Sobota 22.11., deň ôsmy
No kombinácia „žurka“ a druhý deň výlet, pre tento vek a teplotu vzduchu je dosť ťažká, ale ešte šťastie , že dlhodobý tréning sa prejavil pozitívne. Náš známy šofér nás už čaká s minibusíkom a celá pätnástka vyrážame na „malý okruh“ . Ledva , pre premávku stíhame začiatok divadelného predstavenia , kde pred amfiteátrom už stojí množstvo „pohybovadiel“ z rôznych agentúr, ktoré pozvážali svoje ovečky. Zakupujeme vstupenky a.....asi čakali iba na nás, lebo napriek meškaniu , gong zaznel v tom momente , keď naše sedacie časti dopadli. Masky,.... istý dej , asi vtipné dialogy(niektorí domáci sa smiali – pripomínalo mi to „Drišlakoviny“ a do toho hranie na rôzne bicie nástroje v rytmoch Bali ma udržalo v kresle slabých 30 min . Postupne sme sa postretávali všetci a vyrazili smer batiková dielňa,
kde boli ukážky a samozrejme aj predaj výrobkov , nasledovala dielňa so striebornými šperkmi,
drevo výroba (tu nás sprevádzal človek hovoriaci takou „všeslovanskou“ ruštinou - používal slová ktoré sú zrozumiteľné každému v bývalom „socbloku“ a každý sa trošku viac cítil ako svetobežník a lingvista:-).),
ešte bolo treba pozrieť maliarsku dielňu
a potom, hurá k cibetkám na farmu , kde Vám opäť klasicky pripravený team sprievodcov ukázal strom ,a strom a krík a plod.......a čo to tá potvorka vlastne konzumuje,
zopár jedincov uzavretých v klietkach
, a nasledovala ochutnávka
siedmych káv a piatich čajov – grátis a mohol si si za 4€ dokúpiť šálku jedinej 100% cibetkovej kávy značky Luwak od firmy Safria . Pri odchode sa prechádzalo obchodom, kde sa grátis vzorky káv a čajov dali zakúpiť ................no nekúp to
keď ti na Bali ponúkajú mimoriadnu ponuku tu balených a hlavne vypestovaných pochutín. Milé boli aj sprievodcami použité slová zo slovenčiny , keď zistili odkiaľ sme. Hneď parkovací muž nám ukázal na strom a s krásnym úsmevom dodáva „rebíček“ čo po ovoňaní kvetov a listov potvrdilo náš prvotný dojem , že sa jedná o hrebíček a bez problémov opakoval nami ponúknuté slovo čučoriedka. A v obchode na záver zasa pri počítaní nákupu pokladníčka , keď sa dostala k sume milion a päťstotisíc IDR , prihodila balíček čaju a krásnou slovenčinou a úsmevom dodala „sadarmo“ ........ pripravená reštika
s indonézskou kuchyňou nás na chvíľku skľudnila z tempa a už sme stihli iba nádherné kaskády ryžových polí
a bolo šesť hodín večer a naplánované kaštiele a kláštory nabudúce J 18 – ta hodina je zatváracia na Bali. Večer sme si štrngli na prvý týždeň za nami a uťahaní zaľahli.
Nedeľa, 23.11., deň deviaty
Plážový deň, vyráža sa k moru všetci sa tam stretávame, každý zaujíma svoj obľúbený flek, klasická ranná rozcvička v mori , kde sa rozpráva a šnorchluje a keď začína pripekať tak sa ide do tieňa na malý dobre vychladený Bintang, no a plážisti zostávajú, Stano a ja ideme na polievočku a potom do obchodu, ideme nakúpiť čo treba na slepačiu polievku čo som sľúbil. Výborný výber mäsa ma potešil a srdiečko mi poskočilo, keď som zbadal „zakázanú“ glutasol. Skrátim , asi boli všetci hladní , naša 7 členná posádka na posedenie...(2-3) taniere na osobu a ..........hrnčisko prázdne.
