Nedeľa 22.11. deň šiesty , pre niekoho výletný a pre iných nedeľný.
Výletníci sa už pred siedmou schádzajú , prijímajú rady od skúsenejších, že na more sa treba dobre pripraviť proti slnku , potom raňajky a o ôsmej odchod.
Nedeľníci to tiež poňali po svojom. Na pláži sa stretávame až po ôsmej (iba Nasťa tam vraj bola o pol siedmej) potom pomaly na raňajky a tu sa lenivo kŕmime, káva tečie pomalšie....No a potom iba modrá obloha , skoro prázdna pláž, ja to poobede stáčam do obchodu a potom.......trošku oddýchnuť , predsa len ma včera na večer hnevalo moje srdiečko, no a uvidíme s čím prídu výletníci.
Prišli trošku zmoknutí, lebo po ceste späť im začalo pršať, ale samotný výlet si veľmi pochvaľovali. Či už šnorchlovanie , plávanie v krásnej lagúne s bielym pieskom ale najviac sa im asi ľúbilo plávanie do morskej jaskyne. No proste výlet po 4 ostrovoch si užili.
Večer sme vyrazili na hlavnú cestu , Vierka ku krajčírovi(žiaľ kostým ešte nebol ideálny) a všetci spolu sme skúsili zmeniť reštauráciu na večeru a vyšlo to tak na 30%.

Páčilo sa a chutilo Jozsimu a Evike nejaký kurací tanier a Dzuzimu ryba , ale ostatní sa moc nadšene netvárili a mne to tiež nezapadlo presne kam malo

. Nuž čo nie je každú nedeľu „posvícení“.
Pondelok 23.11.deň siedmy , opäť petangový.
Ráno som vstal a prvý raz som nešiel hneď do mora......nechcelo sa mi . Raňajky som pre istotu nevynechal a potom sme sa so Stanom pobrali na masáž. Prešli sme okolo asi šiestich a potom to zacvaklo . Tu....toto bude ono .....a aj bolo . Ja som si vybral kokosovú masáž a Stano thajskú olejovú a.............obaja neuveriteľne spokojní. Po 10 min prikvitnú Janka a Vierka a ony , že thajskú olejovú moja polovička a Vierka reflexnú . No z hodinovej masáže sa jej vyše 50 min venovali chodidlám.
Okolo štvrtej sa schádza naša petangová šestka a vyrážame do reštaurácie The one place.
Tam odohrávame najskôr zápas Rusovce proti zvyšku sveta a my napriek katastrofálnemu úvodu 0:8, nakoniec po boji vyhrávame 13:12. Potom malý oddych a Džuzi, Eva a Stano nastupujú proti Jozsimu, Mici a mne. Tu sme zas naopak viedli 9:2, aby sme v závere bojovali o tesnú výhru 13:12. Takže najúspešnejší hráči dňa Mici a ja. No a musím skonštatovať , že zatiaľ som v Thajsku neprehral ani jeden zápas. Domáci nám potom oznámili , že oni majú vlastne voľný deň, ale nakoniec spravili kozľací a kurací kebab a tak sme už iba večer uzavreli poradou a bez konkrétneho plánu na utorok sa pobrali spať.
24.11. utorok , deň ôsmy , taký (ne)podarený
Ako keby sme to včera tušili, nič sme nenaplánovali a ono to aj celý deň tak vyzerá. Ráno som sa pobral do mora a ono studené. Potom sme sa naraňajkovali , pobrali sa na pláž , ale Vierka sa zvŕta a hovorí, nebudem tu je tu zima (ozaj ako ľahko si človek zvykne ), teplota mora klesá na 27 a vzduch na 26 a začína pršať. Chvíľku sa tešíme , že keď si vo vode po krk , tak ti prší iba na hlavu , ale takéto „vtípky „ fungujú iba chvíľku. Dáme nejaké nápoje a potom si udeľujeme kľud na lôžku ...................ale šestnásta hodina prší, sedemnásta prší.....no uvidíme, ale ako predpoveď písala , tak sa aj splnilo 18,00 , bez dažďa a ide sa na výlet,

teda no pozrieť si Saladan, také nejaké centrum Ko Lanty , pripomenúť si staré časy. Naša obľúbená optika je premiestnená o 100 m bližšie. Tržnica , ktorá na nás pôsobila veľmi moderným dojmom, už je takou Thajskou klasikou so všehochuťou , ale oproti vyrástol nádherný otvorený a zastrešený priestor, kde sa predávali množstvá thajských suvenírov z rôznych materiálov......

.Bolo sa na čo pozerať. A potom to prišlo , čo máme radi . Malá reštaurácia, kde bolo asi 8 stolíkov, vypísané, že thajské jedlo , polovička osadenstva domáci a druhá turisti, majiteľ , kuchár a účtovník v jednej osobe. Čašníčka, vrchná asistentka a manželka , ako jediný obsluhujúci personál a tak 10-11 ročný syn s frizúrov hodnou jamajských rastafariánov , lákal hostí a zaisťoval zásobovanie. Po našom usadení , okamžite vyštartoval pre cibuľu, po prvých objednávkach utekal do proťajšieho Tesca pre kečup a po prvej runde malých Changov v Tescu nakupoval kartón piva. Majiteľ sa zvŕtal v kuchyni a treba povedať, že okrem ryže(tú pripravil vo velikánskom ryžovare) každú porciu pripravoval osobitne. Pre nás typická krčma u „špinavca“....takto nazývame v juhovýchodnej Ázii zariadenia, ktoré navonok nepôsobia lákavo , ale perfektne tam chutí a obsluha je špičková.

Takže , ďalší „špinavec „do našej zbierky.
A keďže ten večer bol taký príjemný , ôsmi sme si prenajali tri Tuk-tuky a začala sa nočná jazda z miernou naháňačkou až do nášho rezortu.............no , nekúp to :-)
