Amazonka na hranici troch štátov

Kolumbia má okrem hlavného mesta 32 regiónov a najväčším z nich je Amazonia.

Amazonka na hranici troch štátov
Na tejto mape to všetko pekne vidieť. (Zdroj: Lubo Repka)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hlavným mestom departmentu Amazonia je najjužnejšie mesto celej Kolumbie. Volá sa Leticia a leží priamo na rieke Amazonke asi v polovici plavby medzi peruánskym mestom Iquitos a brazílskym mestom Manaus, ktoré sú takpovediac „hlavnými“ mestami ležiacimi na rieke Amazon. Let z Bogoty sem trvá dve hodiny. Najprv letíte nad Andami a potom už len nad džungľou. Na území viacej ako dvakrát väčšom než rozloha celého Slovenska žije asi 76 tisíc obyvateľov, z toho 46 tisíc v hlavnom meste Leticia.

Samotné mesto Leticia je ospalá, provinčná osada väčších rozmerov. Je to taký „kríženec“ medzi mestom a džungľou, pričom nie je ani jedným z nich. Ak chcete naozaj zažiť amazonskú džungľu a prírodu, musíte ísť do susedného okresu do mesta Puerto Nariño. Aj my sme tak urobili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pobyt v Leticii sme si rozdelili na dve časti. Prvý deň a noc sme si pozreli mesto a posledné popoludnie sme využili na návštevu brazílskeho mesta Tabatinga. Na ďalšie tri dni (dve noci) sme sa presunuli do mesta Puerto Nariño.

Pohľad z pristávajúceho lietadla na džungľu v okolí mesta Leticia.
Pohľad z pristávajúceho lietadla na džungľu v okolí mesta Leticia. (zdroj: Lubo Repka)

V Leticii sa mi najviac páčil park Santander, konkrétne večerná „vtáčia show“, ako to miestni ľudia nazývajú. Mal som o tom nejaké vedomosti a tak sme sa do parku išli prejsť. Bolo asi 5 hodín večer a my sme tam už čakali, ale nič sa nedialo. Bola sobota večer, všetci boli vonku. Miestne dievčatá hrali futbal, deti mali zorganizovanú naháňačku po parku. Boli rozdelení do dvoch skupín na dvoch koncoch parku a vždy jeden musel prebehnúť z jedného tábora do druhého, tam si niekoho vybrať, kto s ním pobeží naspäť. Ten si potom zase vybral niekoho, s kým on pobeží naspäť a tak dookola. Vtip bol v tom, že chlapec si mohol vybrať dievča, ktoré sa mu páči a s ním utekať a trochu mu pri tom “kurizovať“. Deti sa veľmi dobre bavili a ja s nimi. Samozrejme ako pozorovateľ. S mojimi boľavými kolenami by som už žiadne dievča behom neohúril. Po chvíli ma ale aj táto zábava prestala zaujímať a vtáčia show nikde. Tak som pre zábavu vyliezol na vežu miestneho kostola, aby som si urobil fotky z výšky. Tie som si aj urobil a niečo pred šiestou hodinou sa začali do parku zlietať miestne zelené papagáje. Tak som zliezol z veže kostola a to už v parku nastal rozruch. Odrazu tu boli tisícky vtákov, tých zelených papagájov a všetci vrešťali. Bol to ohlušujúci škrekot. Asi sa medzi sebou hádali, kto si na ktorý strom sadne a ktorý konár obsadí.

SkryťVypnúť reklamu
Dominantou parku je kostol.
Dominantou parku je kostol. (zdroj: Lubo Repka)
Jazierko uprostred parku. Deti okolo neho hrali naháňačku.
Jazierko uprostred parku. Deti okolo neho hrali naháňačku. (zdroj: Lubo Repka)
Parroquira Señora de la Paz.
Parroquira Señora de la Paz. (zdroj: Lubo Repka)
Z prvého poschodia to vyzerá takto.
Z prvého poschodia to vyzerá takto. (zdroj: Lubo Repka)
Po týchto schodoch sa ide hore na vežu kostola.
Po týchto schodoch sa ide hore na vežu kostola. (zdroj: Lubo Repka)
Dúfam, že sa tento zvon nerozozvučí práve teraz.
Dúfam, že sa tento zvon nerozozvučí práve teraz. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte prejsť týmto otvorom a som na veži.
Ešte prejsť týmto otvorom a som na veži. (zdroj: Lubo Repka)
Odmenou mi je výhľad na Parque Santander.
Odmenou mi je výhľad na Parque Santander. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na park Santander z vtáčej perspektívy. Zelené papagáje sú tu, už ich počujem prilietať.
Pohľad na park Santander z vtáčej perspektívy. Zelené papagáje sú tu, už ich počujem prilietať. (zdroj: Lubo Repka)

Takto sem prilietajú už viacej ako 50 rokov. Nejako zistili, že v parku môžu v bezpečí prenocovať, nie sú tu žiadne dravce iba ľudia. A tak každý večer priletia z džungle do tohoto parku a ráno zase odletia do džungle. A to bola tá „vtáčia show“.

