Streda 25.11., deň deviaty DPH.
Jasné, že toto bolo jedno z prvých slov čo som počul . Potom sa Stano priznal, že v noci na diaľku opravoval kúrenie v skleníkoch , ja som tiež bohvieako nespal a moju ženu som vyplašil, keď sa o tretej ráno zobudila a ja sedím na posteli a triedim si lieky na ďalší týždeň. A mnohí už balia , lebo vo štvrtok o 5,30 ráno máme pristavené autá na letisko.
Ale pred ôsmou v mori , po včerajšom chlade , ani stopy , Džuzi to meria a more 28,8 stupňa a na suchu v tieni 30,5. Raňajky a zrazu na 20 min. sa zatiahne obloha a lejak ako hrom, ale potom už opäť všetko šliape. More, pivko , dievčatá Mai-tai, potom v Famili massage si dáme popraviť telo ( a tu som zabudol , ako to tu podraželo , pred tromi rokmi ceny hodinových masáží začínali na 150Bath-cca 4€ a dnes na 300) , ale tá polahoda.
Potom vo vedľajšej reštaurácii si dáme žltú ryžu, každý s iným druhom mäsa a opäť lahoda a už ide Ko Lanta z kopca....
Okolo šiestej sa vydávame opäť do našej najobľúbenejšej reštaurácie a ja sa teším na grilované fondu , tentoraz v hovädzom a aj ten vývar s výpekom je špičkový a pozerám okolo seba

a každý sa tak spokojne tvári, lebo už sú chute nastavené , presúvame sa do rezortu a tu sa jóbovkový deň roztrhne na plno. Vnuk Evičky a Joszka, maličký má problémy s obličkami , náš syn Ičo pri pravidelnej onkologickej kontrole po problémoch s lymfatickými uzlinami mu nachádzajú niečo na pľúcach a v pondelok nastupuje do nemocnice na vyšetrenia.......................... večerné posedenie sa rýchlo ukončuje a každý ide ....no trebárs baliť. A potom sa zrazu zjavuje Joszi a Evike v ruke balóny šťastia( Joszi neustále presviedča Evičku, že ich prevoz môže byť v lietadle problém) a pridávame sa my so Stanom , urobíme si vlastný rituál so spomienkou na našich milých a blízkych – to obdivujú okolo stojaci Dáni , Švédi aj Nóri.

Vlastne toto zapadá do nádherného miestneho sviatku , posledného splnu mesiaca november......................a nášho smútku na duši k našim najbližším.

26.11.deň desiaty presuvný.
5,30 všetci na parkovisku a dva minibusy vyrážajú smer letisko Krabi , tam v pokluse stíhame check-in , Mici na poslednú chvíľku Džuzimu prebaľuje nôž do kufra, ale svoju marhuľovicu už nezachráni , lebo.................no proste colník zabavuje a hádže do koša , prelet do Bangkoku Air Asiou za 1,05 hodiny a tam nás čakajú dva mikrobusy

a vydávame sa na 5 hodinovú cestu na Koh Chang ,

Najskôr cca 160 km po 8 prúdovej diaľnici,

potom asi 20 km po „tankodrome“(cesta vo výstavbe ) a okolo pol piatej prichádzame k trajektu , ten nás preváža na ostrov....

Prichádza jazda nie vhodná pre slabšie povahy , asi 20 km serpentín, stúpania a klesania a zrazu odbočujeme k moru a za tmy zastavujeme v rezorte Bailan Beach resort. No prvé správy sú ufrflané a vychádzajú z únavného celodenného presunu a prvého dojmu z kamenného pobrežia...........Večera v príjemnej reštaurácii , nádherné veľké bungalowy

a neuveriteľne štýlovo upravený rezort................Ráno sa uvidí.
