17.11-18.11. Dni transferové. Kapitola prvá.
17.11. okolo 12,00 sa západoslováci ako klasicky stretávajú u nás v Rusovciach. Jaro s Nasťou pred hodinou vyrazili z Košíc a prvý raz sme to skombinovali tak , že 4 autá zaparkujeme u Evičky a Joszka v Szigetszentmiklosi a po troch týždňoch sa odvezieme naspäť. Všetko klape ako „prvá kopia“ švajčiarskych hodiniek a po rýchlom zoznámení dvoch nováčikov a po tom čo nám Qatar Air poprehadzoval sedenie o 18,15 vzlietame. V lietadle je strašne horúco a tak sa všetci prevaľujú a nikto nemôže zaspať. Že by aj pôsobila nervozita čo bude v Dohe. Na prestup máme totiž 50 minút . Ale tu treba qatarcov pochváliť, čakala nás letuška a tá nás bleskovo premanévrovala na správny nástupový gate. Druhý let bol kratší, ale už viacerí zdriemli a po čudnom časovom posune 4,5 hodiny o pol desiatej vystupujeme v Negombe. Prebehneme vízovým , až na Petru , pri ktorej až najvyšší šéf musel riešiť rozdiel medzi „I“ a „1“ v jej čísle pasu na vízach. Našťastie, vyriešil. Dvaja šoféri „Kiwi taxi“ nás čakali a začala sa krkolomná cesta cez Negombo a okrajom Colomba, ktorá trvala asi hodinu a pol a po nej hodinová cesta po novej diaľnici. Hikkaduwa , prímorské mestečko , nás privítalo mračným nebom ,
obrovskými vlnami
a príjemným a útulným ubytovaním.
No a potom nasledovala prechádzka po okolí, zmenáreň, dobrá reštaurácia s vynikajúcimi polievkami. Dievčatá si pozreli miestne „Jewelery“
, no a potom už iba za mierneho dažďa kúpanie v našom bazéne,
načretie do kufrov pre zásoby , aby sme znížili váhu kufrov na potrebných preletových 20 kg a dohoda s domácimi , aby nám pripravili na pondelok výlet na safari do rezervácie Yale a na stredu taký okruháč na Modrú lagúnu, korytnačky, slony, opice a čo ja viem čo ešte. No je nejakých 4 hodiny ráno a ja pomaly dopisujem 1. kapitolu. Časový posun sa prejavuje .