Obrázok blogu
(zdroj: Už som zase dole v parku. S ohlušujúcim škrekotom prilieta prvý kŕdeľ.)
Za ním ďalší a ďalší. Vraj ich sem každý večer prilieta 20 tisíc.
Za ním ďalší a ďalší. Vraj ich sem každý večer prilieta 20 tisíc. (zdroj: Lubo Repka)

Keď sa vtáčiky ukľudnili išli sme na večeru. Veľmi známa tu je reštaurácia, v ktorej grilujú kurence. Po vtáčej show mi to pripadalo trochu nemiestne, ale kura som už dávno nemal, tak prečo nie. Väčšinou, keď takto cestujeme po riekach jeme ryby. A na obed sme mali najlepšiu rybu na svete. Volá sa pirarucu a je to veľká ryba. Loví sa harpúnou, nemá žiabre – dýcha vzduch a preto sa musí každých asi 30 minút vynoriť a nadýchnuť. Dosahuje veľkosť až 3 metre a váhu aj dvesto kilogramov. Jej mäso nemá žiadne malé kosti, väčšinou vám dajú taký kus, ktorý ich nemá vôbec. Robia ich zabalené v banánovom liste a chutia vynikajúco. Ale dobrá bola aj tá „kuracina“. Voňalo to tak dobre, že to prilákalo všetky miestne psy. Jedna fenka, čo mala evidentne nedávno šteniatka si ma získala hneď na začiatku, ešte predtým, ako som si objednal jedlo. A tak som si namiesto štvrťky kuraťa objednal celú polku. Rátal som aj s ňou a nesklamala ma. Chutilo jej ešte viacej ako mne.

SkryťVypnúť reklamu
Kuracinka pre dvoch.
Kuracinka pre dvoch. (zdroj: Lubo Repka)
Moja amazonská spolustolovníčka.
Moja amazonská spolustolovníčka. (zdroj: Lubo Repka)
Pred pánom grilmajstrom som sa to snažil utajiť.
Pred pánom grilmajstrom som sa to snažil utajiť. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte na ilustráciu obedňajšia ryba.
Ešte na ilustráciu obedňajšia ryba. (zdroj: Lubo Repka)

Skoro ráno sme museli vstať a zbaliť si všetky veci. Rozdelili sme si ich na dve časti. Do veľkých kufrov sme zbalili všetko, čo v džungli nebudeme potrebovať a do malých tie veci, o ktorých sme si mysleli, že nám budú stačiť. Dlhé gate, krátke gate, tričká na každý deň plus jedno rezervné, spodné prádlo a ponožky, košeľu s dlhým rukávom, šľapky a tenisky. K tomu nám v agentúre, cez ktorú sme si tento výlet zorganizovali pribalili gumáky a pršiplášť. Tie sme si už museli zobrať do ruky. Veľké kufre nám uložili v agentúre a išli sme na loď.

Na tejto rýchlolodi sme sa plavili po rieke Amazon dve a pol hodiny z mesta Leticia do mesta Puerto Nariño.
Na tejto rýchlolodi sme sa plavili po rieke Amazon dve a pol hodiny z mesta Leticia do mesta Puerto Nariño. (zdroj: Lubo Repka)

Medzi Leticiou a Puerto Nariño premáva pravidelná linka. Jedna loď vypláva ráno z Leticie a večer ide naspäť a druhá opačne. Cesta trvala asi dve a pol hodiny, lebo sme sa plavili proti prúdu. Cesta dolu prúdom trvá iba necelé dve hodiny.

