Piatok 30.11. Singapur II.
Uťahaní sme večer neponocovali dlho, ráno budíček posunuli o hodinu a priznám sa spal som sťa zarezaný. Vyrážame kombináciou fialový a žltý MRT smer Botanická záhrada. Ako sme vystúpili a urobili vo vyše tridsaťpäť stupňovej horúčave prvých pár krokov, každý z nás vedel, že maximálny cieľ je národná orchideová záhrada (asi tretina okruhu po botanickej) a na dnes chodenia stačí. Musím však priznať, že tá orchideová záhrada stála za to.
Pastva pre oči. žiaľ aj nohy patria k nášmu telu a tie hovorili naaaspäääääť.
Počúvli sme ich a už sme sa vliekli . Náš ďalší cieľ bola svetoznáma Orchard road.
Kto nevidel neuverí. Naše nákupné centrá by tam pôsobili ako drobčekovia, či na výšku, šírku , hĺbku, alebo obsah a tu ich bolo na každej strane ulice tak zo dvadsať a ďalšie sa stavajú.
Pozreli sme si to zvonka, do troch sme nazreli a jeden sme si vybrali. Pozreli od vrchného , myslím 6. poschodia až po prízemie, spodné tri podzemné už boli nad naše sily a všetci odmietli pokračovať kdekoľvek.
Cieľ MRT, jeden prestup , výmena , peňazí , zaplatiť ubytko. My zo Stanom sme sa tešili na pivo(Tiger , 7dcl fľaškové – 6€, boli aj drahšie, vo včerajšej záhrade som pil asi svoje najdrahšie pivo ,čapované trojdecové asi 7,5€). Potom bol zavelený trojhodinový pokoj na lôžku, večera v našom hotely a ide sa skoro spať, lebo budíček je na 3,30 a letí sa smer Kuala Lumpur a následne Surat Thani a trajekt na Koh Samui a večer sa kúpeme u Juhočínskeho mora a budeme porovnávať s Andamanským , ku ktorému sa opäť o týždeň vrátime.
1.12. Deň ďalšieho presunu
Trasu som naznačil v predchádzajúcej kapitole a teraz realizácia. Mikrospánok , podľa povahy sa pohyboval medzi jednou a tromi hodinami a po zazvonení hotelovej služby , všetci do nohy načas pred recepciou a dokonca aj rezervovaný taxi načas, takže o minútu štyri vyrážame smer Changi intenational airport. Perfektné cesty sú relatívne prázdne (upútava nás pohľad na okolité sídliská , kde všetky do jedného majú rozsvietené balkóny a schodištia) A ešte som si na jednu zaujímavosť spomenul v toľko mnou ospevovanom MRT-e, keď tam vojdete tak sa tak čudne cítite . A to prečo? Lebo nemáte v ruke mobil, tablet, i-Pod a ja neviem ako sa tie výdobytky modernej techniky všetky volajú a neťukáte doň správu, nehráte nejakú hru, prípadne nečítate, čo nové vo svete. Toto predstavuje cca 95 % cestujúcich. Čitateľov novín, kníh a časopisov tam bolo na prstoch spočítateľných a zvyšok boli „driemači“, tam by sa nám občas podarilo zaradiť J). Vo vagónoch na 28 miest bolo vždy 8 vyhradených pre mamičky s deťmi , invalidov tehotné a starších. Za celú dobu som si však všimol hádam dvoch čo to urobili, že vstali , ináč všetci uprene hľadeli do svojich obrazoviek. Dosť už o MRT-och. Dvadsať minútová cesta na letisko ubehla a my sa ocitáme o pol piatej v hale , kde to žije ako cez deň. Zaradiť sa do rady , vykonať check-in, presun na príslušné nástupište a po klasických kontrolách (stále sa mi zdajú oveľa benevolentnejšie ako v Európe) zažívame zvláštnejšiu, kontrolujú odtlačky prstov a my nevieme aký je tu kľúč, lebo z nás šiestich to chceli od dvoch a pri tom majitelia aj nemajitelia biometrických pasov boli v oboch skupinách. Air Asia ,ináč najlepší nízkonákladový prepravca na svete za rok, nás za hodinku a štvrť preniesol do Kuala Lumpur, tu sme museli stráviť tri hodiny čakania(skrátili sme si ho trošku zmätočnými presunmi medzi imigračným, tranzitným a batožinovým, ktoré bolo zapríčinené zlou informáciou miestnych úradníkov) a nakoniec o10,25 na ďalší Aerobus spoločnosti Air Asia , ktorý sa nás zbavil
v thajskom Surat Thani po hodinke a pol , ale posun času nám to skrátil o hodinu. Letisko Surat Thani nás privítalo pochmúrnou oblohou, obrovskými návalmi blata a dažďom . Cesta v kombinácii autobus, trajekt(jeden nám ušiel pred nosom a hodinu sme museli čakať na ďalší) a minivan z nášho letiska trval tiež o nejakú tú hodinku dlhšie ,nám moc na nálade nepridal.
Náš dobre známy rezort Mango Village , kde sme už boli pred tromi rokmi , však na prvý pohľad rovnaký. Nový majiteľ(Švajčiar) nás ubezpečil , že po týždenom monzúne , spojenom z tajfúnom , bude od zajtra pekne – neverili sme mu , ale zatiaľ „pravdu vraveu“ Na vylepšenie nálady, proti stresu, únave atď., večera trošku s talianskym nádychom ,
záver s domácou našou obľúbenou značkou Hong Thong (koňačik-whisky) a potom spať. Žial v noci som sa necítil moc dobre,srdiečko sa ozývalo , ale našťastie sa to ukľudnilo.
