Zdá sa, že predseda strany Smer nevie stále stráviť neúspech v priamom súboji o prezidentský palác, navyše jatrený pomaly, ale iste klesajúcimi preferenciami jeho strany.
Na druhej strane je pravdou, že mu stále populárny Andrej občas prihrá na smeč vlastnými prešľapmi. Asi mu nemal kto včas povedať- pozor pán prezident, národ sa na Vás pozerá vo dne v noci. Je síce pekné rozdať každý mesiac plat chudobným, lenže lesk tohto ušľachtilého skutku stráca na jase v konfrontácii so sumou za spiatočný týždenný cestovný lístok na trati Bratislava - Poprad. Veď možno zvoliť aj iný spôsob prepravy. Napríklad komerčnou linkou, využíval ju aj nebohý pán prezident Michal Kováč.
Na hlavu štátu sa nevzťahuje bez výhrad zásada, že dovolené je všetko, čo zákon nezakazuje. Pre ňu je určujúce iné kritérium bezúhonnosti. To známe kantovské- „Hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.“ Vyšší princíp mravný- to je kompas, ktorým sa riadia cesty osudu štátnikov.
Samozrejme, to isté platí aj pre druhú stranu. Forma komunikácie, ktorú si premiér zvolil, je nehorázna, obsah absurdný. Predseda vlády predsa vie, že vládny špeciál nie je bicykel opretý o plot, ktorý si ktokoľvek, kedykoľvek môže zobrať a zajazdiť si do ľubovôle. Jeho používanie upravuje špeciálny predpis a podlieha osobitnému schvaľovaniu.
Najsmutnejšie na celej trápnej záležitosti je jej dosah na verejnosť. Ako už bolo napísané, najvyšší predstavitelia štátu, ale aj ďalší verejne činní funkcionári sú permanentne prítomní na očiach verejnosti. Svojím konaním a činmi vytvárajú vzorce správania. Stanovujú štandardy toho, čo je ešte dovolené. Poskytujú príklady správania a konania, ktoré priťahujú a ospravedlňujú. A doplácame na to všetci.
