prípade nie, som holubičia povaha. Ono to nakoniec ani nehrozí, doba už je ďalej, dnes sa defraudanti v normálnych krajinách len zatvárajú a v tých "ostatných" sa iba vyvodzuje politická zodpovednosť, napr. výmena, povýšenie, odchod do Bruselu, odchod do dôchodku, odchod do opozície a podobne.
Raz to určite musí skončiť, nejde to takto donekonečna, to by šlo možno v čase hojnosti, v tejto ťažkej situácii to jednoducho nemôže dlhodobo fungovať. Raz to praskne a mám pocit, že pri tomto tempe to nebude až tak dlho trvať. Už sme totiž v katastrofálnom stave, postupne nám zadlžujú nielen deti ale aj detné deti. Potom sa tí, ktorí to spôsobili, stiahnu. Budú síce "za vodou" ale meno a česť si za tú "vodu" už nikdy nekúpia. Aj keď dožijú zrejme v blahobyte. Ale nechcel by som byť v ich koži, pretože ten blahobyt nie je vždy všetko...
Vyhlásenie premiéra o zlej opozícii ktorá vymýšľa kauzy a pritom predtým kradla, bola reakcia na vyjadrenie nesúhlasu s výstavbou štadióna. Reakcie premiéra na informáciu o riziku druhej vlny prepúšťania - cca 60.000 ďalších nešťastných nezamestnaných, ktorá rezonuje už niekoľko dní, sme sa nedočkali.
Tá stavba je totiž dôležitejšia. A koniec koncov, možno práve pre ňu neprepustia 60.000 ľudí ale iba 59.800...
