Nedeľa 4.12., pondelok 5.12., tzv. dvojdeň – Však uvidíme
Ráno posledný budíček vďaka miestnemu personálu pri príprave raňajok, ako aj kohútovi, umiestnenému zrejme na balkóne niektorého z okolitých vežiačikov a produkujúcemu kikiríkanie, ktorému by asi naše kohúty nerozumeli, iba hádam s tlmočníkmi z vietnamčiny
. Potom vyprázdňovacia inventúra peňaženiek a posledné dongy sa míňajú na hady a škorpióny v nálevoch vo fľašiach, nejaké tie magnetky atď
., na izbe dopíjame zvyšky manilského bieleho rumu,
aby sme nemali problémy s tekutinami pri prelete lietadlom..., no a taxík nás posledný raz v neuveriteľnom motorkovom zhone preváža na letisko.
Obrovský Aerbus, ktorý má namierené až do Viedne, nás za hodinku a pol vypľúva na jednom z najväčších ázijských letísk Suvarnamburi airport international. Klasické ceremoniály pri prílete a potom vonku presun k východu č. 3 , kde čaká väčšina prepravcov. Aj náš tam je...síce je tam, ale jeho nezrozumiteľná angličtina, no najmä obsah toho, čo nám rozpráva, nás privádza do varu. Tvrdí, že treba, aby sme za každé auto doplatili po 500 Bath (asi 13 €) za to, že nás šoféri dovezú k nejakému hotelu , kde si zo 3-4 hodiny pospíme (zaplatíme, samozrejme, celú taxu), a oni po nás o 6. ráno prídu a prevezú nás trajektom na ostrov. Toto vysvetľovanie a dohadovanie trvalo asi trištvrte hodiny, keď som toho mal už až po krk, zvýšil som výšku aj intenzitu našich argumentov, najskôr v angličtine a keďže sa mi minula slovná zásoba, tak hneď aj v slovenčine, agent nakoniec mávol rukou a so slovami „však uvidíme“ zmizol v letiskovej budove. Snažili sme sa teda cestu čo najviac spomaliť, aby sme na miesto dorazili čo najneskôr pred 6.30 ráno (vtedy ide prvý trajekt). Zastavili sme na dvoch parkingoch na toaletku a cigaretku v miestnej reštaurácii
na domácej strave (tu som pozoroval kuchára, ako používa sekáčik – podobný tomu môjmu v kufri), ale napriek tomu tesne pred druhou stojíme pred prístaviskom, šofér vypína motor, teda aj klímu, a zaspáva, my hľadáme čo najpohodlnejšiu polohu, ale horúčava a tvrdé rámy okien nám veľa pohodlia neposkytujú. O piatej sa už prvé postavičky plížia po parkovisku, hľadajúc WC a kávu, naťahujeme údy a chladíme sa, lebo vonku je minimálne o 5 až 8 stupňov menej ako v aute. Domáci Thajci už konzumujú rannú polievku, autá sa stavajú pred trajekt a presne 6.30 vyrážame, o siedmej sme na druhej strane a pred pol ôsmou už v rezorte, tam nám oznámili, že nasťahovať sa môžeme až popopoludní, ale o hodinku sme už po raňajkách boli v našich bungalovoch (Vietnamci a Thajci sa asi dohodli, v oboch rezortoch sme dostali bugalovy B1 až B4. Potom nasleduje obhliadka okolia, kde zisťujeme, že banka, obchod, práčovňa a masáže sú v tesnom okolí, dáme si pečenú rybičku, najznámejšie thajské pivo Singa, nakupujeme zopár fliaš nápoja Hong-tong, čo je naša obľúbená miestna dezinfekcia, a potom niektorí do mora, niektorí pokoj na lôžku. Podvečer spoločne vyrážame smer zmenáreň, na ulici obdivujeme čarodeja - palacinkára,
potom na pláži si dávame podľa chuti miestne špecialitky a štyria mládenci predvádzajú ohňovú šou,
čím sa prvý deň na Koh Changu končí.
