A v priebehu necelých dvoch týždňov dokonale zruinuje vládnou propagandou starostlivo pestovaný obraz Slovenska ako politického premianta vyšehradského zoskupenia.
Odporná brutálna vražda dvoch mladých ľudí sa stala tou povestnou kvapkou, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti a zaplnil námestia nielen slovenských miest.
Trpezlivosť s akou Slováci znášajú príkoria panskej zvole je povestná, rovnako ako fakt, že sa ju vládnuce elity opakovane pokúšajú testovať a posúvať do vyšších sfér. V opojení mocou nepostrehnú, že prekročili červenú čiaru. A ten pokojný bohabojný ľud ich bez rozpakov pošle, ako sa vraví – na smetisko dejín. Naposledy sme to zažili presne pred dvadsiatimi rokmi. Tie potvorské osmičky! Tiež sme sa zbavili jedného „otca vlasti“ a údajného stvoriteľa našej štátnosti, čo uveril vo vlastnú nesmrteľnosť, a dnes pasie ovce, oberá maliny a zadok mu zviera úzkosť v obavách, že naňho predsa len dočiahne rameno spravodlivosti.
Pretože achilovou pätou všetkých samozvaných spasiteľov, nenahraditeľných vodcov, je ich nenásytná a neskrotná túžba po absolútnej moci, bez kontroly, časového obmedzenia a za každú cenu. Obklopení húfom pätolizačských prismŕdačov strácajú kontakt s realitou a konfrontovaní s vlastným nezdarom nechcú spoznať jeho pravé príčiny. Radšej splietajú paranoidné bludy, ktoré sú skôr diagnózou, než prejavom politického postoja.
Kľúčovým problémom však nie je, ako kto skončí, ale kto ho nahradí, aký program má naporúdzi, čo ponúka. To čo zatiaľ predvádzajú viacerí oponenti, je skôr odstrašujúce: vzájomné útoky, osočovania, urážky, kultúra dialógu atakujúca čoraz hlbší suterén. To má byť alternatíva?
Spamätajte sa, dámy a páni. Táto krajina vám nepatrí. Patrí nám, občanom. Vy ju iba z nášho poverenia dočasne spravujete. Vašou psou povinnosťou je viesť ju tak, aby sa v nej cítil bezpečne a spokojne každý slušný človek a aby sa jej z diaľky vyhýbal každý darebák. Tak konajte!
