Ako sa rodia vtáky.
Vtáky sa rodia z vajec. To vie asi každý. Odkiaľ sa berú vajcia v samičkinom bruchu? Oplodnením samčekovho fluida. A ako sa dostáva samčekove fluidum do samičky?
U takej, napríklad srnky, je to jasné. Má pod chvostom priehlbinku a jeleň pod bruchom výčnelok. Keď sa jeleňovi zachce, vloží svoj výčnelok do srnkinej priehlbinky, tok. tok a fluidum je v srnke. Tá si potom, o pár mesiacov, nájde miesto v hustom lese a na machu porodí úplne maličkú srnku, alebo úplne malého jeleňa. Ešte bez parohov. Mama srnka to robí prirodzene, nikto jej nevysvetlil ako sa to robí, ako sa pri tom dýcha a podobne. Jej mamu, teda starú mamu, zastrelil niekto keď bola ešte malá.
Vráťme sa však k vtáčikom. Samček nemá výčnelok a samička priehlbinku. Obidvaja majú pod chvostom druh žľazy. Keď človek toho vtáčika aj chytí a v rukách dobre poobracia, nemusí ešte zistiť o koho sa jedná. Či o samčeka, alebo o samičku. Na tom však až toľko nezáleží. Fluidum prechádza z jedného do druhého pri kontakte dvoch žliaz a vraj niekedy jedna samička môže oplodniť druhú samičku. No a potom už nasleduje známa procedúra vo vnútri samičky.
Poviete si, k čomu sú dobré všetky tieto výlevy?
Nezdá sa vám, že tých vtáčikov je čím ďalej tým menej? Ja mám dojem, že pred takými desiatimi rokmi ich bolo toľko, že si zavadzali pri lietaní. Spievali jeden cez druhého, Až bolo treba niekedy zatvárať okná. Dnes je treba okná otvárať, ak chce človek nejakého toho vtáčika počuť. Nemyslím si, že by to bol problém oplodňovania.
Podľa OSN, za posledných štyridsaťštyri rokov zmizlo zo zeme šesťdesiat percent voľne žijúcich zvierat. Slony, tigre, levy sa počítajú už len v tisíckach. V Afrike žije posledný biely nosorožec. Je to samica a nemá ju kto oplodniť.
Za ten istý čas stúpol počet ľudských obyvateľov z troch miliárd na sedem a pol miliardy a pri zachovaní terajšej tendencie, by malo byť v roku 2050 na zemi cez jedenásť miliárd ľudí.
A človek potrebuje k životu stále viac a viac. Je normálne, že tí čo nemajú nič žiadajú a mali by dostať aspoň trochu. Je nenormálne, že tí čo majú už viac ako potrebujú stále nemajú dosť.
Je to samozrejme len holé konštatovanie. O možných riešeniach možno viac inokedy.
Holým konštatovaním je tiež skutočnosť, že pokiaľ bude prezidentom najväčšej svetovej mocnosti niekto, kto nevie zatvoriť dáždnik a je hrdý na to, že má väčší atómový gombík ako Kim Jong Un v Severnej Kórei, citeľné zlepšenie na svete nemožno čakať. A hlavne pre zvieratá. No a predstavte si, sú na svete ľudia, ktorí Trumpovi tlieskajú, keď ten nechá otvárať už dávno zatvorené uhoľné bane v Oklahome, nechá spustošiť krajinu kvôli bridlicovému plynu a ktorého vôbec prvým opatrením po nástupe do funkcie je vystúpenie z Parížskej dohody o globálnom otepľovaní.
Vráťme sa však ešte na chvíľu k nám, k tým našim slovenským vtáčikom.
Nie je im ani u nás dobre. Vďaka „modernému“ poľnohospodárstvu mizne hmyz z polí, otravuje sa voda aj vzduch. Bruselská komisia, ktorej sa ináč pripisujú všetky neduhy, sa pred nedávnom snažila o zákaz používania glyfozátu v EÚ, najnebezpečnejšieho chemického prostriedku pre ľudí a všetky živé tvory používaného v poľnohospodárstve. Výsledok? Členské štáty spoločnými silami dosiahli v európskom parlamente odklad zákazu o päť rokov.
Zatiaľ o päť.
.
