Po troch dňoch v Bangkoku odlietame na ostrov Koh Samui druhý najväčší thajský ostrov a tu sa naša skupinka delí .Desiati sa poberáme do rezortu Manggo Village a Pezinčania do svojho v centre Lamai beach.
Nás potešilo nádherné prostredie , hlavne záhrada o ktorú sa staral starší z dvoch talianskych majiteľov a po druhé to , že počas desiatich dní sme boli v rezorte skoro stále sami. Takže rytmus a chod sa prispôsoboval nám a hlavne pri“ večerných výrobných poradách“, ktoré sa konali väčšinou pri bazéne sme nikoho nevyrušovali okrem seba.
Na Koh Samui sme mali tiež niekoľko zaujímavostí , hlavnou témou sa stali obleky a šaty šité bangladéšskymi krajčírmi na mieru. Celá skupina , okrem mňa a malej výnimky Mira(dal sa ukecať iba na nohavice) pravidelne navštevovala miestnu krajčírsku dielňu a skúšali a skúšali a....
Pri jednej takejto hromadnej skúške som objavil ďalšiu zo slastí Thajska. Keďže som bol smädný a hladný , zaujal som strategické miesto v oproti ležiacej jednoduchej reštaurácii a až po objednávke piva Chang som si všimol menšej ceduľky, že majiteľka učí varenie polievky za 200 bath na hodinu. No a ja som sa k tomu dostal takto , najskôr pri ponuke čo si dám jesť na mňa vychrlila, výber mäsa v polievke , že či kuraciu , hovädziu , krabiu , alebo bravčovú , slíže či chcem žlté či biele, pšeničné, či ryžové a po mojej kombinácii hovädzia s ryžovými slížami som mal výrobu v priamom prenose. Do woku naliala olej ,ktorý rozpálila a doň nasypala pripravenú hovädzinku, asi po troch minútach mäso vyberá olej vylieva a wok dáva svojej pomocníčke umyť. Tá jej podáva čistý a tam v horúcom vývare na štyri minútky dáva vyniknúť zeleninke a po vybraní a zliati vývaru v ďalšom čistom woku v horúcej vode zovrie a potom asi dve minútky nechá dôjsť rezancom . Všetko toto dáva do jednej misky( no misy), mäso , korenie, slíže, zeleninu a na záver to zalieva krásnym vývarom . To mi kladú na stôl, vedľa toho druhú misku s čerstvou zeleninou , keby som si chcel dochutiť a rôzne koreniny až po tie naj štipľavejšie (hot spicy, ako radi konzumujú sami). Táto misa , ktorú by u nás bola aj pre trojčlennú rodinu s fantastickou polievočkou(mimochodom ja som si nedochucoval)stála 25Baht, čo je asi 60 centov a ten deň som už nič nejedol. Zaujímavosťou bolo , že keď som práve dojedol objavil sa Miro a ja som mu porozprával o mojej kulinárskej radosti, tak si objednal aj on polievku , tentoraz slepačiu zo žltými slížami a ja som mal ten kuchársky koncert pred očami opäť. Keď sa zvyšok vyvalil od krajčíra rôzne varianty polievok , ale aj ryžových pokrmov sa nám tvorili doslova ako od kúzelníka.
No a aby som nebol len pri jedle , tak musím aj spomenúť , že tu sme sa nevyhli ani nášmu obľúbenému športu. Pri ceste z Lamai beach (bola to opäť krajčírska skúška) si Janka všimla , že jedna z bočných uličiek , asi kilometer od nás nesie názov La pétanque a reklama ponúkala v tejto uličke aj krčmu rovnakého názvu. No takže ďalší deň bolo jasné , kde sa s Mirom vyberieme na pivo . Pridáva sa k nám aj Stano ( a to je začiatok jeho kariéry). V krčmičke tipu „u špinavca“ nás víta starší pripitý francúzsky majiteľ, jeho thajská manželka a postupne sa tam objavujú aj ďalší francúzsky starousadlíci. V rohu krčmy je jedno menšie petangové ihrisko a kýbel plný hrdzavých gúľ. Na dotaz či si môžeme zahádzať domáci prikyvuje a o chvíľku nás vyzýva na súboj o pivo. Po zápase nás pozýva na nedeľný turnaj a vtedy sa zdvíha aj Stano , ktorý nás dovtedy iba pozoroval a hlási sa aj on. V nedeľu sa schádza 17 dvojíc, nás každého nalosujú k jednému domácemu Francúzovi a po zaplatení 100 bahtov na osobu sa začne boj . Ja so svojím parťákom po jedinej prehre vo finále končíme na druhom mieste , Miro je tretí a Stano niekde v druhej polovici , ale plameň petangistu v jeho srdci je zapálený. My ako druhí si berieme vklad, víťaz platí rundu pív a zvyšok je jeho. Tu sa mi podarila dobrá „habaďúrka“, večer som na našu klubovú petangovú stránku na web fórum upravil trošku výsledky , teda účasť , miesto 17 teamov som dal 170. No a naše poradie by poriadne zamiešalo slovenským rebríčkom . Dodatočne som sa dozvedel , že niekoľkí hráči , ktorých by sme v rebríčku predbehli , hľadali spoje do Thajska na ďalšie podobné turnaje , za ziskom bodov.
Keďže žiaľ na ďalší deň odchádzame , tak som stihol priniesť už iba svoj repre dres na pamiatku do zbierky.
Prichádzame na letisko Koh Samui a hneď konštatujeme , že také krásne letisko sme ešte nevideli. Budovy môžu byť len do výšky palmy a tak sú tu domčeky v záplave zelene. Dokonca nám ani nevadí , keď nám v odbavovacej hale oznámia , že lietadlo do Kuala Lumpur bude tak dve hodinky meškať, lebo sú tam pohodlné gauče , bočné steny sú otvorené , takže vetrík príjemne pofukuje a ponúkajú nám občerstvenie v tekutom a aj tuhom stave grátis.
Po určitej dobe ma prekvapil Miro svojou poznámkou, poď ma odfotiť na záchod. Chvíľku som zaváhal či som dobre počul, alebo Miro zmenil orientáciu , ale napokon som išiel a pochopil. Keď ste stáli pred pisoárom pozerali ste priamo do obrovského akvária plné rýb a rybičiek, rastliniek a pod, no upokojujúci pohľad .