SkryťVypnúť reklamu
Poháňajú nás dva silné motory.
Poháňajú nás dva silné motory. (zdroj: Lubo Repka)
Občas na chvíľku zastavíme a niekto vystúpi. Na ostrove Mocagua vystúpili dvaja mladíci, asi si idú pozrieť malé opičky, ktoré tu voľne žijú a sú na turistov zvyknuté.
Občas na chvíľku zastavíme a niekto vystúpi. Na ostrove Mocagua vystúpili dvaja mladíci, asi si idú pozrieť malé opičky, ktoré tu voľne žijú a sú na turistov zvyknuté. (zdroj: Lubo Repka)
Ale zobrali sme aj jedného stopára. Jeho pomocník, asi miestny indián mával nad hlavou veľkým papierovým kartónom, ktorý si spočiatku náš kapitán nevšimol, ale keď ho zbadal dokonca otočil loď a pasažiera sme nalodili.
Ale zobrali sme aj jedného stopára. Jeho pomocník, asi miestny indián mával nad hlavou veľkým papierovým kartónom, ktorý si spočiatku náš kapitán nevšimol, ale keď ho zbadal dokonca otočil loď a pasažiera sme nalodili. (zdroj: Lubo Repka)
Tento čln už je znamením, že sa blížime k cieľu.
Tento čln už je znamením, že sa blížime k cieľu. (zdroj: Lubo Repka)
Lodná doprava tovaru v malom.
Lodná doprava tovaru v malom. (zdroj: Lubo Repka)
Doprava hustne, no kde je to Puerto Nariño?
Doprava hustne, no kde je to Puerto Nariño? (zdroj: Lubo Repka)
Konečne sme tu.
Konečne sme tu. (zdroj: Lubo Repka)
Puerto Nariño.
Puerto Nariño. (zdroj: Lubo Repka)
Symbol mesta. Ružový delfín opásaný anakondou. Je znakom plodnosti.
Symbol mesta. Ružový delfín opásaný anakondou. Je znakom plodnosti. (zdroj: Lubo Repka)

V Puerto Nariño nás čakali náš sprievodca a prekladateľ. Pridávajú sa k nám ďalší traja cestovatelia. Jeden pár starších Američanov a jeden „bludný“ Holanďan. Sprievodca bol miestny indián a prekladateľ študent z Bogoty. Pôvodom bol tiež z Puerto Nariño, ale odišiel do veľkého mesta študovať na vysokú školu, čo sa málokomu podarí. Ale ťahá ho to domov a tak si chodí týmto spôsobom privyrábať. Bol to zaujímavý chalan, ale niekedy mi pripadal ako taký „kecal“. Navyše prekladal dosť „lenivo“, len tak zhruba. A dosť si k tomu pridával vlastné „múdrosti“, čo keby rozumel náš sprievodca, asi by sa riadne zasmial.

Náš sprievodca to bol mladý chalan, ale bolo vidno, že v pralese vyrastal. Bol veľmi pokojný, mal prirodzenú autoritu a na nás pôsobil ako pralesný boh, ktorý vie všetko. Veľmi sme si ho obľúbili a ešte stále si raz začas na neho spomenieme. Najmä keď si spätne pozeráme fotky. Za tie dva dni a dve noci sme toho s ním videli strašne veľa. A vôbec to nebolo ľahké, tie prechádzky džungľou plnou blata, ktoré sa strašne šmýkalo, nerovný terén a okolo plno komárov. Máte dlhé nohavice a dlhé rukávy, ale aj tak vás štípu. Pritom sa potíte a strácate tekutiny ako v saune, lebo v džungli je vlhkosť snáď 100 percent a teplo. Hneď po prvej prechádzke sme mali všetko špinavé a totálne prepotené. V hoteli sme museli chodiť naboso, sprcha fungovala len tak tak, a keď ste sa sprchovali viacej ako jedenkrát za deň, domáca sa vyhrážala, že nám vypne vodu. Sme totiž pri najväčšej rieke na svete, ale voda tu je vzácnosť. Používa sa iba dažďová, ktorá sa zbiera do zberných nádob. Tie sú na kopci nad dedinou. Na internet môžete zabudnúť, neexistuje. Chcete si dobyť telefón?  Modlite sa, aby bola elektrina. Tá často vypadáva aj na celé dni.

Náš sprievodca. Mimochodom mal netypické meno - volal sa Brandon. Ukazuje nám rozličné plody, ktoré na okraji džungľe miestni pestujú.
Náš sprievodca. Mimochodom mal netypické meno - volal sa Brandon. Ukazuje nám rozličné plody, ktoré na okraji džungľe miestni pestujú. (zdroj: Lubo Repka)
Kakaovník nesmie chýbať. Jeden pre nás otvoril a my sme mali možnosť osviežiť sa jeho dužinou.
Kakaovník nesmie chýbať. Jeden pre nás otvoril a my sme mali možnosť osviežiť sa jeho dužinou. (zdroj: Lubo Repka)
Strom ceiba je pre obyvateľov Amazónie posvätný.
Strom ceiba je pre obyvateľov Amazónie posvätný. (zdroj: Lubo Repka)
Chvíľami sa boríme s takýmto blatom.
Chvíľami sa boríme s takýmto blatom. (zdroj: Lubo Repka)
Táto rastlina vo svojich kvetoch uchováva dažďovú vodu. Môže vám to zachrániť život.
Táto rastlina vo svojich kvetoch uchováva dažďovú vodu. Môže vám to zachrániť život. (zdroj: Lubo Repka)

