Z ostrova Dravuni na Fidži na ostrov Tutuila v Ameriskej Samoe nám plavba trvala jeden dlhý deň, ktorý mal 47 hodín. Dátumovú hranicu, teda 180° západnej mínusovej a východnej plusovej zemepisnej dľžky, sme prekročili dňa 24. apríla 2014 o 22. hodine a 46. minúte na 17°36´57“ južnej zemepisnej šírky ešte v ten istý deň ako sme vyplávali. Ďalší štvrtok 24tého apríla sme si zopakovali na druhý deň, aby sme vyrovnali kalendár.
Naša loď v prístave Pago Pago, v pozadí sa hora Pioa (po anglicky Rainmaker) ukrýva v mrakoch.
Polynézania, ktorí sem prišli zhruba pred tritisíc rokmi sa tým netrápili. Riadili sa slnkom, mesiacom a hviezdami. Ich neuveriteľné objavné plavby sa začali niekde na Papui-Novej Guínei a postupne obsadzovali tichomorské ostrovy zo západu na východ a jednými z posledných boli ostovy Samoa. Potom ale stále hľadali ďalej a jedna časť smerovala na juh a objavila ostrov Aoteraoa (severný ostrov Nového Zélandu) a druhá časť sa plavila severným smerom a usadila sa na Havajských ostrovoch. Samoa sa nachádza presne v polovičke medzi Novým Zélandom a Havajskými ostrovmi.
Domy také aj také.
Tržnica nesmie chýbať :)
Pago Pago je najdôležitejším mestom s počtom obyvateľov 3656. Väčšina obyvateľov pracuje buď v prístave, v turizme alebo miestnej tuniakovej konzervárni - Charlie the Tuna.
Dňa 29. septembra 2009 silné podmorské zemetrasenie a následné cunami postihlo mesto a priľahlé oblasti. Veľa budov bolo zničených a o život prišli mnohí ľudia. Následky vidno doteraz aj na miestnych autobusoch.
Takéto autobusy, iba v trochu lepšom technickom stave, premávajú po jedinej hlavnej ceste z východu na západ a opačne, čím zabezpečujú pohodlné spojenie pre obyvateľov a turistov.
V autobuse buď hrá nahlas rocková hudba alebo sa pozerá nejaký seriál, čo práve dávajú v televízii.
My sme sa vozili týmto a tu je šofér a jeho kamoš, ktorý sa s nami vozil, lebo nemal čo robiť.
Svojich mŕtvych pochovávajú hneď pri dome. Takmer pri každom dome sme videli aj hroby.
Máte chuť na kokosový orech? Nech sa páči, stačí ho zraziť zo stromu na zem, ošúpať a otvoriť. Netreba na to žiadne náčinie, všetko poskytne okolitá príroda. Kameňom trafíte kokosový orech a ten vám padne k nohám. Potom odlomíte kus konára z neďalekého kríku tak, aby bol trochu špicatý a s jeho pomocou orech olúpete. O kameň ho nalomíte a potom jemne otvoríte. Čo na tom, že polovička kokosovej šťavy sa vyleje, otvoríte si ďalší.
Ak ste zručný a chcete si na turistoch zarobiť, vyleziete na strom a pozhadzujete toľko orechov, koľko je turistov. Potom už stačí iba mačeta. Čo kokos to dolár.
Pláž za dva doláre si svoj názov Two-Dollar Beach odvodila od výšky vstupného, ktoré sa tu vyberá.
Títo psíci si to ale vychutnávali zadarmo.
Maličké múzeum miestnej polynézskej kultúry.
Na ostrove sme sa zdržali iba pol dňa a nabrali sme kurz Havajské ostrovy. Plavili sme sa ďalšie dva dni kým sme dňa 27.4.2014 o 22. hodine a 7. minúte miestneho času
na 165°25´47 “ stupni západnej zemepisnej dĺžky prekročili rovník a dostali sa naspäť na našu severnú pologuľu.
Lubo Repka
