Deň druhý – nedeľa 16.11. Jakarta
Na letisku nás po vízových a pasových pobehovačkách čaká skupinka šoférov , nakladajú nás a naše „kufríky“(tu musím uznať, že všetci si dali poradiť a snažili sa čo najúspornejšie pobaliť) a po slabej hodinke cestovania zastavujeme pred hotelom Neo Mangga Dua – prvý dojem z Jakarty je taký nemastný neslaný. V hoteli ale veľmi ochotný personál , dohadujeme pondelňajší výlet a vyrážame do okolia. Jasné , najskôr zmenáreň , všetci sme hneď milionári( kurz za € - 15 000 IRD – indonézska rupia) pomoceme sa trošku po nákupnom centre , ale hľadáme hlavne niečo na jedlo a pitie. Našli sme niečo také, že všetko za € - žiaľ pivo v moslimskej krajine vzácnosť, ale väčšina si pochutila. Len Čiro sa netváril nadšene a tak sme sa rozhodli vrátiť , lebo o desiatej ich času – budem už udávať len ten ......sa zatvára. Prichádzame do hotela , tam nás čaká dobrá správa o autobuse , čo nás povozí celý deň po Jakarte za jeden a pol miliona- to je 7€ na osobu a prvá vtipnosť J v reštike majú pivo , tak sa tam nahrnieme a 5 , nie 10 pív, že či Haineken , alebo domáci Bintang, prehlasujeme domácim výrobkom . Po chvíľke prichádza čašník a niečo sa mi snaží vysvetliť a ja to chápem , že za 3 Heinekeny je 1gratis...... ale on mi vlastne tvrdil , že má tri Bintangy a jeden Heineken- tretinkové ,
tak sme sa dosť zasmialy ale žiaľ málo napili, ......ale Stano pri platení si myslel, že nám ich zarátal aj 10 , lebo 5€ za kus , hmm:-)
No a večer dobre skončil, záverečná výrobná porada sa konala u Beátky , na internete sme zistili výsledky volieb, mňa potešil Nesrovnal v Bratislave, samozrejme Dušan Antoš v Rusovciach , ale najväčšiu radosť sme mali zo zvolenia Džuziho za poslanca u nás v Rusovciach , petang snáď bude žiť ďalej.
No a v noci sa mi podarilo vymazať prvé dva dni tohto denníka, ale na šťastie, ráno som ich našiel v „koši“:-), no trošku som sa spotil.
Deň tretí - Pondelok 17.11,
Výročie nežnej revolúcie , už 25 rokov a .........miestni , nič žiadna oslava. A opäť sa tu človek stretáva z tou svätoznámosťou našej krajiny. Mnohí sa okamžite pýtajú, odkiaľ ste? A po odpovedi SLOVENSKO , všetci okamžite z vážnym výrazom pritakávajú, že jasné, ale netreba to rozoberať ďalej , lebo pri detailnejšom skúmaní, či vedia kde to je, zistíte, že viacerým nie je jasné asi ani kde je Európa, ale moc im to neberie z ich ochoty.
Vrátim sa k svojej práci , všetci vzorne na raňajky a pred deviatou vyrážame v autobusíku smer Jakarta a jej zaujímavosti. Každý zaujíma svoje miesto , ktoré si udržuje potom celý deň,(17 miestny spoj však je určený pre domáce rozmery – .......ale tu mi nedá včerajšia príhoda z obchoďáku, vlezieme do výťahu asi piati, výťah pre 12 osôb , na ďalšom poschodí pribúdajú dvaja domáci a opäť zastavujeme a dve miestne krásavice sa natláčajú k nám a.....výťah začne hučať a na červeno blikať , no skrátka, sme preťažení.........no a že sme tlstí my , ........to tie dve Indonézanky boli asi nadváhové :-) :-))
Hodinová cesta , pomerne fádnou, ale preplnenou Jakartou nás privádza k Taman Mini Indonézia(Indonézia v malom), tu sa ukazuje, že som pomerne dobre študoval informácie a mnohé časti sú v pondelok zavreté,
ale predsa len sme pri okružnej jazde videli niektoré aj z vnútra a na záver sme sa lanovkou pozreli na túto atrakciu aj z vrchu.