Po prechádzke džungľou ideme na loďku a túlame sa po okolitých ramenách rieky Amazon. Našťastie sme sa stihli prezliecť a prezuť. Hľadáme ružových delfínov, pozorujeme vtáky a brodíme sa zaplavenými lesmi. Občas uviazneme v plytčine, náš sprievodca skočí do vody a vytlačí čln do hlbšej vody. Znovu naštartuje zdochnutý motor a ideme ďalej. Potom zase uviazneme v „plávajúcej tráve“. Iná cesta nie je, iba cez ňu preraziť. Cúvneme, čln sa rozbehne na maximálnu rýchlosť a snažíme sa preraziť. Tesne pred koncom sa čln zastaví. Motor je zadusený trávou, vrtuľa plná trsov trávy a bahna. Náš sprievodca zase skočí do vody a tlačí čln von z trávy. My pomáhame ako sa dá, kývame sa zozadu dopredu a loďka sa pomaličky dostane znovu na vodu. Ideme ďalej.

Trsy trávy na hladine rieky sú ideálnou „pôdou“  pod nohami brodiacich sa vtákov.
Trsy trávy na hladine rieky sú ideálnou „pôdou“ pod nohami brodiacich sa vtákov. (zdroj: Lubo Repka)
Plavíme sa po jednom z ramien Amazonky.
Plavíme sa po jednom z ramien Amazonky. (zdroj: Lubo Repka)
Sme tu práve v období dažďov a tak je všetko pod vodou.
Sme tu práve v období dažďov a tak je všetko pod vodou. (zdroj: Lubo Repka)
Rameno sa zužuje, tuším, že naša ďalšia plavba člnom povedie do lesa.
Rameno sa zužuje, tuším, že naša ďalšia plavba člnom povedie do lesa. (zdroj: Lubo Repka)
Zaostrujem zrak a snažím sa nájsť nejaké vtáky alebo opice.
Zaostrujem zrak a snažím sa nájsť nejaké vtáky alebo opice. (zdroj: Lubo Repka)
Jednu sa mi nakoniec podarilo nafilmovať. Toto je fotka urobená z videa.
Jednu sa mi nakoniec podarilo nafilmovať. Toto je fotka urobená z videa. (zdroj: Lubo Repka)
A už sme v zaplavenom lese.
A už sme v zaplavenom lese. (zdroj: Lubo Repka)
V období sucha možno aj tadiaľto vedú prechádzky džungľou.
V období sucha možno aj tadiaľto vedú prechádzky džungľou. (zdroj: Lubo Repka)
Počujeme množstvo zvukov, ale niečo uvidieť je iná vec.
Počujeme množstvo zvukov, ale niečo uvidieť je iná vec. (zdroj: Lubo Repka)
Prerazili sme trsy trávy na okraji lesa a už sme zase na voľnej vodnej ploche.
Prerazili sme trsy trávy na okraji lesa a už sme zase na voľnej vodnej ploche. (zdroj: Lubo Repka)
V korunách stromov konečne vidíme nejaké vtáky. Je ich naozaj veľa, po chvílke vzlietnu, lebo sme ich vyrušili.
V korunách stromov konečne vidíme nejaké vtáky. Je ich naozaj veľa, po chvílke vzlietnu, lebo sme ich vyrušili. (zdroj: Lubo Repka)
Oblaky a obloha sa zrkadlia na pokojnej hladine rieky.
Oblaky a obloha sa zrkadlia na pokojnej hladine rieky. (zdroj: Lubo Repka)
Blížime sa naspäť k mestu Puerto Nariño.
Blížime sa naspäť k mestu Puerto Nariño. (zdroj: Lubo Repka)
Puerto Nariño.
Puerto Nariño. (zdroj: Lubo Repka)

Večer ideme spolu na večeru a potom nás čaká nočná prechádzka džungľou. Odrazu strácam motiváciu a uvedomujem si, že to už v tých gumákoch nedám. A tak na túto časť našej expedície vysielam iba svoju manželku. Pridávajú sa ku mne aj Američania, Holanďan sa naopak pridá k mojej manželke, ktorá je rozhodnutá nenechať si ujsť nočnú džungľu. A tak mám z ich nočnej prechádzky len sprostredkované informácie. Ale vraj to bolo nezabudnuteľné dobrodružstvo. A konečne zažili aj ticho, lebo pani z amerického páru nevie mlčať. Stále rozpráva a rozpráva, ako tá nadrogovaná z pesničky Dušan od skupiny Saténové ruky. Ale aby som jej nekrivdil, je veľmi milá a má neskutočne veľa vedomostí.

