Slovenský kandidát M. Lajčák, ktorý na začiatku augusta v druhom kole skončil spomedzi jedenástich kandidátov na predposlednom mieste, bol tentoraz už druhý. Lajčák je už mimo hry, Sen sa rozplynul, znelo v našom mediálnom priestore pred mesiacom zo strany politológov aj komentátorov. Po najnovšom úspešnom výsledku tí, čo ho na začiatku augusta zatracovali, teraz kričia Hosana a vidia súčasného ministra zahraničných vecí ako najhorúcejšieho kandidáta na najvyšší post OSN. Keďže to hlasovanie v New Yorku sa udialo iba pár dní po stretnutiach R. Fica s francúzskym prezidentom F. Hollandom a ruským prezidentom V. Putinom, tak značná časť hodnotiacich vyjadrení prisudzuje zmenu postoja členov Bezpečnostnej rady k nášmu ministrovi zahraničných vecí práve lobingu slovenského premiéra. Ten však v Kremli okrem uznania diplomatických schopností M. Lajčáka dostal iba prísľub, že Rusko bude trvať pri hlasovaní na tom, aby sa Generálnym tajomníkom OSN stal kandidát východnej regionálnej skupiny. Či však V. Putin v tejto hre mocných prísľub dodrží a Rusko vysloví veto doteraz v troch kolách najúspešnejšiemu kandidátovi, portugalskému expremiérovi A. Guterresovi, ostane otáznikom do konca októbra, kedy by malo padnúť konečné rozhodnutie. O zmenu počtu hlasov vo svojej prospech sa zaslúžil najmä samotný šéf rezortu zahraničia. Ak si totiž cestovný itinerár M. Lajčáka porovnáme so zoznamom nestálych členov Bezpečnostnej rady (Egypt, Angola, Japonsko, Malajzia, Nový Zéland, Senegal, Španielsko, Ukrajina, Uruguaj a Venezuela), tak okrem Venezuely (v tomto prípade je však zjavný politický vplyv Moskvy), rokoval s diplomatmi všetkých ostatných. Práve v dňoch medzi druhým a tretím hlasovacím kolom sa stretol s rezortnými kolegami troch krajín, iba deň pred ostatným hlasovaním bol napríklad v Egypte, pár dni predtým rokoval so svojím španielskym partnerom, 18. augusta bol v Bratislave novozélandsky šéf rezortu zahraničia. Pri posudzovaní vyhliadok M. Lajčáka si však viac ako meniace sa počty hlasov ZA treba všímať, ako vyzerajú počty hlasov PROTI. A tam sa to vo všetkých troch kolách v podstate nemenilo. V prvom kole piati, v druhom šiesti a v treťom opätovne piati vyjadrili nesúhlas.
Fyzická osoba, či reprezentant krajiny?
Ak si všimneme podrobnejšie doterajšie hlasovania (21. júla, 5. augusta a 29. augusta), tak sa ukazuje, že v Bezpečnostnej rade sa skôr hrá o to, ako dostať mimo hry práve kandidátov z regiónu, ktorý z pohľadu nepísaného úzu by prichádzal tentoraz na rad. V prvom kole 2. miesto slovinský exprezident D. Turk, v druhom kole 2. miesto srbský exminister zahraničných vecí V. Jeremič, teraz M. Lajčák. Akoby sa poukazovalo na fakt, že sa krajiny východnej regionálnej skupiny nevedia zhodnúť na najsilnejšom kandidátovi. Tak raz vo voľbe zvýhodníme toho, druhý raz iného, tretí raz onoho, štvrtý raz bude na 2. mieste napr. Bokovová... A generálnym tajomníkom sa napokon stane niekto mimo región. Na ruské veto by som sa v tomto prípade príliš nespoliehal, V. Putin má väčší záujem sa dostať z diplomatickej izolácie silných, ako robiť napriek v tomto prípade vetom. A na oltár obete padne aj nepísaná dohoda o šéfovi OSN z východnej či strednej Európy. Tento aspekt pripomenul aj americký expert R. Gowen, ktorý sa pohybuje medzi diplomatmi OSN. Šéfa slovenskej diplomacie považuje za silného kandidáta, ale zároveň pripomína, že hoci podľa nepísaného pravidla by mal byť na čele OSN niektorý z diplomatov východoeurópskeho regiónu, fakt, že sa krajiny nedokázali zhodnúť na jednom či dvoch kandidátoch, sa môže obrátiť proti nim. Z pohľadu kandidatúry M. Lajčáka bude dôležité, či rozhodujúcich päť stálych členov Bezpečnostnej rady bude brať pri posudzovaní slovenského ministra zahraničných vecí ako samostatnú fyzickú osobu s jeho nespochybniteľne vysokou profesionálnou skúsenosťou diplomata alebo ako vyslanca krajiny, ktorá má k utečencom medzi politickými elitami naprieč spektrom, ale aj vo verejnosti, jasne vyhranený väčšinovo negatívny postoj. Otázkou pri posudzovaní bude, či sa to dá oddeliť. Pri svojom postoji vychádzam aj z článku J. Rueta v renomovanom magazíne Diplomatic Courier, ktorý konštatoval, že postoj k utečencom bude pozorne vnímaný. „Postoj vlády, že bude prijímať len kresťanských utečencov, sa stretol s veľkou kritikou. OSN volá po medzinárodnom riešení pre potencionálnu katastrofu a takáto rozdeľujúca pozícia nemôže veľmi pomôcť Lajčákovi pri hľadaní podpory,“ napísal autor. Podľa europoslanca a niekdajšieho ministra zahraničných vecí E. Kukana nášmu kandidátovi poškodili výroky R. Fica proti moslimom a migrantom. Osobitne negatívne sú vnímané v Hnutí nezúčastnených krajín, ktoré tvorí 120 štátov, ide teda o takmer dve tretiny členov OSN. Z desiatich nestálych členov Bezpečnostnej rady je dnes polovica z Hnutia nezúčastnených krajín a tieto krajiny na základe výrokov R. Fica prijali spoločné rozhodnutie, že slovenského kandidáta nepodporia. Europoslankyňa M. Flašíková-Beňová za SMER-SD si tiež myslí, že kandidát Slovenska to aj pre utečenecké postoje bude mať veľmi komplikované. „Žiaľ, Miro Lajčák nemá potrebnú podporu a viacerí ho zavádzajú, že ho podporia,“ poznamenala v čase zverejnenia Lajčákovej kandidatúry otvorene na facebooku. V tejto súvislosti zároveň pripomenula, že silní európski hráči považujú za čiarku v diplomatických postoch pre Slovensko aj novú pozíciu pre expredsedu KDH J. Figeľa, ktorý začal pôsobiť ako splnomocnenec EÚ pre ochranu náboženskej slobody.
