Nepáchajme na sebe duševné harakiri

Nedávno sme dali s kamošom pred hokejom pivko, lebo sa nám tak lepšie fandí. Ako inak, prišla reč na politiku a blížiace sa voľby. A kamoš vyriekol vetu s ktorou sa teraz a nielen teraz stretávam dosť často.Hovorí : "Ja by som Vás (SaS) volil, ale bojím sa že môj hlas prepadne".No, o vierohodnosti či nevierohodnosti našich prieskumných agentúr toho už bolo napísané veľa a ja osobne im neprikladám takmer žiadny význam a sledujem ich len jedným okom. Vedie ma k tomu skúsenosť(nielen) spred volieb v roku 2002, keď "renomovaná" agentúra odmerala tesne pred voľbami jednej pravicovej strane zisk 6,6%, pričom reálne strana dostala vyše 15% a zostavovala vládu. Priložím aj príklad z vyspelého zahraničia, vlanajšie britské voľby, keď exit poly pred volbami dávali dvom hlavným súperom po 34%, výsledok bol napokon taký jednoznačný, že D.Cameron nepotreboval ani koaličného partnera a vládu zostavil sám. Čo tým chcem povedať. To, aby sme si nenechali,niekým koho ani nepoznáme ani nevidíme, zobrať niečo čo patrí iba nám a to je náš názor na veci verejné, našu voľbu, naše osobné rozhodnutie. Bojíme sa trocha rizika a radšej obetujeme našu sebaúctu a pri tom sme sa dokázali kvôli podnikaniu zadľžiť a riskovať strechu nad hlavou ? Priateľ priznal, že tento problém koho voliť riešil aj pred 4 rokmi a nakoniec podľahol strachu a volil niekoho koho vôbec nechcel, len aby jeho hlas neprepadol.Cítil som, že ho táto voľba ťaží a nespomína na to rád. Nestojí to za to, hrať nefér hru so sebou samým . Riskujeme predsa každý deň, už tým, že otvoríme dvere nášho domu/bytu a výjdeme na ulicu. Práve naopak, ten pocit, že som zostal sám sebou, nevolil som žiadne menšie zlo, ktoré podľa mňa vôbec neexistuje a pritom som pomohol svojim hlasom ľudom/strane, ktorú si vážim, tak ten pocit je úplne skvelý. Takže nasledujme svoj rozum a cit, výsledok býva vtedy najlepší.