Začalo sa kombinovať , deviati chceli na ďalší deň absolvovať výlet po kláštoroch a naša štvorka zas šopingovať po typických balijských obchodíkoch, tak sme to zlúčili(no zlúčili......... nezlučiteľné).
Pondelok 24.11., deň desiaty.
Nádherné modlitebne a kaštiele sa nedajú stihnúť za polhodiny, takže prvé jedlo sme dávali pri západe slnka v rybárskej reštaurácii na pláži Jimbaran. Mal by som spomenúť názvy tej nádhery , ale to si každý môže nájsť v sprievodcoch, bola to pastva pre oči .
Lúčili sme sa s tým, že v utorok večer je u nás na domčeku porada pred odchodom z Indonézie, Ja som ponúkol, že navarím gulášovú a Zdenka palacinky . no a náš domček „Senang „opäť na večer v pohode debatoval, kúpal sa v blankytnom bazéne, občas sa niečo nalialo, no pohodička......
Utorok 25.11. deň jedenásty
Tretina je za nami, dobre, či zle? Asi z každého trošku, ráno plažisti na pláž, my chatičkári , bazénujeme a špekulujeme čo a kedy a nakoniec po druhej vyrážame do mesta, stretávame Zdenku a Maroša, tí nesú nákup na palacinky, dáme Bintang, reč a potom nakupujeme potrebnosti na gulášovku a haluštičky a pri nákupe bieleho rumu stretáme Maju a Džuziho a na to Čira a Danu, no Slováci sa chystajú na poradu. Vrhám sa do varenia, ide to fajn, najskôr mi asistuje Vierka , potom pri haluškách sa realizuje aj Beatka a tak úderom siedmej , navarené a hostia prichádzajú a srandičky opičky a kŕmime sa a popíjame a občas vypukne mierny rozpor a hneď to prehluší nejaký výbuch smiechu a Maroš, Magda a Beatka sa tešia na zajtrajšie šnorchlovanie s mantami pri ostrove Lembongan a pred polnocou sa rozchádzame.
Streda 26.11. deň dvanásty
Aaaaajajaj 1.decembra otváram môj denník a zisťujem, že som to pekne flákal. Verím, že si spomeniem na všetko podstatné.
Šnorchlisti odišli a to viem, len z rozprávania vraj to bolo nádherné , vyviezli ich na mierne búrlivé more a tam spolu z inými skupinkami si plávali ponad majestátne manty(mnohým známejšie pod názvom RAJA)- ktoré svojim tvarom a pohybom pripomínajú vtákov lietajúcich pod vodou. Splnil sa jeden zo snov toto vidieť. Ostatní opäť na pláž a Stano, Vierka ,Janka a ja sme sa chystali nakúpiť nejaké suveníry a darčeky z Bali pre rodinu a priateľov, žiaľ šofér mal čas až poobede, tak sme to využili tak, že sme si zavolali masérky a tie sa predvádzali, balijskými masážami , ktoré sú na rozdiel od thajských jemnejšie a asi aj nie tak smerované na konkrétne partie, ale na uvoľnenie celého tela. Najskôr dve kočky masírovali Janku a Vierku a keď skončili , zobrali si obe na paškál mňa. Bolo to pošušňáníčko, keď dva páry skúsených rúk spracovávali súčasne vrchnú aj spodnú časť tela, potom naše dievčatá si doplnili špeciálne polhodinové masáže tváre a chrbtice........no a cena 6,5€ na hodinu a to keby ste sa dali odchytiť niekde na pláži či na ulici , dalo sa ísť až na cenu 3,15€. Auto nakoniec dorazilo až skoro o štvrtej , uviazlo v zápche. A potom prebehnúc Denpasar (hlavné mesto Bali , cca 500 tis obyvateľov) sme sa dostali do rušnej Kuty a tu sa mierne „vydovádeli“,.... ale všade ľudííí.
