Písmo:
A-
|
A+
Navzdory túžbam,
aj keď sa len hrám,
mňa láka ma hudba,
tú čo v sebe mám.
Len dať ju von z hlavy,
a vpísať do nôt,
kým plamienok slávy,
živia kratučký knôt.
Tie jasné tóny,
čo znejú nám dvom,
zhasnú až zvony,
udrú dvakrát bim-bom.
Uletí báseň,
v tej deravej tme,
s ostychom v hlase,
kým ju zabudneme.
Bdiem a či snívam,
v duchu melódie,
pokorne vnímam,
kým skladba žije.
Tie jasné tóny,
čo znejú nám dvom,
zhasnú až zvony,
udrú dvakrát bim-bom.
Keď ranný vánok,
rozplynie sen,
uloží na spánok,
ďalšiu dobrú pieseň.
Zas príde znova,
chuť dať tónov pár,
myšlienka nová,
prinavráti ten dar.
Tie jasné tóny,
čo znejú nám dvom,
zhasnú až zvony,
udrú dvakrát bim-bom.