Cestou na spoločnú večeru si aspoň trochu užijeme nočnú prechádzku po okraji mesta na hranici s džungľou.
Cestou na spoločnú večeru si aspoň trochu užijeme nočnú prechádzku po okraji mesta na hranici s džungľou. (zdroj: Lubo Repka)
Obyčajné domy majú odrazu takú tajomnú atmosféru.
Obyčajné domy majú odrazu takú tajomnú atmosféru. (zdroj: Lubo Repka)
Tento dom patrí miestnemu učiteľovi kreslenia. Náhoda chcela, že sme ho neskôr stretli aj osobne v osade San Antonio de Cacao v Peru.
Tento dom patrí miestnemu učiteľovi kreslenia. Náhoda chcela, že sme ho neskôr stretli aj osobne v osade San Antonio de Cacao v Peru. (zdroj: Lubo Repka)
Večer sa tu griluje priamo na ulici. Tu u tohto pána sme sa aj najedli. Grilujú sa hlavne ryby alebo kuracie mäso.
Večer sa tu griluje priamo na ulici. Tu u tohto pána sme sa aj najedli. Grilujú sa hlavne ryby alebo kuracie mäso. (zdroj: Lubo Repka)

Ráno sa ide znovu do džungle, ale tentokrát do Peru. Znovu nasadneme na motorový čln, ale teraz prekročíme rieku Amazon a ocitneme sa v Peru. Colnica žiadna, ale je tu búdka, v ktorej je zošit a do toho zošita sa musí každý zapísať. Číslo pasu, krajina odkiaľ pochádzate a samozrejme meno a priezvisko. To je všetko. A už nás tu čaká náš peruánsky sprievodca. Opäť čistý indián, krásny človek. Usmiaty a šťastný. Pred niekoľkými rokmi ich dedinu San Antonio de Cacao spláchla veľká voda. To sa na Amazonke stáva často. Brehy jednoducho korodujú a koryto rieky sa neustále mení. A tak dedinu museli postaviť nanovo, o niekoľko kilometrov ďalej. Vybrali si miesto ďaleko od rieky, asi dva kilometre. Dúfajú, že rieka sa k nim tak skoro nedostane. Nový názov dediny je „Reubicación de San Antonio de Cacao“. Niečo ako „Znovupostavené San Antonio z kakaa“.

Ráno je na brehu rieky trh. Je totiž nedeľa.
Ráno je na brehu rieky trh. Je totiž nedeľa. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave nasadáme do člna. Našim dnešným cieľom je protiľahlý breh, ktorý už patrí Peru. Ideme teda cez hranicu. Cestou sme videli delfínov, ale nestihol som ich odfotiť.
V prístave nasadáme do člna. Našim dnešným cieľom je protiľahlý breh, ktorý už patrí Peru. Ideme teda cez hranicu. Cestou sme videli delfínov, ale nestihol som ich odfotiť. (zdroj: Lubo Repka)
Sme práve tu, ukazuje nám náš prekladateľ. A tu bola kedysi dedina San Antonio de Cacao, tá už ale neexistuje. Zobrala ju veľká voda.
Sme práve tu, ukazuje nám náš prekladateľ. A tu bola kedysi dedina San Antonio de Cacao, tá už ale neexistuje. Zobrala ju veľká voda. (zdroj: Lubo Repka)
Tu je kniha, do ktorej sa zapisujeme.
Tu je kniha, do ktorej sa zapisujeme. (zdroj: Lubo Repka)

Cestou do dediny stretávame domácich. Jeden asi 8-ročný chlapec nesie domov ryby, ktoré ulovil jeho otec. Matka s dvomi deťmi nesie na hlave ovocie, ktoré nazbierala v lesnej plantáži. Lesné plantáže sú umelo nasadené ovocné stromy, ale nie sú kvôli nim vyklčované žiadne stromy z džungle, sú zasadené vo voľných častiach lesa v súlade s prírodou. To je nový, ekologický trend, ktorý momentálne veľmi dobre funguje.

Čerstvo nachytané ryby treba zaniesť domov.
Čerstvo nachytané ryby treba zaniesť domov. (zdroj: Lubo Repka)
Náš sprievodca Brandon nám vysvetľuje, aké ryby sa tu chytajú.
Náš sprievodca Brandon nám vysvetľuje, aké ryby sa tu chytajú. (zdroj: Lubo Repka)
Chlapec sa viacej nemôže s nami zdržiavať. Ide ďalej a sem tam si prehadzuje ryby z jednej ruky do druhej. Sú ťažké.
Chlapec sa viacej nemôže s nami zdržiavať. Ide ďalej a sem tam si prehadzuje ryby z jednej ruky do druhej. Sú ťažké. (zdroj: Lubo Repka)
Stretávame ďalších obyvateľov dediny. Všetci sa na nás usmievajú.
Stretávame ďalších obyvateľov dediny. Všetci sa na nás usmievajú. (zdroj: Lubo Repka)

