reklama

V domove si našla domov...

Dnes by som sa rád vyjadril k smerovaniu pobytových sociálnych služieb, a to k deinštitucionalizácii.  Pre obyčajných ľudí je to slovo ťažké čo i vysloviť a použiť v rôznych pádoch. Taký bude asi aj proces jeho zavádzania a realizácie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ja sa však pýtam: „Máme vypracované analýzy, poznáme názory ľudí, ktorých sa deinštitucionalizácia bude týkať?“ Ak opomeniem obetavých zamestnancov, pracujúcich za veľmi nízke mzdy, ale odborne a hlavne ľudsky „zdatných“, pýtajme sa klientov a ich rodinných príslušníkov.

Prešiel som už mnohými sociálnymi zariadeniami. Každé je osobité a každé má svoju charakteristickú auru, vôňu, režim, rôznorodú skladbu klientov, ktorá vytvára prirodzené malé komunity ich života, radosti, práce a povinností.

Uvediem krátky postreh z rozhovoru s konkrétnou klientkou:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nazvime ju pani Elenka. Už nie je najmladšia, ale nie je ani seniorka. Z rozhovoru citujem: „Krátko po ukončení gymnázia som sa nedostala na vysokú školu, rozišla som sa s chlapcom. Do toho prišla ešte aj táto choroba (schizofrénia). Nič ma nebavilo, vadila mi mama aj sestra. Každý. Práca? – nebola som schopná. Keď mi diagnostikovali ochorenie, lekárka mi navrhla umiestnenie v sociálnom zariadení. Čo tam budem robiť? Verte, neverte, našla som si priateľky, aktivity, ktoré som mala kedysi rada (ručné práce, maľovanie a hudba), nikto sa ma nevypytoval, čo mi zasa je. Zvykla som si na pravidelnú liečbu a za tie roky som nikdy nepremýšľala, že by som to mohla zmeniť. Som tu doma. Prečo by som mala ísť niekam preč? Navštíviť knižnicu, kino, divadlo, zúčastniť sa na výstave, ísť si niečo kúpiť – môžem hocikedy. Nikto ma nezamyká. Neviem, či by som bola schopná sama si viesť domácnosť, variť ma nebaví...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhovor bol dlhý a príjemný. Elenka bola „doma“, vo svojej izbe zariadenej podľa jej želania. Na otázku, či jej niečo v sociálnom zariadení chýba, odpovedala, že rodina. Ale mama už nežije a sestra má svoj život.

Súhlasím s ňou. Má svoj život, ale rodinu ani tá najvyspelejšia spoločnosť nevie nahradiť. Plne chápem pocity tohto človeka, ale poznáme zmýšľanie a pocity tých ostatných? Obávam sa, že nie. Tu by mala byť na mieste kvalitná odborná práca sociálnych pracovníkov. Zisťovať, analyzovať, navrhovať riešenia a cesty. S ľudským potenciálom nie je dobré experimentovať bez dôkladnej prípravy celej spoločnosti, rodín a klientov sociálnych zariadení. A na toto bude treba klásť veľký dôraz...

Ľubomír Sečkár

Ľubomír Sečkár

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Správca Nadácienezávislý poslanec OZ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu