Mövenpick má asi túto lokalitu medzi obľúbenými, lebo aj v Aqabe má jeden rezort, do ktorého sme sa prišli okúpať a šnorchlovať. Ak mám porovnať, všetko tu bolo oveľa lepšie ako v Egypte. Kapučíno bolo kapučíno, pivo pivo a personál bol aký má byť v prvotriednom hoteli. Obsluha, aby bola rýchla, používala kolieskové korčule dokonca aj na piesku :)
Pod vodou len pár metrov od brehu to vyzeralo takto.
Ešte pár hotelových fotiek.
História Aqaby siaha ďaleko do minulosti, asi 4 tisíc rokov pred náš letopočet. Vzhľadom na svoju strategickú polohu, menila často svojich pánov. Asi najstarším známym bolo kráľovstvo Edom, spomínané už v Starom zákone, neskôr sa dostala pod vplyv Nabatejcov z Petry, potom prišli Gréci, po nich Rimania a potom Arabi. V roku 1917 ju obsadil Shariff Hussein za pomoci Lawrenca z Arábie. Na túto tému odporúčam doteraz veľmi pozerateľný film z roku 1962 s Omarom Sharifom v roli Sharifa Aliho, za čo dostal Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu.
Legendárny stožiar s jordánskou vlajkou. Je vraj najvyšší v Jordánsku.
Pred súmrakom sme sa opäť dostali do časovej tiesne, tak sme si zjednali taxikára, nech nás v rýchlosti povozí na najzaujímavejšie miesta. V Aqabe to zase nie je tak časovo náročné, ono tam vlastne nie je ani čo fotiť. Teda pokiaľ sa človek nevyžíva v cudzej chudobe a špine. Ale to by sa dalo nafotiť aj v niektorých osadách našich usadlých kočovníkov na Slovensku. Aj tí jordánski sa usadili a nedošlo im, že pokiaľ okolo seba urobia neporiadok, tak sa to nevyrieši ich odchodom zo zdevastovaného územia, pretože nikam nejdú a ostávajú na mieste. Evidentne sa na to ale dá zvyknúť, to chce iba kľud a nič nerobiť.
So šoférom Emmanuelom, dosť prekvapivé meno pre Araba, sme boli rýchlo kamaráti a tak sa predom dohodnutá cena vzhľadom na naše novovzniknuté priateľstvo na konci zdvojnásobila. Ale musím uznať, že sme ho zdržali asi o sedem minút dlhšie a aj tu je čas vzácny, teda pokiaľ nesedíš pred domom a nečakáš, kým prejde deň.
Zdržali sme sa kvôli mojej návšteve mešity kráľa Husseina, kde som mal tú drzosť a fotil som aj vnútri.
Tak dovidenia v Izraeli.
Lubo Repka.