Utorok 6.12. – Mikuláš u masérok
Tento pojem tu znie naozaj dosť humorne, aj keď ráno po šiestej, keď sa vyberám na svoje klasické ranné plávanie, pofukuje pomerne silný studený vietor a aj pohľad na teplomer je zarážajúci; zatiaľ najstudenšie ráno , teplota klesá na 23 stupňov, bŕŕŕŕ´:-)
Stretávame sa všetci na raňajkách a pomaly si kŕmime bruchá, potom nasleduje pláž a šesťčlenná výprava sa vydáva objavovať miestne masérske salóny. Nakoniec ženy Nasťa, Jana a Vierka končia v jednom a Stano, Jaro a ja v druhom. Masérka nás okamžite usádza, chytá mobil a zháňa pomocníčky, medzitým nám všetkým trom rozmasíruje chodidlá, nastáva prvá show, nájsť šľapky na naše 11-ky, 10-ky a 9-ky, našli sa tri tak na palec a potom nás už ukladá a začne pásovú masáž. Vtom sa otvárajú dvere a už sme komplet, nasleduje hodinová výborná masáž v cene 6 €, my sa cítime dobre, thajské masérky zažívajú šou z našich veľkých postáv, najviac sa bavia, ale aj obdivujú hlavne dvojmetrového Stana, potom už si iba vymieňame skúsenosti a navečer sa vyberáme taxíkom do miestneho centra na nejakú večeru, stretávame dvojicu Čechov, tí nám radia reštauráciu oproti v tme, svietia iba sviečky , ale predsa len usadáme a keď po 10 min rozsvietia, zisťujeme , že sme v reštaurácii, ktorá vyučuje thajskú kuchyňu, tak sa vrháme do jedla a ozaj chuťové poháriky sa napĺňajú... hm, variť teda vedia:-)... Ďalší týždeň za nami, nasleduje záverečná tretina.
Streda 7.12. Thajčina po záhorácky
Klasický prímorský deň, ja ráno pred siedmou v mori, stretávame sa na raňajkách po štvoričkách, trochu skôr Nasťa, Jaro, Zdenka a Maroš.
Vyrážajú totiž na hodinový sloní trecking, vracajú sa spokojní, my volíme kombináciu kúpania a podriemkávania. Poobede sa vydávame, teda chlapci, hľadať sedmičkové balenie Hong-thongu (najobľúbenejší miestny nápoj), aj Rusi sú zúfalí z toho, že dostať len ploskačky, no náš vyvinutý lovecký nos nás privádza do zastrčeného miestneho obchodíku, kde je ho dosť a aj lacnejšieho. Podnecujeme kopu zábavy u domácich, keď vidia 4 chlapov idúcich za sebou, ako každý nesie igelitku s hong thongom, a naznačujú, že bude veľká pitka. Ženy zatiaľ absolvujú ďalšiu masáž. No a my po ceste objavujeme príjemnú reštauráciu, kde si dávame potom všetci aj večeru. Veľkú veselosť vyvolávajú rozhovory Stana v záhoráckej slovenčine a majiteľky podniku v thajčine. Dobrú noc!
Štvrtok 8.12. Rusi – síce bez tankov, ale…
Večer sme išli trošku skôr spať, ja síce ráno o pol siedmej pochopiteľne v mori,
ale potom väčšina na raňajky (Janka, Vierka, Zdenka, Maroš, Stano a ja ), pričom prvý raz za dažďa nasadáme do pick - upu a mierime na južný cíp ostrova, kde nás čaká loď na plavbu po štyroch ostrovoch,
spojenú so šnorchlovaním, kúpaním a nejakým tým jedlom. Vyrážame na more, dážď ustáva, slnko vychádza a my trávime celý deň na lodi a v mori a je nám dobre
. Jediná vec a to sa chystám napísať dávno je, že sú tu opäť Rusi, Rusi, Rusi... Rusi, Rusi... tvoria 80 % turistov vo Vietname a aj v Thajsku, všade sú nápisy v thajštine (vietnamštine), angličtine a ruštine. Sú hluční, otravní, nenažraní, no ja na to proste používam slovo „Vidláci“, pričom oni sú tak vidláci na druhú. Nie pochopiteľne všetci a nie vždy, ale pri tom množstve to tak vyzerá . Večeru tentoraz absolvujeme v reštaurácii u „špinavca“, čo je náš interný názov pre typ zariadení, ktoré navonok nevyznievajú najlákavejšie, ale kde sa dobre cítime vďaka atmosfére, obsluhe a chuti. Zajtra posledný deň pri mori a potom Bangkok.
Piatok 9.12. Kobylky – jedna z desiatich biblických rán egyptských
Deň trošku pod mrakom, prvý raz, čo som ráno vynechal kúpanie. Prečo?... no proste, nechcelo sa mi vstávať. Takže raňajky, kúpanie a potom postupne masáž a leňošenie a naopak. Na večeru sme boli v podniku, kde sme mali prípravu priamo pod nosom, takže som videl, na čo všetko možno využiť sekáčik kúpený vo Vietname a drevený klátik z Thajska. No, a ide sa na „poradu“, potom spať, jaj, aha, Zdenka a Maroš si kupujú kobylky a múčne červy – pečené, núkajú nimi každého, ale nejako sa nik ne(na)chytá. Ja som okoštoval jedno „stehienko“ dal si červíka... hmm!
No nič moc.
