Nálezisko v Ban Chiang bolo objavené v roku 1966. Svetovou senzáciou sa stala jeho unikátna červená keramika. O túto keramiku sa doslova potkol študent Harvardu Steve Young, keď sa prechádzal po okolí. Tvárou padol na zem a nosom narazil na úlomky z keramického džbánu, ktorý bol evidentne starý. Keď si ich bližšie pozrel zdalo sa mu, že vidí niečo mimoriadne, unikátne, aspoň čo sa dizajnu týka. Keď sa vrátil do Bangkoku zobral úlomky so sebou a ukázal ich odborníkom. Tým naštartoval archeologický prieskum oblasti. Ten odhalil množstvo ďalších artefaktov, nielen keramiku, ale aj iné neolitické predmety, bronzové nástroje, sošky a pohrebiská s množstvom kostier. Najstaršie pamiatky boli datované do obdobia 4 až 5 tisíc rokov pred našim letopočtom. To už bola archeologická senzácia.
Ako najvzácnejšie sa ukázali rôzne bronzové artefakty, ako napríklad náramky, krúžky, retiazky, prstene, zvonce a podobne. Datované boli do roku 3000 pred našim letopočtom, čo znamená, že sú staršie ako najstaršie bronzové predmety dovtedy nájdené na Blízkom východe a v Číne. Svetová archeológia sa musela vysporiadať s týmto nálezom, pretože dovtedy prevládal názor, že doba bronzová začala v Mezopotámii a v Ázii sa objavila po prvýkrát v Číne. Z tohoto dôvodu bol Ban Chiang v roku 1992 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Bronzová doba je v dejinách ľudstva obdobím, ktoré vystriedalo dobu používania medených nástrojov a zbraní nástrojmi a zbraňami vyrobenými z rozličných zliatin medi s inými kovmi, napríklad cínom, olovom alebo hliníkom. Zbrane vyrobené z takýchto zliatin, teda z bronzu boli oveľa dokonalejšie ako čisto medené. Vyrobiť kvalitný bronz vôbec nie je jednoduché. Pomer medi a iných kovov je treba veľmi presne merať, pretože od neho závisí pevnosť a opracovateľnosť zliatiny. Národ, ktorý vedel vyrábať bronz musel mať veľmi vyspelú metalurgiu. Doba bronzová trvala viacej ako 2 tisíc rokov a bola ukončená dosiahnutím takých metalurgických zručností, že ľudia dokázali spracovávať železo, teda dobou železnou.
Exponáty si môžete pozrieť v múzeu, ktoré sa nachádza priamo v lokalite, kde boli urobené najzaujímavejšie objavy. Bolo založené na podnet vtedajšieho thajského kráľa Bhumibola Adulyadeja (Rama IX) a jeho manželky kráľovnej Sirikit v roku 1972.
Náleziská boli nielen v okolí mesta Ban Chiang, ale aj v lokalitách ako sú Ban Tong, Ban Phak Top alebo Don Klang.
V januári roku 2008 sa správy o Ban Chiang dostali na titulky svetovej tlače. Tisícky predmetov historickej hodnoty boli odhalené v piatich kalifornských múzeách, kde sa dostali nelegálnym spôsobom. Presnejšie povedané, boli nelegálne vyvezené z Thajska a potom darované múzeám v USA, pričom darca si mohol z daní odpísať významné čiastky a tak optimalizovať svoje daňové priznanie. Federálni agenti pracovali na odhalení tohoto podvodu 5 rokov. Akcia mala aj svoje utajené pomenovanie - operácia starožitnosti (Operation Antiquity). Zarážajúce bolo, že úradníci, ktorí dar ohodnocovali vedeli odkiaľ pochádza, ale nepýtali sa na jeho pôvod a dar akceptovali. Pašeráci týchto darov mohli spokojne pokračovať v rabovaní Thajska, nič im nehrozilo. A kto boli tí pašeráci? Bola to manželská dvojica Jonathan a Cari Markell. Markellovci boli potrestaní 18 mesačným väzením za pašovanie a trojročným väzením za daňové podvody, museli na vlastné náklady navrátiť do Thajska asi 300 predmetov, ktoré sa u nich našli. Niektoré múzeá potom dobrovoľne vrátili časť takto získaných predmetov do Thajska.
Mali sme šťastie, že v čase našej návštevy sa konala každoročná oslava svetového kultúrneho dedičstva Ban Chiang World Heritage Fair. V uliciach mesta bolo množstvo stánkov a obchodov, ktoré ponúkali tradičné výrobky miestnych umelcov.
Buddha park Sala Kaeo Kou Wat je park, v ktorom sa nachádzajú budhizmom a hinduizmom inšpirované betónové sochy. Založil ho pán Bunleua Sulilat, mystik thajsko-laoského pôvodu z Isanu. Bol sochárom, ktorý sochami vytváral mýty, rozprávky a legendy. Jeden takýto park vytvoril na thajskej strane rieky Mekong a druhý sa nachádza v Laose. Narodil sa v Thajsku v roku 1932 ako siedme z ôsmych detí. Legenda hovorí, že ako mladý chlapec spadol do jaskyne, jamy a tam spoznal svojho učiteľa a duchovného vodcu pustovníka Sala Keoku, po ktorom neskôr pomenoval aj svoj park. Začal ho budovať v roku 1958 v Laose. Keď si v roku 1975 v Laose uzurpovali moc komunisti zľakol sa a ušiel do Thajska, kde musel začať odznovu a vybudoval tento park. Preto sú vlastne tie parky dva. Oddeľuje ich iba rieka a dva rozličné režimy.
Sochy vytváral z darovaného betónu a formovali ich pod jeho vedením dobrovoľníci bez nároku na odmenu. V okolí si o ňom mysleli, že je tak trochu švihnutý. Zomrel v roku 1996 pravdepodobne na otravu krvi po tom ako sa zranil pri páde z jednej sochy, ktorú práve tvoril.
Hodvábny trh, alebo Silk Village Market, po thajsky Ban Na Kha sa nachádza asi 16 kilometrov od mesta Udon Thani pri ceste smerom na Most priateľstva spájajúci Laos s Thajskom.
Je tu množstvo predajných stánkov s hodvábnymi a bavlnenými látkami a šatmi. Špecialitou sú najmä látky s geometrickými vzormi, ktoré sú typické pre Isan. V stánkoch sa predávajú výrobky z neďalekej dediny Ban Na Kham Luang. Tu tkajú látky prakticky v každom dome, ale turisti tam nechodia, lebo nikto nevie po anglicky a na turistov ani nemajú čas.
Phu Phra Bat Historical Park je nezvyčajné zoskupenie pieskovcových skalných útvarov vytvorených tisícročnou eróziou. Okrem toho sa tu dajú nájsť stopy prehistorického človeka, predovšetkým maľby na stenách jaskynných skrýš. Niektorých vek sa odhaduje na viacej ako 6000 rokov.
V neskoršom období mnohé skalné útvary podivných tvarov boli uctievané ako budhistické svätyne.
V ďalšom blogu sa pozrieme do Laosu, kam sme si z Udon Thani urobili krátky výlet a pozreli sme si jeho hlavné mesto Vientiane.
Lubo Repka.
