Máme byť hrdí na Slovensko, lebo samit je ojedinelou príležitosťou dostať názov hlavného mesta Slovenska do histórie. Keď som si však prečítal, aké dopravné komunikácie a v akých časových horizontoch sa majú uzatvárať, tak môžem jednoznačne konštatovať, že Bratislavu čaká v piatok dopravný kolaps, z ktorého sa dostane najskôr o polnoci z piatka na sobotu. A to aj napriek tomu, že minister vnútra R. Kaliňák požiadal mimobratislavských obyvateľov, aby, pokiaľ je to len trochu možné, v piatok návštevu hlavného mesta odložili, a na druhej strane zasa Bratislavčanov požiadal, ak majú možnosť, aby využili tento predĺžený víkend na pobyt mimo Bratislavy. Navyše ministerstvo školstva odporučilo riaditeľom škôl, aby v piatok využili svoju kompetenciu rozhodnuť o dni voľna, čo všetci aj urobili. Aj z tohto je vidieť, že naši mocní majú pred piatkom obavy zo zvládnutia takéhoto rozsiahleho podujatia. Pripravované opatrenia sa porovnávajú s tými, keď v Bratislave vo februári 2005 rokovali prezidenti USA a Ruska G. Bush a V. Putin. Vtedy však išlo o dve delegácie, tentoraz pôjde o 26 delegácií zo zahraničia. Keď to všetko posudzujem podľa nutnosti tých dopravných obmedzení a dôsledkov, ktoré spôsobia, znova sa len ukazuje, že predseda vlády R. Fico, aby mal popri „fajkách“ v domácej politike aspoň jednu jedinú aj v zahraničnopolitickej oblasti, tak ponúkol slovenské hlavné mesto ako dejisko vrcholného stretnutia, hoci z pohľadu logistického zabezpečenia bez dopadov na život obyvateľov, Bratislava na takéto stretnutie nemá adekvátnu dopravnú infraštruktúru.
Kolóny a kolaps prinášala do hlavného mesta každá malá nehoda, či výmena asfaltu v jednom dopravnom pruhu, nie zastavovanie dopravy na dve hodiny na hlavnom ťahu. To by lepším riešením bola Banská Bystrica, kde by tým leteckým prístavom pre delegácie bolo letisko Sliač a doprava do centra stredného Slovenska by bola oveľa jednoduchšia, ako to bude v Bratislave. Politický marketing však nášmu premiérovi velil ponúknuť Bratislavu, aby samit bol spojený z jeho menom. Papalášizmus našich mocných však vidno v tom, že na rokovanie už nebola dobrá budova Reduty, hoci stačila na stretnutie našej vlády s Európskou komisiou a stretnutia ministrov krajín EÚ, prezidentov a premiérov bolo treba vytiahnuť na Bratislavský hrad, hoci to ešte viac skomplikuje dopravu v centre. Pre papalášizmus našich mocných bolo ešte aj to málo, prezidentov a premiérov treba posadiť na loď, ktorú v potrebnej kvalite a veľkosti ani Slovensko nemá, takže si ju mocní objednali až z Nemecka. Následne sa na tej požičanej Regina Danubia treba preplaviť do Čunova, hoci uzávierka troch mostov ešte viac zasiahne do blokovania dopravy. Spätný návrat po prehliadke Galérie Danubiana z Čunova na Bratislavský hrad dá v kolapse dopravy len bodku. Papalášizmus, tak veľmi pripomínajúci ten počas obdobia komunistických pohlavárov, je v tom, že netreba hľadieť napravo-naľavo, dôležitý je ten politický marketing, ktorý R. Fico bude (zne)užívať až do konca súčasného volebného obdobia. A ešte mocní chcú, aby sme boli hrdí. Chcelo by to, naopak, protesty. Ten slovenský papalášizmus totiž už nepozná hranice! Takáto hrdosť na Slovensko je falošnou hrdosťou, lebo slúži len pre mocných toho štátu!