O chvíľku sme v dedine. Miestni o nás vedia, že prídeme a vítajú nás. Môžeme si tu fotiť, ale ľudí treba požiadať o dovolenie. Nie všetci sa chcú fotiť alebo byť fotený. Znovu sa rozdeľujeme na dve skupiny. Tá ľahšia, do ktorej som sa prihlásil ja a Američania, sa bude potulovať iba v okolitých lesoch. Tá druhá bude mať náročnejšiu túru po džungli do vnútrozemia. V tej je opäť Pamela aj s Holanďanom, našim indiánskym sprievodcom a ešte jedným sprievodcom, ktorým je jeden z obyvateľov San Antonia de Cacao.

Sme v znovuvybudovanej peruánskej dedine San Antonio de Cacao.
Sme v znovuvybudovanej peruánskej dedine San Antonio de Cacao. (zdroj: Lubo Repka)
Reubicación de San Antonio de Cacao.
Reubicación de San Antonio de Cacao. (zdroj: Lubo Repka)

Naša skupina si ide pozrieť ovocné sady včlenené do džungle s iným miestnym sprievodcom, ktorý nám ukazuje aj lemurov pohybujúcich sa pomalým tempom na vrcholkoch stromov, ukazuje nám vtáčie hniezda navešané na konároch stromov a iné zaujímavosti džungle. Keď sa vrátime do osady príde nás pozdraviť aj jej najstarší obyvateľ pán Raimundo. Je zároveň starostom dedinky. A svoje príhody z džungle nám porozpráva iný obyvateľ, jeho meno som zabudol. Dvakrát bol uštipnutý jedovatým hadom a vždy sa mu podarilo prežiť. Prvýkrát ho uštipol koralovec, ani nevedel ako, tak rýchlo sa to stalo. Napriek tomu zareagoval okamžite. Mačetou hadovi odsekol hlavu, aby ju zobral so sebou kvôli identifikácii hada, podviazal si nohu a došiel až do dediny. Tam sa liečil sám, lebo protijed je k dispozícii až niekde vo veľkom meste a to je veľmi ďaleko od ich dediny. Pil veľa vody a prikladal si na ranu bylinky. Na nohe mu ostala hrča, ktorú nám ukazoval, ale prežil. Druhýkrát ho jedovatý had poštípal do ruky, ale aj to prežil. Je to miestny hrdina. A všetci sa usmievajú, že tak to má byť. Potom vytiahnu niekde z nejakej chatrče anakondu. Je to ešte mláďa, má len asi dva metre. Pustia ju, nech sa trochu poplazí medzi nami. My si ju opatrne fotíme a popíjame miestne pivo. Majú len veľkú fľašu, asi 7 deci. Jednu fľašu kupujem aj pre rozprávajúcich. Pre nich je to tak veľa alkoholu, že to pijú štyria naraz, delia si ju.

To, čo vidíte visieť z tých konárov stromu nie sú plody ovocia, ale vtáčie hniezda.
To, čo vidíte visieť z tých konárov stromu nie sú plody ovocia, ale vtáčie hniezda. (zdroj: Lubo Repka)
Miestny sprievodca nám vysvetľuje, ako sú svojou stavbou chránené proti predátorom.
Miestny sprievodca nám vysvetľuje, ako sú svojou stavbou chránené proti predátorom. (zdroj: Lubo Repka)
V korunách stromov hľadáme leňochov. Je tam jeden v strede obrázku, hľadajte.
V korunách stromov hľadáme leňochov. Je tam jeden v strede obrázku, hľadajte. (zdroj: Lubo Repka)
Sme naspäť v dedine. Toto je jej starosta pán Raimundo.
Sme naspäť v dedine. Toto je jej starosta pán Raimundo. (zdroj: Pamela Repková)
Miestny hrdina, dvakrát uštipnutý jedovatým hadom.
Miestny hrdina, dvakrát uštipnutý jedovatým hadom. (zdroj: Lubo Repka)
Miestna škola umenia.
Miestna škola umenia. (zdroj: Lubo Repka)
Svojka s pánom učiteľom. Býva v Puerto Nariño, jeho dom sme videli včera večer.
Svojka s pánom učiteľom. Býva v Puerto Nariño, jeho dom sme videli včera večer. (zdroj: Lubo Repka)
Z domu odrazu vynášajú mladú anakondu.
Z domu odrazu vynášajú mladú anakondu. (zdroj: Lubo Repka)
Anakonda.
Anakonda. (zdroj: Lubo Repka)
Anakonda sa hnevá.
Anakonda sa hnevá. (zdroj: Lubo Repka)
Je to ešte len mláďa, má asi dva metre.
Je to ešte len mláďa, má asi dva metre. (zdroj: Lubo Repka)
Na obed máme zase tajomstvo ukryté v liste. V tom mojom bola ryba pirarucu.
Na obed máme zase tajomstvo ukryté v liste. V tom mojom bola ryba pirarucu. (zdroj: Lubo Repka)
Domáci sa zase bavia. Ukazujú nám ďalšieho hada.
Domáci sa zase bavia. Ukazujú nám ďalšieho hada. (zdroj: Lubo Repka)

