Natrvalo a bezvýhradne, ako nám to pripomínala svojím spevom nezabudnuteľná Marta Kubišová. A na naplnenie snov a túžob postačí vyškrtnúť z ústavy nenávidený článok štyri. Pre tých čo majú menej ako päťdesiat, tento článok zakotvil v ústave natrvalo a nemenne vedúce postavenie a úlohu komunistickej strany v spoločnosti. Ukážkový typický paradox doby- metafyzická téza z tvorivej dielne filozofie dialektického materializmu priamo v ústave. Povestný článok zmizol z ústavy hravo. Nezmizol však z hláv ľudí a v mnohých pretrvával a pretrváva húževnato až do dnešných dní.
Neha a zamat sa zachovali k protagonistom bývalého režimu veľkoryso a veľkodušne, v duchu skandovaného hesla „nie sme ako oni“. Roznežnení revolucionári neuposlúchli výzvu anonymného prognostika s odkazom zanechaným na ktoromsi múre : „ Je čas skončit s sametem, pánové a dámy, buďto s nimi zametem, nebo oni s námi!“
Stalo sa. Pre pripomenutie, tým neskôr narodeným, komunistická strana mala v novembri 1989 na Slovensku pol milióna členov. Dobový vtip konštatoval, že počet komunistov na rozdiel od počtu členov strany známy nie je. Prakticky skoro každá rodina mala „svojho“ člena strany. Taká už je u nás obyčaj.
Bolo medzi nimi aj dosť slušných ľudí, ale aj tých iných. Tí iní, „Oni“ sa rýchlo otriasli, otrepali a chopili novej šance. S novými, ešte lákavejšími možnosťami, ale s rovnakým cieľom. Zachovať si privilégia, upevňovať moc v spoločnosti rovných a rovnejších, kde zákony síce formálne platia pre všetkých, ale na niektorých sa prosto nevzťahujú.
Rozpŕchli sa do mnohých novo vznikajúcich a zanikajúcich strán, aby v nových dresoch šírili staré pravdy zabalené do nových hesiel. A darí sa im dodnes. Vychovali si už ďalšiu generáciu nasledovníkov. Keď im začalo tiecť do topánok, pretože občianska spoločnosť, prebudená z dlhého spánku na Novembrových námestiach, sa nástojčivo hlásila o slovo, vymysleli si nové články štyri.
Tak vznikla pred voľbami v roku 1998 novela volebného zákona, ktorá zmrazila spoločenský vývoj na Slovensku a podieľala sa na zmrzačení politickej scény. Vytvorenie jedného volebného obvodu z celého Slovenska napomohlo k návratu budovania mocenskej pyramídy z hora nadol a nastoleniu partokracie- nadvlády politických strán a ich elít nad spoločnosťou. Neskorší víťazi volieb 1998 sľubovali, že novelu zrušia. Nestalo sa. A tak zatuchnutý duch bývalého režimu máta v našej spoločnosti aj takmer tridsať rokov po jeho zániku.
Lenže Slovensko roku 2018 definitívne dospieva. K slovu sa hlási generácia, ktorá vyrástla v dobe otvorených hláv a hraníc bez ostnatých drôtov, rušičiek vysielania zahraničného rozhlasu a vycestovacích doložiek. Surfuje po Internete, komunikuje na sociálnych sietiach. Uvedomuje si, že si každá organizovaná spoločnosť potrebuje vytvoriť zodpovedajúci inštitucionálny rámec, založený na jej potrebách ,očakávaniach a túžbach. A nie na vynucovaných privilégiách spriaznených kmotrov. Buduje si modernú občiansku spoločnosť. Cieľavedome a húževnato. Posledné dni ukázali, že sa jej začína dariť. V Bratislave, v Nitre, v Košiciach, v Žiline, ale aj v Humennom. Je sebavedomá a vie prečo. Pozná svet, ovláda jazyky a platí eurom. Chce žiť na Slovensku, kde je suverénom slobodný občan, zodpovedný správca vlastných vecí. Kde neúplatná ruka zákona dosiahne na každého, kde sa oplatí žiť slušným ľuďom, a z ktorého budú utekať darebáci.