Neviem či by sa u nás našiel prevádzkovateľ a vozil ľudí za 2 €. Po dvojhodinovej poznávačke ,..... smer Monastyr, vyše 160 metrový stĺp v strede obrovského parku, námestia Merdeka - žiaľ v pondelok zavretý , ktorý je pamätník na generála Sukarna.
Tak sme prišli o pohľad zhora,. Všadeprítomní predavači zo zaručenými „originál“ výrobkami , cez rôzne gýčové suveníry a chladené nápoje(pivo žiaľ nemajú) si rozkladali a prenášali svoje prenosné obchodíky väčšinou na hlave. No a kde teraz ,........... no na nejakú domácu špecialitku. Šofér vie kde nás hodiť, len čo vchádzame, stoly sa plnia miskami a mištičkami a je už len na nás, aby sme chuťovými pohárikmi skúšali uhádnuť čo to je, ale väčšina bola jediteľná , iba pri drobnejších rebrách nastali vtipy typu „ kto si dá Bobíka? J. Dobré pobavenie a opäť druhý raz v živote nastalo pri dotaze , kto si dá pivo ?( to potom predstavovalo skoro polovicu ceny jedla) Odpoveď ......všetci , na dotaz , že či z ľadom , všetci vrhli pohoršený výraz na čašníka a tak tento po chvíľke priniesol 15 sedemdecových pív a začal z nich utierať prach(asi z hlbokej pivnice, siedmy schod – zadúfali sme,............... nie, nie , teplé ako ten čaj čo nám dali pred tým . Po chvíľke môjho frflania som sa otočil na obsluhu a pýtam ľad, .......no bolo to pititeľnejšie.
Už sa teším ako si doma v „Umelke“ od výčapníka Miša vypýtam ľad do Budwaru .- ). Po pokuse ,keď domáci presviedčali Čira, nech dá karaoke , kočky odspievali jednu a išlo sa ďalej. Smer najväčšia mešita, ......ale po peripetiách s topánkami a zahalovaním si ju z vnútra prezreli iba Maroš R, Beatka a Magda a my ostatní sme navštívili obrovskú katedrálu oproti, pozreli kulinársku uličku a potom ......smer starý prístav. Žiaľ po trištvrte hodinovej „jazde“ v zápche sme to vzdali a otočili smer hotel. Obchodné WTC nám zavreli pred nosom, tak sme dali „výrobnú“ poradu a dohodli sa , že na druhý deň zoberieme opäť autobusík a dáme ďalší okruh Jakartou.
Deň štvrtý, opäť Jakarta - Utorok 18.11.
V utorok ráno sme teda po raňajkách nahodili opäť výletný výraz a pobrali sa s autobusíkom smer pamiatky Jakarty. Prvé bolo múzeum Wayang s prekrásnou zbierkou bábok, kde sme stretli prvého Indonézana (bábkára) , ktorý vedel niečo o našej krajine, lebo mal okrem zbierok vystavených v múzeu bábky zo Slovenska, Česka, Ruska, Maďarska, Poľska.....,
na námestí vedľa múzea sa nachádza slávne Café Batavia, kde sa čas zastavil tak v 20-30 tych rokoch minulého storočia, a známe svetové osobnosti sa tu radi zastavujú a ich fotky vysia na stene. Žiaľ našu krajinu reprezentoval “starý ujo“ Gašparovič a vedľa neho neznáme osôbky , ako Antonio Banderas, Jean Reno....No myslím, že som pochopil, prečo ma toto mesto veľmi nezaujalo.
No a pome ďalej, starý prístav
..... a tam som prejavil svoje výnimočné sprievodcovské kvality a systémom klasika českého filmu som svojim kolegom predviedol svoje znalosti: loď, loď, stará loď, loď.........loď a.......pes :-) nieeeee, bolo krásne obdivovať ako sa klasicky po tenučkých doskách nakladajú staré , často drevené kocábky.
No a už sme sa tešili na podmorský svet a .....oni ho rekonštruujú , čo sme sa dozvedeli až po zaplatení „vlezného“ a parkovného a....no a tak bol slabým odvarom delfínia show.
A už iba v Jakarte pobehať po obchodoch, suvenírky, nakúpiť, večerná porada a ráno skoro vstať a lietadlo smer Bali.
