Voľby do parlamentu EÚ 2019
Do európskych volieb nám zostáva nám necelých sedem mesiacov. Pritom tomu ale vôbec nič nenasvedčuje. Nie je to žiadne prekvapenie zo strany verejnoprávnych a ešte menej súkromných médií u ktorých je hlavným meradlom úspešnosti záujem divákov, poslucháčov, alebo čitateľov. Nie je samozrejme ľahké vzbudiť u ľudí záujem o nepopulárnu tému ako u nás Európska Únia. Zo strany politikov, novinárov, politológov, proste ľudí, ktorí by mali problematiku poznať, je k tomu treba veľa dobrej vôle, talentu a v neposlednom rade politického svedomia.
Európska únia sa zrejme nikdy nenachádzala v takom stave ohrozenia ako teraz.
Existujú dve cesty, ktorými sa po májových voľbách môže vydať.
-Buď sa vydá cestou Orbánovho Maďarska a Salviniho Talianska, cestou šovinizmu vedúcemu do Európy predvojnových rokov, do Európy, ktorá umožnila zrod takej obludy ako bolo hitlerovské Nemecko.
-Alebo cestou väčšej európskej integrácie vo všetkých možných oblastiach na základe rovnosti medzi národmi vedúcej k väčšej prosperite a k mieru.
-Prvá cesta je prijateľná a lákavá pre mnoho ľudí a ako by aj nie, keď počujú také argumenty ako „Ty si najlepší“, „Ty budeš stáť v prvom rade“ a „Ty si budeš o všetkom rozhodovať sám“. Prvá ozajstná skúsenosť, v prirodzenej veľkosti, tá talianska, však ukazuje, že také jednoduché to v súčasnej Európe nie je. Sľúbené veci z volebnej kampane je z dôvodu prepojenia štátov Európskej únie, hlavne v ekonomickej oblasti, ťažko preniesť do praxe. Aj preto talianski populisti z Ligy severu vyťahujú pravidelne nové vyhlásenia, ktorými prebúdzajú, hlavne u jednoduchých ľudí, tie najhoršie city, ako nenávisť, sebectvo a neznášanlivosť.
Oveľa jednoduchšie to však pre nich bude, v prípade, ak by sa vo viacerých štátoch EÚ dostali k moci ľudia s podobným zmýšľaním ako oni. Netaja sa nádejou dostať sa k parlamentnej väčšine už v nadchádzajúcich májových voľbách a otvorene vyhlasujú, že ich hlavným cieľom je rozbitie Európskej únie.
-Vysvetliť ľuďom nevyhnutnosť vybrať sa cestou väčšej európskej integrácie nebude jednoduché. Počas desaťročí vlády všetkých európskych krajín, bez výnimky, vinili z problémov vo fungovaní EU Brusel a za Brusel skrývali vlastnú neschopnosť. Bude treba konečne ľuďom vysvetliť, že politiku Bruselu robia členské štáty, alebo skôr nerobia, čo je ešte horšie, pretože by ju mali robiť. Európske inštitúcie sú v každom prípade nastavené tak, aby ju robili. Bude treba ľuďom pripomenúť, čo sa aj pri tom problematickom fungovaní dosiahlo. Nie je treba hovoriť iba o tom, že všetky európske námestia sú dnes vydláždené zámockou dlažbou, ale skôr o tom, ako sa Slovensko za tie dva a pol desaťročia členstva v EÚ posunulo dopredu vo všetkých oblastiach, ekonomickej, ekologickej, boji proti korupcii, v budovaní demokratických inštitúcií.
-Kvôli väčšej integrácii si budú musieť členské štáty ukrojiť zo svojej zvrchovanosti. Bude treba ľuďom aj politikom vysvetliť , že to za to stojí. Potrebu väčšej integrácie je cítiť hlavne v oblasti bezpečnosti a spoločnej obrany. Na snahu Trumpových USA a Putinovho Ruska o rozdelenie EÚ je to jediná možná odpoveď.
-Volebná účasť v európskych voľbách na Slovensku bola vždy veľkým problémom. Pri tridsať percentnej účasti je všetko možné. Ultrapravicoví a nacionalistickí voliči volia disciplinovane. Bude treba zmobilizovať veľa ľudí dobrej vôle a médiá im musia dať dosť priestoru, aby slovenské pro-európske politické strany dosiahli jasnú poslaneckú väčšinu. Aby sme o pár rokov nemuseli pochodovať, dobrovoľne, či proti našej vôli v zeleno hnedých uniformách pod Kotlebovými zástavami, ktoré tak veľmi pripomínajú tie z tretej nemeckej ríše. Je známe, že história často koktá.
