Fontainove príbehy sú o pomoci, spolupráci, láske, usilovnosti, múdrosti , ale aj o klamstve, nešikovnosti, zrade, teda o vlastnostiach, ktoré sú známe aj z ľudského života, ale ani jedna bájka nie je o šialenstve. Za presne takú totiž považujem situáciu, ako sa vyvinula za dva a pol roka od onoho utorka 19. novembra 2010, keď poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš dal návrh na Dobroslava Trnku, cez všetky peripetie dohadovania sa o mene (Lauko, Szabó, Mišíková, Hrivnák, Kováčik, Kandera, Sepeši, aby to bol napokon Čentéš, kvôli termínu odovzdania návrhu sa ešte posúval aj pracovný čas pracovníčky podateľne v NR), až po vzájomné sledovanie sa, kto ako volil. Od voľby, kde Trnkovi chýbal jediný hlas k zvoleniu až po voľbu s jediným kandidátom Čentéšom, ktorá sa síce uskutočnila v rámci existujúceho zákona, ale napriek predbežnému opatreniu Ústavného súdu (ÚS), že v súvislosti s posudzovaním zmeny zákona o rokovacom poriadku by sa ďalšia voľba generálneho prokurátora nemala uskutočniť. Od množstva podaní zainteresovaných na ÚS, cez námietky kandidáta na generálneho prokurátora a prezidenta k zaujatosti sudcov až po novelu zákona o konaní pred ÚS v zrýchlenom legislatívnom konaní.
Číročisté šialenstvo...
Prirodzene, niektorí to vnímajú viac, niektorí menej, mnohí už aj v rámci onoho povestného Werichovho motta: Keď nejde o život, ide o h....! A keď si ešte navyše plno ľudí uvedomí, že ide o politiku, tak mávnu rukou ešte viac.
Súčasná diskusia mi už pripomína onú filozofickú úvahu, že čo bolo skôr: Vajce alebo sliepka? Porušuje sa viac demokracia politiky tým, ako sa rozhodli riešiť situáciu v SMER-e alebo tým, čo predviedli SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd v celom procese navrhovania a voľby generálneho prokurátora? Je jediným relatívne demokraticky zvládnutým momentom oná voľba v piatok 16. júna 2011, kedy síce poslanci vtedajšej koalície zvolili Jozefa Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora, ale pritom vedeli, že ÚS vydal predbežné opatrenie, že sa voľba nemá uskutočniť...? Akurát rozhodnutie ešte nebolo zverejnené v Zbierke zákonov. Ktoré z machiavellistických princípov uplatňovania moci je viac (ne)morálne?
„Toto je horšie ako noc dlhých nožov za Mečiara," povedal SME ústavný sudca, ktorý si neželal byť menovaný (tu). Nuž, pozrel som si svoje poznámky z onej noci z 3. na 4. novembra 1994, ktorú som strávil na balkóne NR. Vtedajšia moc (HZDS+ZRS+SNS) zvládla odvolanie úradujúceho generálneho prokurátora Vojtecha Bacha a zvolenie nového Ľudovíta Hudeka za 23 minút. V rozpätí od 6.40 hod. do 7.03 hod. A bolo vymaľované... Jediný, kto sa vtedy v noci snažil s valcujúcou mocou argumentovať bol Robert Fico. Hudek, ktorý nikdy predtým nepôsobil v prokuratúre, bol pritom vo funkcii iba niekoľko týždňov, aby potom prešiel na post ministra vnútra. A nová moc zvolila ďalšieho generálneho prokurátora - Michala Vaľa.
Aktuálnym prijatím novely zákona o konaní pred ÚS pri uvedomení si všetkých súvislostí kauzy Čentéš machiavellistická latka uplatňovania moci určite podlezená nebola. Napokon, bývalý ústavný sudca Jozef Drgonec v rozhovore pre denník Pravda (tu) na margo argumentácie opozície, že prijatím novely vládna moc vstúpila do prebiehajúceho sporu poznamenal: „Je to účelová argumentácia, lebo sa jej hodí." A na inom mieste dodáva: „V tomto štáte existuje množstvo najrôznejších fantazmagórií a predsudkov, ktoré sa absolútne účelovo využívajú vo chvíli, keď sa to niekomu hodí."
Myslím si, že celé to šialenstvo môže zastaviť len ten, okolo ktorého sa celá vec točí. Jozef Čentéš. Pán Čentéš, urobte to! Je viac ako jasné, že generálnym prokurátorom nebudete. A môžete sa odvolávať do Štrasburgu, k pánu Bohu či na lampáreň. Jednoducho, lebo Machiavelli... Ale môžete zostať v pamäti tým, že ste napokon prestali usedavo trvať na tom, čo vzniklo pochybne. Môžete zostať v pamäti tým, že vyzvete politikov, aby celú vec začali pekne od začiatku: od novej dohody. Môžete povedať opozícii, že viac plusových politických bodov vašou obhajobou nezíska. Skôr tým, že sa stretne s politikmi SMER-u a bude rokovať o novom mene. A ak by sa po takej dohode uplatnila sila čísla 83, to by už bola iná situácia... Napokon, ani vašich získaných 79 hlasov v parlamente nie je viac, ako možných 83, ak by svojho kandidáta zvolil SMER-SD. Jednoducho v zastupiteľskej demokracii vyššie číslo vyjadruje vyšší počet voličov. Ale dopracovať sa po novej dohode k voľbe aspoň 110 poslancami, to by predsa len naznačilo, že Machiavelli nemal pred poltisícročím pred sebou krištáľovú guľu. Že sa nemení len doba, ale môžu sa zmeniť aj ľudia (politici). Pán Čentéš, je to len na vás!
