Väčšinu roka 2010, keď SaS a R.Sulík razantne vstúpili do našej politiky som strávil v zahraničí. Samozrejme tam bol internet, ale nečítal som denne naše noviny,nepozeral naše správy.Volil som vtedy poštou, ale nie SaS, zásadne totiž nevolím novú stranu, ktorá ma ešte nemohla o svojich kvalitách presvedčiť. Potom, po vzniku vlády I.Radičovej som sa nestačil diviť, kde sa u nás vzali takí kvalitní a moderní ministri,poslanci proste politici čo niesli tričko SaS. Richarda som najprv vnímal ako trocha ťarbavého predsedu NRSR, bolo cítiť, že viac by mu sedela výkonná funkcia. Názorovo a hodnotovým rebríčkom som sa s ním však stále viac stotožňoval. Potom prišlo nešťastné hlasovanie o eurovale a pád vlády. Do poslednej chvíle som veril, že k spojeniu hlasovania nakoniec nedôjde, ale intrigáni mali tú hru už príliš rozohratú. Vtedy som si predstavoval akému tlaku asi Richard a celá SaS čelili a musel som sňať klobúk. Byť verný svojim zásadám, voličom a nechať si vypáliť na čelo znak toho čo povalil vládu a umožnil návrat RF, to chcelo obrovskú vnútornú silu, integritu a odvahu. Veľmi som sa obával predčasných volieb 2012,pretože ako sa dalo čakať Richard bol podľa mnohých zodpovedný aj za úhyn chrobákov v austrálskej buši a nebolo vôbec isté či sa mu voliči za zásadový postoj nepomstia.Dodnes mi nie je jasné ako je možné, že v živote hľadáme ľudí, ktorí sú priami, féroví,držia slovo, no v politike nás takýto ľudia vyrušujú.To nás nestavia do príliš pozitívneho svetla.
To ale neznamená, že s Richardom vo všetkom súhlasím a všetky jeho reakcie sa mi páčia. Je to napr.utečenecká kríza, kde síce vecné riešenia, ktoré navrhuje majú zmysel, ale zdá sa mi to mediálne preexponované a až príliš hlasité a časté. Nie je napr.najvhodnejšie 3x týždenne kriticky reagovať na Mutti Merkel, keď nám v bratislavskej nemocnici mrznú starí ludia,štrajkujú sestričky aj učitelia. Podobne sa mi s ohľadom na budúci politický život nezdá najsprávnejšie zverejnenie sms komunikácie s IR pred pamätným hlasovaním. Asi by som na jeho mieste skôr zdôrazňoval fakt, že vláda de facto padla o rok skôr a to ked Dzurinda navrhol k úžasu všetkých Dobroslava Trnku za Generálneho prokurátora. Ale dobre.Jeden z blogerov pred časom napísal, že vlastne jediný konflikt,jediná demarkačná čiara u nás je medzi Ficom a Sulíkom. Plne s tým súhlasím. Sú to tak odlišné svety, že ich prienik je fakticky nemožný. Je na voličoch, ktorý z tých antagonistických svetov je pre nich prijateľnejší.
Je dobre, že sa Richard pred časom rozhodol vstúpiť do politiky. Je napriek svojej istej mediálnej ťarbavosti a kontroverznosti jediným výrazným a nezameniteľným politikom na pravej strane spektra.Sledujem politické scény i v okolitých štátoch a ani tam nikoho podobného nevidím.Budem veľmi rád, ak ho po 5.marci uvidím v novej vláde ako ministra financií.
