Ako sa však ukázalo úplne zadarmo to nebolo. Bratislavskí vodiči, a nielen oni, sa mali následne stať nič netušiacimi obeťami experimentu, ktorý nemožno nazvať inak ako pochabý, a to si ešte autor tohto príspevku dáva pred ústa povestný obrúsok. Ani pri veľmi bujnej dávke fantázie nemožno totiž nájsť čo i len zrnko racionality v rozhodnutí zatiaľ anonymných úradníkov magistrátu vytvoriť z vozovky mosta SNP neprekonateľnú prekážku, na ktorej denne tečú nervy tisícom zúfalých vodičov, spaľujú sa zbytočne desaťtisíce litrov rekordne drahých pohonných hmôt a do vzduchu unikajú stovky ton exhalátov z výfukov stoviek áut trčiacich v beznádejnej zápche, ktorú spôsobilo v podstate svojvoľné rozhodnutie anonymného služobníka arogantnej moci.
Vyše stotisícová Petržalka je pritom jediným bratislavským sídliskom, ktoré nie je s centrom mesta spojené električkou. Navyše ho od neho oddeľuje výrazná prírodná prekážka. Takže všetci jej obyvatelia, plus obyvatelia priľahlých dedín a návštevníci z Rakúska, Maďarska a odinakiaľ, sa cez mosty ponad Dunaj prepravujú na gumených kolesách.
Vymyslieť a uskutočniť za týchto okolností bláznivý experiment s vyhradením jedného cestného pruhu mosta SNP výlučne pre MHD možno už bez zveličovania hodnotiť ako naplnenie skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia.
A pokým sa (dúfam) na radnici spamätajú stálo by za to ohodnotiť ich výkon hlasovaním v súťaži o hlúposť roka.
