Pôvodná osada bola založená 6.3.1626 Portugalcom Pedrom Teixeira. Tento cestovateľ bol prvým Európanom, ktorý precestoval Amazonku hore prúdom od ústia až po prameň. Mesto z Alter Do Chao urobil až Francisco Xavier de Menmdonca Furtado, guvernér štátu Pará 6.3.1758. Do 18. storočia bolo obývané prevažne pôvodnými obyvateľmi z kmeňa Boraris. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia zažilo svoje najlepšie obdobie, stalo sa totiž prekladiskom kaučuku. Keď sa začiatkom 20. storočia kaučuk prestal vyvážať, mesto upadlo do zabudnutia.
V súčasnosti sa snaží ťažiť z cestovného ruchu. Nachádza sa iba 38 kilometrov od mesta Santarém a tak sa stalo výletným miestom pre jeho obyvateľov počas víkendov a sviatkov. Ale chodia sem turisti z celého sveta a najnovšie tu kotvia aj výletné lode, ako je aj tá naša.
Nachádza sa tu vraj najkrajšia sladkovodná pláž na svete. Volá sa Ilhe de Amor, pláž lásky. Jej nevýhodou je, že je veľmi závislá na výške hladiny rieky Tapajos. V období dažďov (december až máj) je čiastočne alebo aj úplne zaplavená. Počas leta sa na ňu dá dostať aj pešo, keď je voda vyššia, treba plávať, alebo sa nechať prepraviť na kanoe.
My sme sa rozhodli najprv si urobiť výlet na motorovom člne po jazere Verde s tým, že nás potom vysadia na brehu jazera na tej slávnej pláži, aby sme sa tam mohli okúpať a prípadne ochutnať nejakú miestnu rybu.
Výlet po jazere Lago Verde bol veľmi príjemný. Bolo ráno, nebolo veľmi teplo, na lodi pofukovalo, no super. Kapitán nás vozil krížom-krážom po jazere a jeho zákutiach porastených mangrovníkmi. Mangrovník znamená v jazyku guaraní indiánov pokrútený strom, čo je veľmi výstižné pomenovanie.
Fotografií mám veľa, ale pripravil som pre vás video-zostrih, ktorý bude možno zábavnejší. Dovolil som si použiť ako hudobný podklad jednu zo skladieb skupiny Thierry and Friends.
Po niečo vyše hodine sme sa nechali vysadiť na okraji pláže Ilha de Amor, hneď pri malej reštaurácii, ktorá aj keď sa nachádzala asi sto metrov od pláže mala rozložené stoly priamo pri jazere. Objednali sme si pečenú rybu tucunarés. Je to miestna dravá ryba, dorastá asi do 40 centimetrov. Kedysi som mal akvárium a pamätám si rybičky menom cichlidy. Myslím, že táto im je rodina. Sú aj africké cichlidy, tie sú farebnejšie. Tieto amazónske nie sú také pekné, ale o to radšej žerú svojich spolubývajúcich v akváriu. Takto sa mi podarilo pomstiť moje gupky, ktoré mimochodom tiež pochádzajú odtiaľto. Ak som v tejto časti napísal nejakú hlúposť opravte ma, tematika je to zložitá a moje vedomosti v tejto oblasti sú staré asi 40 rokov.
Ja som si dal na začiatok miestne pivo, aby som nekazil tradície a manželka si dala ten najlepší čerstvý džús z cupuaçu, ktorý som si neskôr dal aj ja. Ak ste čítali aj moje predchádzajúce blogy z Amazónie už viete, o čom je reč.
Všetko nám to postupne nosili až na stôl na pláži, kde nás potom zase pekne nechali, nech si užívame samotu. Veď sme predsa na pláži lásky.
Samozrejme sme sa okúpali a užili si piesok a slnko. Veď si pozrite fotografie, tie hovoria všetko.
Keď sme sa všetkého nabažili išli sme pešo cez celý ostrov. Reštaurácie aj ľudia postupne pribúdali a na konci pláže z nášho pohľadu, v skutočnosti to bol jej začiatok a my sme prichádzali z jej krajného konca, tam už bolo celkom plno a rušne. Boli sme radi, že sme si to mohli užiť len sami dvaja. Po toľkých rokoch spolu sme stále romantici? Niekedy sa nás ľudia pýtajú, ako to na tej lodi vydržíte? Po celé dni v malej kajute, stále spolu na raňajky, obedy, večere, kávičky a barové posedenia?
Poobede už sme opäť na lodi. Z ostrova sme sa dali previesť člnom na breh mestečka. Veslárovi sme za odvoz dali 5 dolárov, čo je bežná taxa pre amerických turistov, gringov, ako im tu hovoria. Pre nich sme všetci „gringovia“, rozdávači dolárov. Nezáleží, či sme z USA alebo Kanady či z Európy.
Naša amazonská časť plavby sa týmto skončila. Ešte sa síce budeme plaviť po rieke naspäť, odkiaľ sme prišli, teda do jej ústia v Atlantickom oceáne, ale už nebudeme nikde stáť. Pri meste Macapá opäť prekročíme rovník a vrátime sa naspäť na našu polovičku zemegule, na tú severnú.
Naša najbližšia zastávka bude vo Francúzskej Guyane na Ostrovoch spásy - Iles du Salut. Prečo ten názov, keď to bola trestanecká kolónia? Možno sa to dozviem priamo tam na mieste.
Lubo Repka.