Ficov Danajský dar
Najnovším Danajským darom od slovenského premiéra pre Lajčákovu kandidatúru je jeho vystúpenie na oslavách 72. výročia SNP v B. Bystrici, v rámci ktorého kritizoval britskú premiérku T. Mayovú. R. Ficovi prekáža jej vyjadrenie použiť bez zaváhania jadrové zbrane v prípade potreby. Nejde len o aspekt, že náš premiér vytiahol na svetlo sveta skutočnosti z rokovania predsedov vlád, čiže ide o hrubé porušenie diplomatických zvyklostí, ale na druhej strane je to kritika nášho spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorého atómové zbrane zvyšujú aj našu bezpečnosť, ale na druhej strane R. Ficovi neprekáža ruský presun protiraketového systému na Krym, teda do našej blízkosti. V. Británia má však ako stály člen Bezpečnostnej rady právo veta. Divil by som sa, keby ho na základe banskobystrického vystúpenia slovenského premiéra nevyužila pri najbližšom hlasovaní o kandidátoch na najvyšší post OSN. Samotný M. Lajčák po oficiálnom oznámení svojej kandidatúry na novinársku otázku, ako odhaduje svoje šance, odpovedal stručne: Päťdesiat na päťdesiat. No, podľa toho, ako ho poznám, keď sa rozhodol ísť do toho, tak jeho vlastné presvedčenie muselo byť v percentuálnom pomere osemdesiat na dvadsať a prísľub musel mať z diplomatického zákulisia všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady. Publicista a politológ E. Chmelár v súvislosti s postojom USA, Ruska, V. Británie, Francúzska a Číny poznamenal, že „vždy nevyhrá ten, kto je najlepší, ale ten, kto najmenej prekáža“, pričom práve týmito slovami začal favorizovať M. Lajčáka. Ak by napokon v hlasovaní mocných rozhodol tento moment, znamenalo by to pre nášho šéfa diplomacie nie najlepšie vysvedčenie o jeho profesionálnych schopnostiach, pričom práve R. Fico v Kremli ruskému prezidentovi zdôrazňoval, že Slovensko ponúka zo všetkých toho najlepšieho kandidáta. Nuž naozaj to rozhodovanie v zákulisí Bezpečnostnej rady nebude vyzerať, ako keď si zaľúbená deva odtrhne kvietok sedmokrásky a odtrháva jednotlivé lupienky so šeptaním slov ľúbi, neľúbi...
Figúrka na šachovnici
Každopádne sa slovenský minister svojím rozhodnutím a následnou nomináciou vlády aj pri svojej nespochybniteľnej diplomatickej profesionalite stal figúrkou na šachovnici politickej hry mocných, rozhodujúci budú Rusi a Američania. To, čo však v prípade M. Lajčáka prvým vyhovuje, tak tým druhým zasa prekáža. Absolvent moskovskej školy pre diplomatov MGIMO. Diplomat štátu, ktorý v prípade Kosova má viac prosrbský postoj. Minister zahraničia členskej krajiny NATO, v ktorej zo zoskupenia V4 ľudia podľa prieskumu najviac dôverujú Rusku a najmenej USA. Kandidát z krajiny, ktorá umožnila reverzný tok plynu na Ukrajinu. Nevýrazný v postojoch, keď sa vyhýba jasným principiálnym stanoviskám. To sú len niektoré aspekty, každý z nich sa pre mocných môže stať pri záverečnom ťahu určujúcim. Určite to však nebude spôsobom trhaním lístkov s menami kandidátov. Bude, nebude... Otáznikom aj po tejto tretej, zdanlivo úspešnej voľbe (netreba preceňovať hlasy za, skôr si treba všímať tie hlasy proti), či sa práve pri tomto rozhodovaní na vlastnej koži nepresvedčí o tom, čo sa tak často uplatňuje na domácej politickej scéne. Že to, čo politik v jednom časovom horizonte vysloví, v inom časovom horizonte neplatí. A to sa môže ukázať už pri najbližšom hlasovaní na budúci týždeň v piatok 9. septembra, kedy päť stálych členov Bezpečnostnej rady už odkryje karty a využije pri jednotlivých kandidátoch aj právo veta.
