Kapitola 5.- taká celá nervózna, asi viacerí vstávali hore riť....:-)
Už pri raňajkách to tak čudne vrelo , vždy niekto sa nervózne utrhol . Medzi niekto som bol aj ja. Vtípky sa neprijímali tak bežne .
Prvý vážnejší konflikt nastal , keď sa Janka na Marošovo požiadanie pýtala domáceho , koľko by stál výlet podľa želania , no a zrazu ...........a čo netreba sa rozpisovať
, cez deň ďalšie výbuchy, slzičky a nálada v celom osadenstve klesla. Najviac mi bolo smutno , že moja žena , ktorá tu pôsobí ako centrálny tlmočník a vybavovač sa stala hromozvodom. No a do toho tak zvláštne zapadlo , že sme sa takmer všetci presunuli na celkom peknú vzdialenejšiu pláž a tam sme videli miestnych záchranárov v ostrej akcii , ale chvalabohu s úspešným koncom.
Začalo to pískaním z veže a pozorujeme párik mladých ľudí čo sa potápajú na úrovni výstražnej zástavky a zrazu začnú kývať na záchranárov. Od veže vyráža prvý so surfom ,o dvesto metrov vľavo sa rovnako vrhá do vody jeho kolega a vzápätí za nimi tretí s lanom .
Po 10 min , mladý párik odtiahol odliv asi o 100 m ďalej napriek ich zúfalej snahe plávať ku brehu . O chvíľku dorážajú dva surfy a chlapík s lanom a na brehu sa päť párov mocných rúk chytá lana a navijaka a celou silou záchranárov aj zachránených ťahajú k brehu.
Po 20 min je akcia úspešne ukončená . Na zachránenej dievčine je vidieť v očiach strach a vysilenie.....
No a môžeme ísť na večeru .
Sedíme pri troch stoloch , dva sa viditeľne bavia a jeden...no opäť slzy. Bublanie v nás je aj na večernej porade ,
tak to predsa len rozpúšťame a okrem toho šestica sa chystá zajtra na veľryby. Najväčší živočích na svete – vráskavec obecný.
