17.11.Deň prvý , cestovný
Musím sa priznať , že toto píšem až v piatok ráno (miestneho času a ktorý budem pochopiteľne odteraz používať), lebo..........no nejako sa mi nechcelo ani písať , ani fotiť, no a okrem toho troška hektika.
Ako vždy pred takouto dlhšou dovolenkou , finiš v robote , hlavne u záhradníckych rodín, lebo končili chryzantémy a začínajú vianočné ruže u mojej ženy ten polročný posun a to sú objednávky muškátov a letničiek a samozrejme všade ako na potvoru sa objavujú všetky možné zdravotné komplikácie, u každého niečo(tento raz hlavne moja žena) , ale 17.11. ráno sa Vierka a Stano , Mici a Džuzy , Janka a ja stretáme v Rusovciach , náš syn Lasky nás naloďuje do mikrobusu a okolo 7,30 vyrážame smer Ferencz List , letisko Budapešť. Cesta ubehla a za necelé dve hodinky vystupujeme a v tej istej minúte pristávajú aj Košičania Jaro a Nasťa a .....no klasika tí čo to majú najbližšie , t.j. nováčikovia zo susedného Sigetszentmiklósu, Eva a Joszi (naši maďarskí , petangoví priatelia) sa privážajú s miernym meškaním. A potom sa to rozbieha , check-in a kufre , ako vždy maximálne úsporne nabalené, miznú v útrobách nášho obľúbeného prepravcu Qatar airways, no a my sa z medzi zastávkami na cigaretku sunieme na nástupisko. Ukázalo sa že bola výhodná predčasná rezervácia miesteniek , lebo nakoniec to vyšlo , každá dvojica mala vlastne trojsedadlo a tak sme mali dosť miesta. A tu sa prejavili osobitosti , niekto okamžite zaspal , ani nečakal , kedy to pilot naštartuje, ďalší knihu, časopis , film , počítač , alebo kombináciu toho všetkého. Hodinu po štarte letušky roznášajú obed (opäť sa kuchárska partia Qataru vytiahla) no myslím, že každý si pochutil a personál behal ponúkal nalieval a ani sme sa nenazdali za 5,15 hodinky sme pristáli v Dohe a posunuli si čas o dve hodiny dopredu a...... tu nastali fofry.
Na prestup sme mali hodinu a desať minút a to ste mali vidieť ten poklus , fajčiari neviem či stihli jednu cigaretu a už sme sedeli (prvý krát asi každý) v dvojposchodovej A380-800-ke. No narvalo sa tam ľudííí , oficiálne 546, ale zmestí sa tam vraj až 880 (nastupovalo sa po jednotlivých sektoroch.....ale v A320 sme to mali asi pohodlnejšie ....ale opäť po dobrej večeri, podávanej asi hodinku po vzlete a zopár drinkoch sme už aj pristávali v Bangkoku .
Bolo síce 6,55 ráno , ale miestneho času a celý let aj s prestupom v Dohe trval iba 12 hodín 40 min, takže musím skonštatovať , aspoň za seba (a pod nátlakom priznali aj ostatní), že super a bez únavy......ale a tom až zajtra.
