Nedeľa 30.11. Mui ne, 16-ty a posledný novembrový.
More, (Beátka fotí prvý východ slnka) bazénik (Vierka konštatuje, že je hlbší ako na Bali)
, k nám prichádza prvý mladý inžinier a krúti zámkom , maže , rozoberá , maže aaaaaa nič , prichádza starší inžinier , odsúva kolegu s gestom „uhni mladý“ , vykonáva presne tie isté pohyby a po konzultácii s hlavnou recepčnou, mi táto oznamuje, že sa ospravedlňujú a opravu vykonajú neskôr(vykonali , zámok funguje , iba záves máme pomerne dosť zaolejovaný – podobné zámkovo – inžinierske manévre už absolvovali asi všetci).
Poobede sme sa vybrali po hlavnej ulici v pravo a tak sme našli dobrý kurz v zmenárni a zároveň si dohodli výlet pre všetkých.
Dali výbornú Pho(vietnamská polievka zo slížami) ,(nerušili nás ani neďaleko pobehujúce potkany:-)) a potom sme prišli k našej obľúbenej optike,
Bol tu ten istý optiker a keď Zdenka ukázala ich puzdro a povedali im , že sme tu boli pred tromi rokmi , celá päťčlenná osádka sa na nás šiestich vrhla. Doktor skúšal, meral, dievčatá pomáhali pri výbere značiek všetkých svetových výrobcov a mladý manežér naťukával cifry do kalkulačky. No ceny minimálne 50% našich ak nie ešte menej a objednaný výrobok do 24 hodín, .......klobúčik dolu.
Pondelok, 1.december, deň sedemnásty, okuliare a rybičky
Pondelok, klasika okolo šiestej – pol siedmej more,
raňajky, po raňajkách prechádzka na druhú stranu , kočky navštívili zopár perlových obchodov, niečo sme dali , potom kávička, obed driemoty, večer pre okuliare a ďalšie dať robiť a následne takmer všetci , večera pri mori v rybárskych reštauráciách
, kde ti pripravia priamo vybraté ryby, krevety, langusty, kraby, ........po dlhom čase som si dal ryby , tri druhy a boli supeeeeer, Vierka, Stano a ja sme si vybrali a jedli z jedného centra :-)
Utorok , 2 decembra, deň osemnásty, výlet po okolí na pol dňa
Ráno pred siedmou ( po mojom povinnom rannom močení v mori, vždy aj Beatka, Nasťa a Jaro) všetci už v jedálni. Štart výletu takmer všetci prišli pred limitom. Vyrážame smer prístav Phan Tiet a tam stíhame ranný obchod z rybami , pekné kúsky sú v predaji, makrely, barakudy a tuniaky a množstvo iných mne neznámych strieborných potvor a potvoriek sa ponúka.
Potom nasleduje hodinová cesta k najväčšiemu Budhovi vo Vietname, jeho ležiaca verzia je 49 m dlhá a 11 m vysoká, postavená vysoko v horách a všetok kameň a betón na jeho výstavbu tam v rokoch 1962-65 vynosili.
Teraz pod vrchol jazdí moderná lanovka, ale posledných vyše 170 schodov treba vyšliapať. Moje nohy a srdiečko povolilo iba polovicu a radi sa pridali aj Janka z Vierkou. Ostatní statočne vyšliapali.
No a výhľad úchvatný, okolo nás divoká džungľa s opicami a hadmi a vraj donedávna aj tigrami.
Potom ešte návšteva hrádočku skupiny Chamov , ktorých modlami sú mužský a ženský pohlavný úd a filozofiou života veľmi pripomínajú našich cigánov, teraz žijú v určitých rezerváciách a štát sa ich snaží prevychovať a integrovať,..........márne .......ako u nás.
Záverom sme pribrzdili na farme zaoberajúcou sa pestovaním Pita Haji(dračie ovocie) Táto oblasť je najväčší vietnamský pestovateľ a dodávateľ na nenásytný čínsky trh.
Začali to tu pestovať asi pred 10-timi rokmi a úrodu zbierajú 2x do roka.
Poobede spánok a tak sa nám dobre spalo až nás zobudilo klopkanie , ......že čo je ? všetci čakajú , ide sa ......NA OKULIARE. Ten večer som videl moju polovičku „ nasratú“ po veľmi ,veľmi dlhom čase, lebo na nezobudenú sa všetci vrhli „ a prelož mi toto , a takéto okuliare by som chcel v červenom a pozri sa či mi svedčia ......a každý to chcel hneď a ako prvý. Chudera nakoniec zistila, že si zabudla svoje sklá ktoré chcela osadiť...... doma a ja som si musel stačiť zo svojou angličtinou sám a ešte jej aj asistovať. Nikto sa nemôže čudovať , že ani nevečerala a celý svet bol zlý............................. Ostatní sme v našej predtrojročnej reštike skúšali pštrosa, žaby, krokodíla
a ten bol najlepší.... Mici si dala aj KOBROVICU , kobra bola zaliata ryžovou pálenkou 15.mája 2010---no nemusím
