Nedeľa a pondelok 27.11.-28.11. Kapitola 10...... , to je tá prepravná
Cestovná horúčka sa prejavuje na všetkých. Miesto pomalého vstávania , všetci už pred ôsmou na raňajkách , každý už pobalený....no tak čo znášame to do dvoch izieb čo nám majiteľ ponechal do 16 tej hodiny. Niekto do bazéna, poniektorí ešte do mora ,
na obed a už iba posedávanie a čakanie.
Autá sa objavujú v predstihu , trošku zmätkov pri naloďovaní a o chvíľku frčíme. Vodič nášho auta po dvoch hodinách a desiatich minútach nás vysádza pred letiskovou budovou v Colombe , ale kde je druhé auto? Chvíľku nervozity a po 15 minútach to nevydržím a vytáčam Marošov telefón . Informácia , že už sú pri letisku nás ukľudnila. Vysvetlenie prišlo vzápätí , ich vodič dostal pokutu za rýchlosť a musel ju ísť zaplatiť na policajnú stanicu. Urobil ešte zúfalý pokus , keď sa pokúšal vymôcť ju od nás, lebo sa vraj ponáhľal aby sme stihli lietadlo .....do odletu nám zostávalo 5 hodín . No a teraz to začalo. Pri odovzdávaní batožín a preberaní leteniek, obsluhujúci sa pýta kde je letenka na meno Jozsef Szabo. Otváram papiere a z hrôzou zisťujem že na dvoch letenkách je rovnaké priezvisko Karacsony a na jednom Jozsef a na druhom Jozef. Panenky sa mi pretáčajú a neviem si predstaviť čo teraz. Úradník nezaváha a napriek tomu , že v pase je iné meno vydáva dve letenky na rovnaké priezvisko. Hm .....chvíľka srandy , že Mici si môže vyberať a Eva zase že má pokoj , ale....nasleduje zopár kontrol , ale jeden pozerá iba pasy a druhý iba letenky a tak to stále prechádza až tesne pred nástupnou halou stojí obrovský policajt a každú letenku a pas študuje špeciálnou lupou. No hovorím si koniec.........ale pokus o naklonenie si kontrolujúceho obra som skúsil hneď po dotaze , kde cestujeme . Spustím ideme do Kuala Lumpur a tam prestupujeme na Filipíny na ostrov Boracay a teraz sme boli na ich krásnom ostrove 9 dní a že sme skupinka 14 ľudí zo Slovenska......Na tvári sa mu zjavuje úsmev dopozerá môj pas a otáča sa na Jozsefa ...tiež herec , okamžite kladie ešte usmiatemu sa policajtovi otázku , kde je kamera a on spokojný zo svojim humorom odpovedá ...ja som kamera.......No a teraz čuduj sa svete Jozsi je jediný cestujúci z vyše 200 ktorí nastupovali, ktorému ten obor pas ani neotvoril...............Mali ste počuť tých 14 kameňov...
No a potom už iba prespať skoro 4 hodinový let do Kuala Lumpur. Letisko KLIA2 za tú dobu čo sme tam v roku 2009 prestupovali prvý raz obrovsky narástlo . Vybrali sme si batožiny , presunuli sa na odlety a o chvíľku opäť check-in a pred jedenástou odlet smer Kalibo ,
letisko pre filipínsky ostrov Boracay. Opäť 4 hodinky letu, medzi tým úprava času o ďalšie 2,5 hodiny .....A už sú tu Filipíny ,
čaká nás náš prepravca a 2 hodiny jazdy. Sedím vpredu vedľa vodiča a tak pozorujem moju ďalšiu krajinu. Na mnohých miestach priamo na , alebo pri ceste , sušia ryžu. Ich tuk-tuky sa skôr podobajú na motorky zo sajdkou. Sú konštruované tak pre 4 osoby , ale rekord po ceste bol vraj 13. Objavujú sa aj také akési zberné autobusy s dlhými lavicami . No a vystupovať , odtiahneme si kufre a už aj nás po malej registrácii aj šikujú na loďku a tá nás za 10 minút preváža na náš cieľový ostrov.
Medzi tým sa stmieva a my sa prepletáme úzkymi uličkami...........A The Sitio Boracay Villas and Suits je pred nami. Tu nastáva chvíľka pre sklamanie. Všetci sa otočia na krásne 4 domčeky okolo bazéna , ale žiaľ 3 majitelia mladomanželských suit dostávajú malé izbičky v hlavnej budove . Tie chaty sú pre 4 páry čo si siahli hlbšie do vačku .
No a potom začal boj o zmeny izieb , lebo dokonca v tých dvoch malých nemali ani okno ....toto sa rôznymi presunmi a sťahovaniami vyriešilo na druhý deň , ale................................................................
No poďme na to aj večerná pláž plná ľudí a hudby je nádherná , bielučičký piesok je neuveriteľne jemný a more no nádhera. Taký malý raj.
Aj prvá večera nám chutila....Asi krajšiu kombináciu piesok – more som v živote nevidel.
