Šou ako šou, povedia si mnohí, hoci viacerí namietajú, že tá z televíznych štúdií pôsobí napriek uvrieskanej a nablýskanej pseudozábave oveľa dôveryhodnejšie ako amatérska verzia v podaní ochotníckeho súboru z estrádnej haly na Vodnom vrchu.
Účel svätí prostriedky, najmä v krajine kde je všetko inak, než by sa na prvý pohľad nezasvätenému pozorovateľovi .
Kontrolný úrad má nového šéfa, určite vybrali toho najlepšieho. Veď sa nepochybne osvedčil. Muž na univerzálne použitie, od otca spoluzakladateľa, poslanca, primátora, šéfa tajnej služby až po prevádzkara lyžiarskeho vleku. Zapadne do kolektívu neúnavných zberačov funkcií a mastných hrncov, najradšej sediacich jedným zadkom pohodlne na viacerých teplých stoličkách súčasne.
Vraj už teraz štátostrana ovládne úplne všetko, kričia zdesené mnohí. Omyl priatelia. Žiadna strana ani hnutie. To sú len také naše milé, malé schránkové firmy. Ich skutočných vlastníkov a koncových užívateľov benefitov, ako sa vraví, nie je ťažké vypátrať, ale načo. Bolo by nám to figu borovú platné. Za súčasných pomerov.
Tie sa asi tak ľahko nezmenia. Aspoň pokiaľ sa bude držať na výslní garnitúra volených (vraj) zástupcov ľudu, ktorej jednotlivé ukážkové exempláre už úspešne vegetujú na výslní vyše štvrťstoročie. Nebohí komunistickí pohlavári blednú v hroboch závisťou, do akej absurdnej dokonalosti sa dá dotiahnuť fakticky neobmedzená a prakticky nekontrolovateľná moc v podmienkach formálne slobodnej demokratickej spoločnosti. Žiadne krvavé revolúcie. Len treba postupne a trpezlivo prikladať tehličku k tehličke s cieľom vybudovať si nezdolnú baštu.
Pre pripomenutie tým, čo majú menej ako štyridsať. Začal to blahej pamäti otec vlasti Vladimír. Keď mu začalo prihárať, rozkúskoval chytro Slovensko na desiatky pašalikov- miniokresov pre svojich verných vazalov. Zároveň zmrzačeným volebným zákonom vytvoril z celého Slovenska jeden volebný obvod, vďaka čomu sa skoncentrovala všetka moc do straníckych centrál a z volebných kandidátok sa pre voliča stala mačka vo vreci. Vtedajšia zázračne spojená opozícia sa zastrájala, že to po víťazných voľbách zmení, a aj vďaka tomu uspela. Nezmenila nič, pretože rýchlo zistila, že jej takýto stav vecí vyhovuje. Naopak tento inštitucionálny model oslabovania občianskeho charakteru štátu a zvyšovania miery spoločenskej entropie postupne vylepšovala. Impotentnými zákonmi o kontrole financovania politických strán, majetkových priznaní verejných činiteľov, tolerovaním rozkladných procesov v justícii, až po neefektívny výkon kontroly dodržiavania toho čomu sa vraví vláda zákona.
Platón popísal päť foriem vlády. Druhou najhoršou podľa neho je vláda oligarchie. Po nej nasleduje už len ochlokracia, vláda zberby, pustošiaceho davu, ktorý sa dá do pohybu, keď pohár trpezlivosti pretečie.
Napriek všetkému, na Slovensku stále žije mnoho angažovaných ľudí, ktorým nie je ľahostajný stav vecí a osud - nielen vlastný, ale ani osud tejto krajiny. Prejavujú sa denne svojimi aktivitami, drobnou prácou na všeobecný prospech v rozmanitých občianskych združeniach, záujmových zoskupeniach, mimovládnych organizáciách, neúnavne zápasia s čoraz drzejšími prejavmi arogancie moci. Sú skutočnými zárodočnými bunkami občianskej spoločnosti a prirodzeným prostredím, z ktorého by mali vzísť budúci predstavitelia dôveryhodnej politickej elity.
Vytvárajú to, čo svojho času nazvali sociológovia ostrovčekmi pozitívnej deviácie. Je načase, aby sa osamelé ostrovčeky začali spájať ponad zatuchnuté stojaté vody nehybnej spoločnosti.
