Už výber štátneho sekretára Vatikánu (niečo ako predseda vlády) a tiež fakt, či pápež František zasiahne aj do personálneho obsadenia jednotlivých vatikánskych kongregácií (niečo ako ministerstvá) naznačia, či v konkláve výsledným rozhodnutím prevládla mocenská sila samotnej vatikánskej kúrie alebo tendencie, ktoré sa skrývali v skupine kardinálov mimo nej. Prvé analýzy naznačujú, že Jorge Mario Bergoglio je síce tým tretím, ktorý býva úspešný, keď súperia dvaja favorizovaní, čo bol kardinál Angelo Scola, arcibiskup z Milána (človek, ktorý chcel meniť kúriu) a kardinál Odilo Pedro Scherer, arcibiskup z brazílskeho Sao Paulo (osoba presadzovaná mocenskými štruktúrami Vatikánu), ale v podstate osobou, pre ktorú sa rýchlo už v úvodných skrutíniách voľby rozhodli práve vatikánske mocenské štruktúry.
K tejto úvahe vedú informácie poľských a talianskych médií zo zákulisia, ktoré zverejnil portál HN online, o spore medzi kardinálmi v posledných hodinách pred začiatkom konkláve. Spory sa týkali obvinení, ktoré skupina kardinálov vzniesla voči úradujúcemu štátnemu sekretárovi Bertonemu, že sa mu nepodarilo očistiť vatikánsku banku od podozrenia z údajného prania špinavých peňazí. Kardináli poukázali na fungovanie rímskej kúrie, ktorá je „prežratá" intrigami. „Stala sa z nej nefunkčná a nekompetentná organizácia", citoval denník La Repubblica jedného z brazílskych kardinálov Bráza de Avizu. V tomto spore sa kardinál Scherer, ktorý je členom výboru na kontrolu vatikánskej banky, podľa denníka zastal štátneho sekretára Bertoneho. A tak z obáv, že Scherer sa týmto postojom stal pre kardinálov z Južnej Ameriky nedôveryhodným, padlo rozhodnutie v prospech Argentínčana Bergoglia. To, či pápež František naplní predstavy kardinálov zo samotnej vatikánskej kúrie, aby do jej štruktúr príliš nezasahoval, alebo predsa len ako človek vzdialený jej "zabehanému" fungovaniu bude mať dosť energie do súkolia zasiahnuť, ukáže budúcnosť a tým aj opodstatnenosť toho súčasného Aleluja.
V kontexte oslavného Aleluja, ktoré znie nad rýchlosťou zvolenia nového pontifika, by sme si však nemali prestať všímať kontext aktuálnych udalostí v slovenskej katolíckej cirkvi. V čase, keď emeritný pápež Benedikt XVI. zdôrazňuje potrebu komunikácie kňazov s ľuďmi nielen priamo, ale aj prostredníctvom moderných sociálnych sietí (napokon do 28. februára do 20.00 hod., teda do chvíle svojho odstúpenia, bol stále na Twitteri), prichádzajú slovenskí katolícki biskupi s rozhodnutím v podstate zákazu komunikácie - kňazi si musia vyžiadať povolenie pre komunikáciu s médiami od svojho nadriadeného. "Zároveň vás všetkých zo srdca žehnám, aby ste sa mohli stať skutočnými hlásateľmi a svedkami evanjelia. ´Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu´(Mk 16,15)", píše Benedikt XVI. vo svojom tohtoročnom vyhlásení k Svetovému dňu komunikačných prostriedkov. Nie je tento jeho odkaz v rozpore s najnovším rozhodnutím slovenských katolíckych biskupov? Podivil sa nad ním aj šéf českého vysielania Rádia Vatikán jezuita Milan Glaser. "Je to absurdné... Je to prejav nedôvery biskupov ku kňazom", uviedol pre sme.sk. Český teológ Tomáš Halík vníma situáciu v slovenskej katolíckej pospolitosti aj v kontexte odvolania arcibiskupa Bezáka ako stav, že biskupi sú uzatvorení v určitej skúsenosti. Ako uviedol v rozhovore pre TA3, ide "o typ zbožnosti, ktorý sa opiera o tradičnú dedinskú pospolitosť a svet s modernizáciou sa stráca. Tam, kde sa kresťania príliš fixujú na tento typ zbožnosti sú zaskočení". Podľa Halíka slovenská cirkev podlieha ilúzii, že trend sa zastaví na Tatrách, výsledkom však môže byť zatrpknutá sekta.