Potom nám ešte predvádzajú miestne ľudové tradície. Dnes bude totiž oslava, karneval. Celá dedina bude tancovať. My ale nemôžeme čakať tak dlho, aby sme si to pozreli aj keď domáci nás na oslavu pozývajú, čo je veľká česť. Je to totiž iba striktne domáca oslava. Ale my musíme ísť, máme pred sebou ešte náročný program. A navyše sa začínajú na oblohe kopiť tmavé mraky, čo neveštia nič dobrého. Kým sme prišli k rieke už pršalo. Schovali sme sa na „colnici“ a chvíľku sme čakali, či sa lejak zmierni. Po asi polhodine lejak trochu utíchol a tak padlo rozhodnutie, že ideme do člna. Zmokli sme do nitky, ale čo už. Veď sme v dažďovom pralese. Rýchlo na hotel, znovu sa prezliekame do suchého a ideme na ďalšiu plavbu. Tentoraz na jazero Tarapoto. Znovu sa plavíme po tej istej časti rieky cez zaplavený les, znovu musí náš sprievodca čln pretlačiť cez plytčinu, znovu musíme preraziť cez plávajúcu trávu a sme na ramene rieky, ktoré nás dovedie až k jazeru. Na jazere sa tí, ktorí chcú môžu okúpať. Potom ideme na rybačku. Chceme uloviť pirane. Pirane nie sú veľké ryby, dorastajú od 12 do 35 centimetrov. Známe sú ale hlavne kvôli svojmu silnému zhryzu. Okrem toho sú v hryzení veľmi rýchle a naozaj si vedia dobre odhryznúť to, do čoho sa raz zahryznú. A ešte jedna vec. Je ich vždy pohromade veľmi veľa. Cestou našťastie stretneme rybára, ktorý ich pár ulovil. Ukazuje nám ich náš sprievodca a to zostanú jediné pirane, ktoré sme videli. Nikto nechytil na udicu žiadnu. Ale návnadu žrali ako divé. Keď nám požrali všetky návnady tak sme rezignovali a vyplávali sme ďalej na rieku, ktorá napája jazero Tarapoto. To už sa začalo stmievať. Cieľom nočnej plavby bolo nájsť kajmany, aby sme si ich mohli odfotiť. Snažili sme sa, hľadali ich baterkou, ale nič. Keď v noci svietite baterkou na hladinu vody v okamihu, keď zasvietite na kajmana jeho oči ho prezradia. Svietia ako červené lampióny. Aj sme ich videli, ale asi aj oni videli nás, lebo rýchlo zmizli pod hladinou. Ale aj tak bola táto časť veľmi pekná a zaujímavá. A to bol záver nášho amazonského dobrodružstva. Ráno sme sa nalodili na loď smerujúcu do Leticie.

Sme zase v člne na rieke. Mierime na jazero Tarapoto. Hľadáme delfínov.
Sme zase v člne na rieke. Mierime na jazero Tarapoto. Hľadáme delfínov. (zdroj: Lubo Repka)
Videli sme ich veľa, ale je nesmierne ťažké ich odfotiť. Tak som skúsil video a potom z neho fotku.
Videli sme ich veľa, ale je nesmierne ťažké ich odfotiť. Tak som skúsil video a potom z neho fotku. (zdroj: Lubo Repka)
Tou istou technikou ešte jeden záber.
Tou istou technikou ešte jeden záber. (zdroj: Lubo Repka)
Piraňa cerí na nás zuby.
Piraňa cerí na nás zuby. (zdroj: Lubo Repka)
Takéto plávajúce trsy trávy sú rajom pre vtákov.
Takéto plávajúce trsy trávy sú rajom pre vtákov. (zdroj: Lubo Repka)
Z jazera Tarapoto sa potom plavíme hore prúdom po menšej rieke, ktorá ho napája.
Z jazera Tarapoto sa potom plavíme hore prúdom po menšej rieke, ktorá ho napája. (zdroj: Lubo Repka)
Náš čln smeruje k zapadajúcemu slnku.
Náš čln smeruje k zapadajúcemu slnku. (zdroj: Lubo Repka)
Vtáci si už hľadajú nocľažisko.
Vtáci si už hľadajú nocľažisko. (zdroj: Lubo Repka)
Prípravy na prenocovanie.
Prípravy na prenocovanie. (zdroj: Lubo Repka)
O chvíľu zavládne úplná tma.
O chvíľu zavládne úplná tma. (zdroj: Lubo Repka)
Všetko stíchlo.
Všetko stíchlo. (zdroj: Lubo Repka)
Baterkou hľadáme kajmanie oči.
Baterkou hľadáme kajmanie oči. (zdroj: Lubo Repka)
Ráno sa lúčime s tými, ktorí sa o nás počas nášho pobytu v Puerto Nariño starali.
Ráno sa lúčime s tými, ktorí sa o nás počas nášho pobytu v Puerto Nariño starali. (zdroj: Pamela Repková)
Cestou dolu prúdom spomínam na zničenú dedinu San Antonio de Cacao a robím si fotky erodujúcich brehov Amazonky.
Cestou dolu prúdom spomínam na zničenú dedinu San Antonio de Cacao a robím si fotky erodujúcich brehov Amazonky. (zdroj: Lubo Repka)
Rieka Amazon a jej pobrežie sú v neustálom procese zmien.
Rieka Amazon a jej pobrežie sú v neustálom procese zmien. (zdroj: Lubo Repka)

