Keďže išlo vo všetkých prípadoch o ľudí, z ktorých som cítil silnú vieru v Boha, nerozumel som prečo neberú do úvahy zástupcu Boha na zemi, Svätého otca, ktorý v minulom roku deklaroval niekoľko zásad pre šťastný život človeka. Jednou z tých zásad je Ži a nechaj žiť. Podľa pápeža Františka by sa týmto známym heslom mal riadiť každý. Inou zásadou je Prestaňte byť negatívni!- „Potreba hovoriť zle o druhých indikuje naše nízke sebavedomie. To znamená, že ja sa cítim tak zle, že namiesto pozdvihnutia seba samého, musím ponižovať ostatných,“ hovorí pápež. Spomínané zásady vyslovené Svätým otcom však zástupcovia Aliancie za rodinu úplne ignorovali. Mal som možnosť hovoriť aj s exponentom Aliancie A. Chromíkom. A čoraz viac som si uvedomoval fakt, ktorý v období pred referendom a aj v diskusiách po plebiscite spoznala aj širšia verejnosť. Argumentácia zástupcov Aliancie za rodinu je vlastne demagógiou a pripomína, ako keď pes naháňa svoj chvost – točenia sa v kruhu. Neporozumel som ani obavám jednej z mamičiek, ktorá nechce, aby sa jej dcéra zúčastňovala na sexuálnej výchove v škole. „Keď bude počuť výrazy lesba, homosexuálny vzťah, bude to chcieť skúsiť a môže to mať vplyv na jej ďalšiu sexuálnu orientáciu,“ boli jej slová. Ako sa dá proti takémuto nezmyselnému strachu argumentovať? Obavy z výchovy v školách, ktorá je ešte stále regulovaná štátom prostredníctvom schválených učebníc v dobe internetových technológií, v dobe sociálnych sietí, naozaj neviem pochopiť. Pripadalo mi to, ako slabá viera vo vlastné rodičovské schopnosti vštepiť svojej ratolesti tie hodnoty života, ktoré vyznávam. A následne takíto rodičia svojím konaním postupujú v rozpore so slovami Svätého otca, že z popudu vlastného nízkeho sebavedomia cítia potrebu zle hovoriť o druhých.
Zvláštna je aj interpretácia A. Chromíka o výsledkoch referenda. V debate v televízii TA3 poznamenal, že tí, čo neprišli, tak na ich názor sa neprihliada. Čiže aj ďalší vývoj v debate o právach menšín sa má odvíjať iba od postoja tých ľudí, ktorí sa referenda zúčastnili. Je to nebezpečná argumentácia. Je to totiž absolútne nepochopenie inštitútu referenda. Z demagógie, ktorú prezentovali zástupcovia Aliancie za rodinu v súvislosti s aktuálnym referendom, mali zrejme obavy aj príslušníci maďarskej menšiny a z toho dôvodu práve v obvodoch s veľkým počtom obyvateľov tejto menšiny bola najnižšia účasť na referende. Maďarská menšina totiž logicky musela nadobudnúť dojem, že pri úspešnosti aktuálneho referenda sa zrodí precedens, že väčšina bude rozhodovať o menšine aj v otázkach, ktoré súvisia so žitím a právami na život.
Pre budúci vývoj v spoločnosti ohľadom práv menšín však nebude dôležité, ako výsledky referenda prezentuje Aliancia za rodinu, či komunita LGBTI. Dôležité bude, ako sa k nemu postavia tí, od ktorých sa môžu odvíjať legislatívne zmeny, to znamená politici vo vláde alebo v parlamente. Nájdu konečne odvahu upraviť práva sexuálnych menšín v zmysle trendov modernej Európy? Obdobie pred referendom ukázalo, že politici túto problematiku radšej obchádzali a správali sa pokrytecky. Obdobie po referende ukáže, či politici budú vnímať jeho výsledky cez demagógiu A. Chromíka, že si treba všímať iba postoj účastníkov referenda alebo ho budú chápať ako dôsledok celkového obsahu inštitútu referenda, to znamená akceptovať postoj tých, ktorí hlasovať nešli v zmysle postoja, že menšina rôzneho typu má mať rovnakú pozíciu človeka v celej šírke jeho žitia. Lebo aj keď takmer milión účastníkov referenda znamená pätinu voličov, tak stále viac ľudí ostalo na druhej strane, to znamená tých, ktorí otázky medziľudských vzťahov považujú za oblasť osobných a slobodných rozhodnutí. A tomu by politici mali pomôcť, nie báť sa demagógie, aj keď bude spájaná priamo s Bohom. Ak tak neurobia a budú pokračovať v pokrytectve, tak podobných chromíkovských dobrodružsiev tu začneme mať plno. Teraz sa ešte to dobrodružstvo pre Slovensko skončilo dobre. Nabudúce to už tak nemusí byť. Z histórie máme dosť skúseností, keď demagógia môže byť úspešná.
