Samozrejme nemám na mysli orgie, ktoré by dopĺňali nejaké iné, predchádzajúce, už uskutočnené podujatia spojené s uvoľnením mravov alebo používaním alkoholických nápojov, či niečoho fajnovejšieho. Ide mi o verejné obstarávanie, teda vlastne jeho akútny nedostatok pri činnosti niektorých verejných inštitúcií, ktoré namiesto neho dodatkujú a dodatkujú (pekné slovo, len neviem prečo nespisovné).
Minulé dni priniesli v súvislosti s týmto javom v médiách dve interesantné udalosti.
1. Národná rada Slovenskej republiky, prameň to šťastia a legislatívneho požehnania pre celý národ, uzavrela dodatok k jednej svojej zmluve z r. 2011, ktorej pôvodným účelom malo byť poskytovanie servisných služieb na zabezpečovacie zariadenia. Samozrejme bez verejného obstarávania V centrálnom registri zmlúv svieti pri tomto dodatku suma 300 000 EUR a keď si pozrieme text dodatku, tak tá suma v ňom nie je, hoci zo zverejneného dodatku sa vehementne vymazávali údaje a tak ťažko povedať, čo by sme dozvedeli, keby bol kompletný, no táto suma bola deklarovaná samotným verejným obstarávateľom. Istý drzý poslanec parlamentu z toho robil rozruch ale NR SR pod vedením svojho predsedu neváhala, udatne sa postavila za naše národno-štátne záujmy, milého poslanca popľula a pohanila a predseda žiada ospravedlnenie. Veľmi pekné je vyjadrenie šéfa kancelárie NR SR, ktoré si dovolím odcitovať a ktoré má úplne opačný dôsledok, než si jeho naivný pôvodca myslí: "To, že pán Viskupič tvrdí, že dodatok obsahuje navýšenie ceny o 300.000 EUR, je absolútne klamstvo. Ak hovoríme o sume 300.000 EUR, tak hovoríme o hornej hranici finančnej operácie, ktorá je spojená s týmto dodatkom. Je to horná hranica finančnej operácie, koľko by maximálne mohla zmluva s touto spoločnosťou Národnú radu stáť v priebehu jej trvania," čiže, preložené do reči verejného obstarávania, urobili dodatkom rámcovú dohodu na 300 000 EUR, len ju ešte zatiaľ celú nevyčerpali. (Mimochodom, trvanie zmluvy... Dodatkom sa upravilo až do uzavretia zmluvy s iným dodávateľom, čo v praxi znamená: možno aj navždy) Onen dodatok pôvodnú servisnú zmluvu obsahovo mení na zmluvu o dodávke ďalších, nových, ale samozrejme nevyhnutných tovarov a služieb. Pôvodná zmluva v roku 2011 bola uzavretá bez verejného obstarávania a to dokonca legálne (podľa slovenského práva), pretože sa týkala utajovaných skutočností a v tom čase platila na takéto nákupy výnimka z povinnosti používať verejné obstarávanie. Necelé tri mesiace po uzavretí dodatku bola táto výnimka zrušená a teda zákazky takéhoto charakteru bolo nutné verejne obstarávať („Uff! Ešte, že sme to stihli!“). V roku 2013 bol stav stále rovnaký – musí sa verejne obstarávať, no táto drobnosť nezastavila kreatívcov (alebo operatívcov?) z Kancelárie národnej rady a zvesela uzavreli dodatok k zmluve, hoci na predmet dodávok tvoriacich obsah dodatku platila jednoznačná povinnosť verejne obstarávať. Trápne výhovorky typu „Dodatok napriek tomu, že v roku 2011 došlo k zmene zákona o verejnom obstarávaní, podlieha pôvodnému režimu uzatvorenia zmluvy.“ nie sú hodné ani študenta prvého semestra právnickej fakulty medzi kukuričným poľom a cukrovarom. Úchvatný záver toto porušovanie zákona nabralo, keď ho istý ústavný činiteľ na čele NR SR obhajoval s tým, že súlad so zákonom potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Ak takéto závery ÚVO raz naozaj budú existovať na papieri, nie iba vo vyhláseniach politikov na tlačovej konferencii, verím v ich urýchlené zverejnenie, lebo aj my ostatní máme právo sa zabaviť.
2. Radnica (čiže primátor) slobodného kráľovského mesta Prešov predložila mestskému zastupiteľstvu na schválenie dodatok k zmluve o skládkovaní odpadu pre mesto, ktorý mal platiť do roku 2032 (!!!). Samozrejme, verejným obstarávaním sa mesto Prešov nechcelo zdržiavať. Veď prečo by aj, je to len zmluva na 18 rokov za mnoho miliónov EUR, to sa obstarávať naozaj neoplatí, len by to pokazilo pro... ehm, ceny. Najzábavnejšie bolo zdôvodnenie, že cieľom je stabilizovať cenu, len zabudli dodať, že to je hlavným cieľom dodávateľa. Našťastie mestskí poslanci mali toľko rozumu, aby to neschválili. Pre mňa osobne je fascinujúce, že niekto naplánuje také gigantické porušenie zákona, ako je uzavretie zmluvy verejným obstarávateľom na mnoho miliónov EUR bez použitia verejného obstarávania, pri tom sa to pokúsi skryť iba za fiškáľsky trik zvaný dodatok k zmluve, ktorého úbohosť možno prirovnať snáď len k úrovni slovenskej ligy vo futbale či výkonu Martina Jakubca na Šlágr TV. Každý deň čakám, kedy prebehne v ctihodnom meste Prešove veľké zatýkanie organizátorov tohto škandalózneho pokusu o páchanie trestnej činnosti, ale čuduj sa svete, zatiaľ nič.
Minulý rok sme pri schvaľovaní rozsiahlych noviel zákona o verejnom obstarávaní v parlamente, počuli od ich predkladateľa, že sa novou legislatívou obmedzia dodatky k zmluvám, aby sa predišlo prešľapom z minulosti. Ubehol rok, ale táto dobrá správa ešte zjavne neprenikla k všetkým, ktorým bola určená, napríklad do mesta Prešov, či do parlamentu...