V Leticii nás čakali a náš program pokračoval návštevou Brazílie. Tuk-tuk nás zobral do mesta Tabatinga. Hranica je tu medzi Kolumbiou a Brazíliou iba symbolická, ale aj tak sa tieto dve krajiny od seba dosť odlišujú. Pritom mesto je to vlastne iba jedno. Pomyselná hranica totiž vedie priamo jeho ulicami. Ale odrazu hovoríte iným jazykom a platíte inou menou.

Sme na hranici troch štátov.
Sme na hranici troch štátov. (zdroj: Lubo Repka)
Z Kolumbie do Brazílie je to len pár krokov cez ulicu.
Z Kolumbie do Brazílie je to len pár krokov cez ulicu. (zdroj: Lubo Repka)
Sme v Brazílii.
Sme v Brazílii. (zdroj: Lubo Repka)

Pozreli sme si miestne trhy a hlavne nábrežie rieky Amazon. Odtiaľto totiž môžete vidieť všetky tri štáty, ktorých hranice sa tu stretávajú. Preto sa to tu volá aj Tres Fronteras. Trojhraničie. Sme na území Brazílie, oproti je Peru a kúsok vyššie po rieke Amazon je Kolumbia.

Sme na trhu v meste Tabatinga.
Sme na trhu v meste Tabatinga. (zdroj: Lubo Repka)
Na trhu v meste Tabatinga.
Na trhu v meste Tabatinga. (zdroj: Lubo Repka)
Kokosové orechy.
Kokosové orechy. (zdroj: Lubo Repka)
Najlepšia reklama na melóny sú deti, ktorým evidentne chutia. Určite sú sladké.
Najlepšia reklama na melóny sú deti, ktorým evidentne chutia. Určite sú sladké. (zdroj: Lubo Repka)
Prístav v meste Tabatinga.
Prístav v meste Tabatinga. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave je rušno.
V prístave je rušno. (zdroj: Lubo Repka)
Tovar smeruje na miestny trh, ktorý sme už videli.
Tovar smeruje na miestny trh, ktorý sme už videli. (zdroj: Lubo Repka)
Našiel som si miesto, odkiaľ je dobý výhľad na všetky tri krajiny.
Našiel som si miesto, odkiaľ je dobý výhľad na všetky tri krajiny. (zdroj: Pamela Repková)
Peruánske mesto na druhom brehu Amazonky sa volá Santa Rosa.
Peruánske mesto na druhom brehu Amazonky sa volá Santa Rosa. 
Vľavo cez rieku sa nachádza Peru, vpravo hore po prúde vidno kolubijské mesto Leticia a fotka je robená z brehu mesta Tabatinga, ktoré sa nachádza v Brazílii. Tres Fronteras.
Vľavo cez rieku sa nachádza Peru, vpravo hore po prúde vidno kolubijské mesto Leticia a fotka je robená z brehu mesta Tabatinga, ktoré sa nachádza v Brazílii. Tres Fronteras. (zdroj: Lubo Repka)
Na tejto mape to všetko pekne vidieť.
Na tejto mape to všetko pekne vidieť. (zdroj: Lubo Repka)

Tuk-tukom sa vezieme naspäť do Kolumbie, vyzdvihneme si naše veľké kufre a taxík nás odvezie na letisko. Letisko je veľmi malé, nie je tam čo robiť a tak len čakáme na náš let. Čaká nás Medellin a my jeho návštevu v nasledujúcom blogu spojíme s návštevou mesta Cali. Obidve totiž spája spoločná láska k drogovému obchodu.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu