V polovičke septembra osemčlenná slovenská výprava s pomerne malými dušičkami vyráža z letiska Schwechat, ukrajinskou leteckou spoločnosťou smer Kyjev, Bangkok. Na letisku vo Viedni, Miro s Blankou preventívne si dávajú baliť kufre do igelitu proti pašerákom drog , ale keď sa pašuje tak naopak. Letisko v Kyjeve pripomínalo Sovietsky zväz 80-tych rokov. Na jednej strane strašné množstvo kontrol , bumážok , ale v tranzitnej hale sa veselo fajčilo , pilo , neporiadok pripomínal krčmu pred záverečnou, ale duty free šliapalo na plné obrátky.
Nástup do lietadla Kyjev – Bangkok však prebehol normálne, letušky roznášali jedlo aj nápoje a pasažieri hovoriaci po ukrajinsky a rusky hneď otvárajú svoje zásoby a o chvíľku je na palube hlučno , po polnoci sa posádka zabarikáduje , lietadlom sa šíry fáma, že sa všetko vypilo , domácim to nevadí , ale na nás
a zopár Nemcov a severanov začína tlačiť smäd. O šiestej ráno však posádka vyráža opäť medzi pasažierov, úsmev na tvári a plné ruky jedál a nápojov.Pristávame na vtedy dobudovávanom novom bangkokskom letisku Suvarnamburi a fajčiari po sedem a polhodinovom „absťáku „vyrážajú k východu na cigaretku.......a tu ich víta septembrová thajská facka, 36 stupňová teplota a vyše 95% vlhkosť. No myslím, že len potrebná dávka nikotínu ich udržala vonku. A už sa zjavujú usporiadatelia, mikrobus a vyrážame smer Pattaya. Iba otáčame hlavy , hlceme okolie, kde sa striedajú moderné cesty, prales, zaprášené špinavé dediny, .......No a po hodinke a pol prichádzame do vychýrenej Pattaye, ktorá za vietnamskej vojny , bola oddychovým bodom amerických vojakov a odvtedy sa traduje jej povesť. Dnes sa tu týči obrovské množstvo moderných hotelov, množstvo trhov a samozrejme obrovské množstvo nočných barov rôznych kvalít a úrovní a aj zameraní(myslím sexuálnych). Prvý náš problémik nastal hneď po príchode, keď sme šoférovi prikázali aby zaviezol najskôr do hotela Bruna a naše ženy. Zastavili sme pred super luxusnou rezidenciou ,... aj sa nás ujali... , ale po štvrť hodinke sa vysvetlilo , že jedno slovíčko v názve hotela znamená , že toto nebude ich nocľah. Po ďalšej hodinke hľadaní v sieti jednosmeriek a medzi gogo barmi sme konečne našli čo sme hľadali. 4 hviezdy hotela boli dobrou zárukou a aj realitou a náš hráčsky 4,5* hotel bol iba o tri uličky ďalej.
A potom sa začal normálny registračný hráčsky kolotoč, , licencie, prihlášky, ubytovanie( tu nás len trošku zaskočila informácia na recepcii , že ak si privedieme na izbu ženu na noc , máme zaplatiť 1000 bath(cca 25 €). No ešte, že to nepočuli naše manželkyJ. Poobede konferencia , na ktorej som ako prezident slovenskej federácie zastupoval našu krajinu, sa okrem iného dozvedel , že tri z mojich asi 14 liekov , ktoré denne brávam sú dopingom, že ďalšie MS sa konajú v africkom Senegale (aj tam som mal česť byť a aj hrať) a hlavne , že MS sa usporadúvajú na počesť kráľovnej matky, ktorá pétanque do Thajska priniesla a majstrovstvá sú pod záštitou kráľovskej rodiny.
Navečer sme sa my štyria hráči vybrali do mesta a hneď vedľa hotela v tmavej uličke sme objavili niečo , čo sa neskôr stalo pre nás istou symbolikou v Ázii. Dočítate sa o tom a podobnom v nasledujúcich denníkoch. No proste objavili sme podnik typu „u špinavca“. Pre nás to znamená taký podnik , ktorý navonok je nevábny až hnusný , ale s perfektnou obsluhou , ochotou a dobrou ponukou , či už pitia , alebo jedla. No a ako to začalo . Ideme po ulici a zrazu , ošarpaný príves , vedľa jedna obrovská chladnička, na veľkých ojazdených náklaďakových pneumatikách dosky ,ako stoly, na malých pneumatikách vytrhané plastové stoličky z autobusov a kopu domácich thajcov popíja dobre vychladené pivo , ktoré majiteľ zasúva do plastových valčekov, ktorý tú teplotu(či chlad) udržuje čo najdlhšie. Otáčam sa na parťákov,..... čo ideme? Všetci traja pochybovačne krútia hlavou , ale smäd víťazí. Keď si od majiteľa pýtame 4 pivá , iba pokrúti hlavou a ukazuje na hodinky , že o ôsmej zatvára a je už štvrť na deväť , sklamaní sa otáčame a zrazu....koľko ? štyri? Moment , nech sa páči sadnite si. Prvý raz koštujeme pivo „singha“ supeeer, studené , otáčame ďalšiu rundu, majiteľ stláča gombík a zrazu stromy okolo baru „u špinavca“ sa rozsvecujú desiatkami žiaroviek a žiariviek , ktoré sú bez objímok , iba pospájané drôtmi. Voláme druhú polovicu našej výpravy, mali ste vidieť ich zdesené pohľady keď videli kde sme ich pozvali , ale nakoniec sme tam vydržali pri pivku a hranolkoch do pol jednej do rána. A počas štyroch dní v Pattayi sa mnohé naše dohovory končili takto a podobne...... tak o štvrtej „u špinavca“ J. No a tu som si uvedomil aj ďalšiu thajskú zvláštnosť. Po okolitých uličkách sa premávali nesúrodé páry, starí škaredí „nemčúri“ a krásne mladé Thajky. Zo začiatku to človek berie tak pohŕdavo, ale potom si uvedomí, že to je vzájomná pomoc na obe strany. Nemec za svoje poctivo zarobené peniažky , (doma by oň ani tá najškaredšia Gertrúda nezakopla)sa mesiac cíti ako kráľ a stojí ho to toľko , ako tri návštevy nevestinca doma a domorodka si za mesiac zarobí pre seba a celú rodinu toľko , čo im vystačí aj pol roka. No je to uhol pohľadu , ale ja sa čím dlhšie sem chodím viac prikláňam k tej pozitívnej.
Ďalšia taká typická príhoda sa nám zadarila , keď sme sa po prvom súťažnom dni vracali na hotely do izieb. Prišli sme k výťahu , ktorý udával 15 osôb 750 kg (no mysleli na domácich Thajcov), ale prví nastúpili traja Nemci , ich výška ku dvom metrom a váha jasne cez 120 kg bola základ , potom nastupovali štyria Slováci (Ičko, Marek aj ja sme tiež už neboli „docenti“ a iba fifipierko Miro nám to kazil a na záver dvaja tak 50 kiloví Indovia......no a vtom začne výťah cengať a svietiť červené svetlo...Preťažení.....Z nášho nadhľadu a nadváhy sa pozrieme spoločne na dvoch drobných reprezentantov miliardovej Indie. Jeden z nich okamžite vycúval , ale zvonček a svetlo opäť hlási ...preťažení... Náš nadhľadový a nadváhový spoločný pohľad sa opakuje a aj druhý Ind cúva a......výťah sa zatvára a stúpa pokojne hore . Slovenská a nemecká repre si vymieňa pohľady a tie jasne hovoria....ťažkí boli J.
Samozrejme nesmiem zabudnúť na samotný šampionát, ktorí Thajci pripravili na vysokej úrovni , už otvárací ceremoniál pripomínal svojou pompéznosťou OH. Každé ráno sa čakalo zo začiatkom , až kým zástupcovia kráľovskej rodiny nezaujali svoje miesta v osobitnej lóži. Dojem kazili iba francúzski spoluorganizátori , ktorí prehadzovali program podľa potreby a tak sa stalo v tretí deň, že hráči čo v ten deň už mali skončiť sa začali zháňať mobilmi a zvážali sa taxíkmi a proste , boli asi aj 3 teamy čo sa nezohnali a nakoniec kontumačne prehrali. Prekvapujúco stresovaní domáci favoriti nepostúpili do záverečných kôl a tak nakoniec dve thajské televízie v priamom prenose prenášali finále Madagaskar-Francúzsko , kde najlepší hráči sveta , napriek tomu , že prehrávali už 1:7 , nakoniec získali už 36 titul pre Francúzsko.
Ale som sa rozpísal o petangu a zabudol som na tie prvé kontakty a šťuchance, čo my ten „Amorko“ zasadzoval do srdiečka k tejto krásnej časti sveta. Jedna známa veta hovorí, že láska ide cez žalúdok , tak začneme jedlom. Už raňajky na našom hotely spievali, majstri vajíčok dokázali pri tvorbe omeliet čarovať aj úprava slaninky bola špičková , ale to čudo na raňajky ,polievka a ryža a .....také rôznôstky. Obedy a večere sa podávali pri hale a každý si mohol naberať a kombinovať ako a čo chcel . V jednom rohu boli špeciálne pulty z thajskou kuchyňou, tak najskôr Marek a Ičko (labužníci na štipľavé pokrmy ), ale potom som sa pridal aj ja a začal som objavovať to množstvo nových chutí a dobrých kombinácií. Vo štvrtok večer som dostal pozvánku na večeru prezidentov, spoločne zo svojou polovičkou. Odchod autobusov bol určený na 17,00, ale viete, ženy väčšinou majú iný časový rozmer , takže , keď sme 17,15 konečne nachystaní prichádzali pred hotel ,posledný autobus práve zahýbal za roh. Blbé bolo, že my sme nevedeli kde sa to koná a na hotely nezostal tiež žiadny kompetentný človek .Spomenul som si len na nejakú zvláštnosť toho parku , kde sa mala konať večera, ktorú niekto cez deň spomenul a v tom Janke zasvietili očká....tam sme dnes s Natáliou, Blankou a Brunom boli(využívali počas našich bojov svoj čas na prehliadku krás Pattaye a večer nám o tom hovorili).Chytáme taxi, vysvetľujeme mu kde by sme potrebovali ísť(jeho angličtina obsahuje iba slovíčko yes), ale po kreslení , ukazovaní sa zrazu po polhodine ocitáme na správnom mieste. Vítajú nás krásne dievčatá a mladé slony nám chobotmi podávajú vence z orchideí. Potom nás uvádzajú k stolu vedľa našich kamarátov z Poľska, Česka, Rakúska, Maďarska, Slovinska a nosia sa misy jedál a nápojov(alkoholické si musíme platiť), výborné tanečné a spevácke skupiny sa striedajú a vtom moderátorka predstavuje osobitnú spevácku hviezdu. Prichádza vysoká nádherná Thajka a spieva a spieva a všetci sú unesení až na záver , keď moderátorka končí slovami a teraz sa môžete s naším spevákom odfotiť........Všetci onemeli a napriek veľmi podrobnému skúmaniu sa nepodarilo v tej nádhernej žene objaviť muža. S takouto zvláštnosťou sa v Thajsku stretneme a my sme sa stretli aj viackrát. A ešte niečo očarujúce ,usporiadatelia začali vyťahovať takzvané „balóny šťastia“ a po štvoriciach nám ich zapálené vkladali do rúk a vysvetľovali na čo máme myslieť a v pravý čas vypustiť a pozorovať kým nezmiznú . Viem , teraz je to bežné , ale vtedy to bol neuveriteľný zážitok a jeden s dôvodov prečo túto časť sveta áno .
Radosť nám spravili aj naši fináloví protihráči z Majstrovstiev Slovenska, ktorí využili pozvánku singapurskej federácie na účasť na turnaji a spojili to s návštevou Thajska a MS a naším povzbudzovaním , ale aj nás zasypali informáciami . Potešili nás 2 víťazstvá v základnej skupine a 2 víťazstvá v pohári národov. Žiaľ mali sme smolu na Švédov , tri krát nám zahatali cestu ďalej . Medzi našimi bojmi Janka, Blanka a Natália vybavili pobyt na ostrove Ko Samet , ktorý je prírodnou rezerváciou na dve hodinky jazdy od Pattaye. Ďalšie 4 dni sme strávili na tomto čarokrásnom ostrove a tu sme objavovali čo je to krásna príroda, fantastické pláže a more, ako chutí Thajsko a jeho polievočky , ryža, ryby a ovocie a zelenina, ......a hlavne čo sú to za ľudia. Jediné čo nám trošku pokazilo radosť z tohto ostrova bolo , že sme stretli účastníkov MS ......no hádajte , našich trojnásobných premožiteľov Švédov.
Cez internet sme si chceli zarezervovať tri noci v Bangkoku v hotely , ktorý nám poradili naši priatelia, ale bol obsadený(našťastie), prečo našťastie, lebo sme museli hľadať iný a sami a objavili sme hotel De Moc , ktorý sa stal naším najčastejšie navštevovaným hotelom v Ázii a každému čo sa ocitne v Bangkoku ho vrelo odporúčame.
Zabudol som pochopiteľne ešte na jednu obrovskú thajskú slasť a prednosť ...“M A S Á Ž E“.... Janka , Ičko a Marek začali už v Pattayi a každý deň si vychutnávali túto slasť, dokonca usporiadatelia pred halou zaistili zo tridsať masérok nôh a ja som to stále sabotoval a žiaľ som to vyskúšal až posledný večer a vtedy som strašne oľutoval , že prečo nie celý pobyt a to bol asi aj ďalší dôvod prečo som si prisahal , že sem musím znova.
V Bangkoku sme si pozreli Plávajúce trhy , známu Khaosan road a vybrali sme sa do Kráľovského paláca a tu sme zažili ďalšiu vec prečo zbožňujem miestnych ľudí a túto krajinu. Po plavbe po rieke Chao Praya , vystupujeme pred Kráľovským palácom, pristupujú k nám traja majitelia Tuk –tukov(miestna trojkolka , používaná ako taxi) a pýtajú sa odkiaľ sme a kde sa zberáme . Po odpovediach Slovensko a palác , nám hneď širokým úsmevom oznamujú, že Slovensko poznajú a použijú slovíčko „Ahoj“, ale hneď nám so smutným výrazom oznamujú, že Palác je uzavretý , lebo kráľovská rodina sa modlí a otvoria až o tri hodiny........ale, že keby sme chceli , tak za 70 Bath(asi Euro osemdesiat) nás odvezú k ležiacemu Budhovi, sediacemu Budhovi, ešte jeden kláštor a návšteva krajčíra a zlatníka k tomu... No nekúp toJ
Hneď sme sa „nasáčkovali“ a už sme lietali po preplnených cestách Bangkoku . Toto si nenechajte nikto ujsť. No tak sme sa povozili popozerali , u krajčíra nič , ale u zlatníka aj niečo kúpili (za tieto návštevy má každý šofér body na benzín , ako teraz už vieme)a pred dvanástou nás hodili späť pred palác. Na náš dotaz či už sa rodina kráľa domodlila , zostali pokladnici v paláci vyvalení a my sme pochopili , že Thajčania radi používajú takéto „habaďúrky“ , ale pri tom vám poskytnú ďalšiu náhradu, ale pozitívnu. Pokusov podobného charakteru som zažil zopár , ale vždy sme sa dohodli už ako skúsení harcovníci.
Za zmienku určite stojí aj výlet na plávajúce trhy, je to samozrejme aj komerčná akcia , ale opäť to nezažijete inde ako v Thajsku. Bol som tam opäť po troch rokoch a chcem tam ísť aj tohto roku , keď pôjde skupina ľudí , ktorí to ešte nevideli a nezažili. Na loďkách vám ponúkajú jedlo , ktoré tam priamo varia, nápoje , ovocie , výrobky suveníry a vy sa popri tom prepletáte na svojej lodi a potom sa vozíte okolo sadov a domčekov popri kanáloch.....treba to vidieť.
Posledný večer v Bangkoku a ja sedím a rozjímam a vtedy som vyriekol osudovú vetu. Ja urobím všetko pre to aby som sa sem jedného dňa vrátil a užil si tu dovolenku. Ostatní to brali s ľahkým úsmevom , ale ja som to cítil ako veľký záväzok , ten pocit tepla, ľudskej srdečnosti a tolerancie vychádzajúce z budhizmu , výborné chuťové vnemy, božské thajské masáže, krásne more , pláže, príroda..... Keď sa do niekoho či niečoho zaľúbite prestanete vnímať aj najmenšie negatíva. No a ja som stále strašne zaľúbený.
Určite som toho veľa z roku 2007 zabudol , niečo som si prikrášlil, ale základ je daný.
Bratislava , február , marec 2015
Pozrite si:
Ako ma jedna veľká láska pétanque, priviedla k druhej - Juhovýchodnej Ázii. Časť I.
