Kapitola tretia , nedeľa 20.11. – takéto dni aj keď sú zmotané , mám na dovolenkách rád.
Nedeľa ráno , hmmmm. Doma makovník a kakavko ...no a tu všetci už sedia pri spoločnom stole , dávajú si vajcia na rozličné spôsoby. Evička pred každého postaví pohárik Unicum( Maďari to dosť obľubujú), no na červíka prevencia.. a tak posedávame a bavíme sa , že sa ubytko zas zadarilo a porovnávame Srí Lanku z Juhovýchodnou Áziou . A je to zatiaľ slušné hodnotenie. Je tu oveľa viac Slovákov(asi priame lety z Bratislavy). Milo nás prekvapujú jedlom , hlavne polievkári si pochvaľujú chuť , aj keď nás prekvapila trošku rôsolovitosť. O tretej máme ísť na výlet vraj na „mesačné kamene“- prihlásilo sa 10 ľudí , ale nakoniec to ináč vypálilo. Asi 500 m od nás objavili prieskumníci peknú pláž
, kde vlny nie sú tak silné a vysoké a tak sa „moriaci“, Zdenka , Maroš, Nasťa, Jaro, Mici, Džuzi, Jozsi a Éva vybarajú tam ,
Janka s Vierkou dobiehajú krátku noc a my so Stanom sa vyberáme na prieskum. Dáme pivko , pozorujeme cvrkot turistov aj domácich , potom sa posunieme ďalej ...objednáme polievočku , ja hovädziu , Stano slepačiu a registrujeme neuveriteľného motáka a plaška nášho čašníka. Najskôr nás potešil veľmi pekným chladičom na pivo (taký si musím kúpiť) a potom mne doniesol síce správnu polievku , výbornej chuti , ale Stano vo svojej slepačej objavil krevety, chobotničku a aj kus kuriatka , ale keďže mu chutila tak ju dorazil . Čudne sa tvárila vedľa sediaca Ruska , keď asi miesto „darov mora“ sa kŕmila kuracinkou . Potom som požiadal o účet a očičká sa mi prevrátili, keď iba jedna s položiek o 50% prekročila celý náš účet . Pri reklamácii , širokánsky úsmev, a k tomu jeho „sorly“. Potom asi 15 min obsluhoval ďalší stôl, kde asi 3x menil prinesené nápoje. Ešte, že nám nešiel autobus , správneho papierika sme sa dočkali a hybaj do hotela. Baňa čaká , miesto 10 osôb sa však pred treťou stretávame šiesti . Náš kamarát Lion posiela jedno auto preč a my vyrážame . Peťa s Martinom dorazili asi o 2 min , ale keďže som si zabudol na izbe mobil , dozvedel som sa to až po návrate.
No a my ešte hľadíme z auta či ich nezbadáme , po chvíľke minieme ich hotel a smerujeme k pevnosti a mestečku Galle, kde pri tsunami v roku 2004 zahynulo vyše 400 ľudí. No a zrazu precitáme , klasika ázijská , žiadna baňa , ale zlatníctvo a fantastický výber kameňov a neuveriteľne komunikatívny majitelia. Jasné , že naše kočky sa nechali zlákať, každá aspoň náušničky a zopár „mesačných „ kameňov, čo sa tešia, že im náš kamarát zlatník Milan vyrobí doma. No a Lion tentoraz nie pivo , ale náš sprievodca, hovorí poďme ešte do Mangrovej záhrady na Ayurvédske liečivé bilinky. Vynikajúca prednáška, kde nám sprievodca ukázal všetky rastlinky naživo, vedľa aj výrobky a vysvetlil ich pôsobenie.
Potom každý absolvoval 15 minútovú ukážku Ayurvédskej masáže a nakoniec to pre nich najdôležitejšie –predaj výrobkov. Pri niektorých cenách som si spomenul na svoj invalidný dôchodok a z pôvodne vybranej kôpky som riadne ubral.
Bola okolo toho mierna výmena názorov ale nakoniec sa všetci ďakovali, aj šofér bol asi spokojný svojou províziou , lebo nám núkal svoje služby. Návrat na hotel a tam všetci už hladní čakali na našu šesticu, dievčatá sa pochválili a .....keďže ranné vstávanie na safari je o pol tretej, nikto nechcel ísť ďaleko, tak sme ich zobrali k „motákovi“. Všetkým veľmi chutilo, každý bol spokojný , aj moták poplietol všetkým účty (no a ešte som sa dozvedel , že majiteľ tie výborné chladiče na pivo vraj priniesol z Rakúska – no nekúp to)
a tak už iba otvoriť koňačik a rozobrať deň a ....ja po dvoch hodinách spánku sa budím, lebo som nervózny, že zas budem na vine , že všetko nebolo tak ako malo a tak píšem tieto riadky. Medzi tým sa dozvedám , že burza platní nášho nebohého syna –( bol vynikajúci DJ na regge a balkán) ,prebehla výborne . Peniaze ktoré sa vyberú pôjdu na onkológiu. Reakcie ľudí ktorí sa zúčastnili a podporili túto akciu
.................no proste som si poplakal . O 20 min vyrážame na safari.