Iná súvislosť. Prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Oullet, niekdajší arcibiskup kanadského Quebecu, bol pred konkláve jedným z najčastejšie vystupujúcich kardinálov pred médiami. Ináč je to jeden z kardinálov, ktorý je na tzv. čiernom zozname americkej organizácie SNAP, zastupujúcej záujmy obetí pedofílie, ktorá konkrétnych kardinálov kritizuje za ich postoje k sexuálnemu zneužívaniu duchovným. Áno, je to ten Oullet, ktorý nedávno sprostredkovane cez generálneho predstaveného rehole redemptoristov oznámil vo Vatikáne odvolanému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi zákaz mediálnych výstupov. Myslím si, že aj tento zákaz mal pôvod na Slovensku. V slovenských biskupoch je akási žiarlivosť, že Róbert Bezák mal širšiu kazateľnicu ako ktorýkoľvek z nich. Niektorí katolícki analytici sa hneď poponáhľali aj s právnym zdôvodnením, ktoré vyplýva z Kánonu 1369: „Kto na verejnom zhromaždení alebo vo verejnom prejave, vo verejne rozširovanom spise alebo ináč použijúc spoločenské oznamovacie prostriedky, vysloví rúhanie alebo ťažko naruší dobré mravy, alebo sa dopustí urážky proti náboženstvu či Cirkvi, alebo vyvoláva voči nej nenávisť alebo opovrhovanie ňou, má byť potrestaný spravodlivým trestom." Preboha, čo už len také urážlivé či nenávistné voči náboženstvu a Cirkvi bolo v Bezákových reláciách Slovo v čase na TA3? Napríklad, v tej zatiaľ poslednej 3. marca, hovoril emeritný arcibiskup o slovách z Biblie: „Každý by mal dať nejaký desiatok z toho svojho života, z toho svojho šťastia... Mnohí pochopili, že nemôžu byť šťastní len svojím šťastím, ale dôležité je, či niekomu pomáhame k šťastiu... Plnohodnosť života je aj v tom, ako dokážeme pomôcť blízkym okolo nás." To sú pre niekoho rúhačské slová škodiace cirkvi? Pracovníci z TA3 by mali na kazete s prekladom poslať Bezákove vystúpenia kardinálovi Oulettovi. Určite by sa podivil, čomu vlastne dal zákaz. Božiemu slovu!
Už som vyššie písal o tohtoročnom vyhlásení Benedikta XVI. pri príležitosti Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov. Zalistoval som si v nich päť rokov dozadu. Vo všetkých sa zdôrazňuje nutnosť SLOVA, rozumiem tomu nutnosť hovorenia. Z množstva možností citátov aspoň jeden: "Prvoradou úlohou kňaza je ohlasovať Krista, Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, a rozmanitým spôsobom cez sviatosti sprostredkovať Božiu spásonosnú milosť. Cirkev zvolávaná Kristom - Slovom, je znakom a nástrojom spoločenstva, ktoré Boh vytvára s človekom a ktoré má každý kňaz v Bohu a s Bohom vytvárať. V tom spočíva taká veľká dôstojnosť a krása kňazského poslania, v ktorom sa privilegovaným spôsobom uskutočňujú slová apoštola Pavla: „Veď Písmo hovorí: Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený. ... Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?" (Rim 10, 11. 13 - 15)."
Tomáš Halík pripomína, že Písmo sa nesmie brať doslova, ale musí sa brať vážne. Ak sa z toho stane ideológia, príkazy a zákazy, tak k takému náboženstvu sa ľudia obracajú chrbtom. Slovenskí katolíci by mali vyliezť z ulity zastaraného typu zbožnosti. A aj z postoja k odvolanému arcibiskupovi Bezákovi vyplýva, že na Slovensku zatiaľ víťazí farizejstvo nad tým pravým katolíckym Božím slovom. Otvára pápež František možnosti pre zmenu? Aleluja na Slovensku by sa malo spievať, až keď sa Róbert Bezák vráti k tomu, čo hovorí Písmo: Hovoriť!
