Bangladéš. Časť 6.: Na miestach, ktoré vraj osobne navštívil Budha.

Govinda Bhita sú archeologické vykopávky dvoch budhistických chrámov v archeologickom objekte Mahasthan Garth. Starší na západnej strane bol pravdepodobne vybudovaný v 6. storočí a novší, ktorého ruiny sú na východnej strane areálu bol vybudovaný asi v 11. storočí na troskách toho predchádzajúceho. Obidva chrámy boli kedysi vybudované na brehu rieky Karatoya, ktorá je dnes už len riečkou.

Ďalšími vykopávkami v Mahasthan Garth sú 2 500 rokov staré pozostatky mesta Pundranagar. Je to najstaršie a najväčšie mesto starobylého Bengálska. Bolo chránené múrom z blata a tehál, ktorý bol dlhý zo severu na juh 1525 metrov a od západu na juh 1370 metrov. Vysoký bol 5 metrov. Okrem múrov mesto chránila aj rieka Karatoya. V okolí mesta bolo ešte niekoľko iných osídlení, čo napovedá, že sa jednalo o hlavné mesto veľkej ríše. Známy čínsky pútnik Hwen Tsang mesto navštívil v rokoch 639 až 645. Zmieňuje sa o uliciach, jazerách a záhradách bohatého a silného mesta. Vo svojej správe uvádza, že mesto kedysi navštívil samotný Budha Gautama Siddhartha a tri mesiace tu prednášal svoje nové učenie. V meste sa podľa neho nachádzalo 20 budhistických kláštorov s viacej ako 3 000 mníchmi. Archeologickými vykopávkami sa dokázalo, že mesto prosperovalo od 4. storočia pred našim letopočtom až do 12. storočia našej doby. 

Mesto objavil v roku 1879 britský archeológ škótskeho pôvodu Sir Alexander Cunningham. Pôvodne slúžil v armáde ako vojenský inžinier, neskôr prejavil záujem o archeológiu a bol menovaný hlavným archeológom Indie. Napísal niekoľko kníh a viedol rozsiahle vykopávky po celej Indii, do ktorej vtedy patrilo aj Bengálsko. Vďaka nemu sa teraz nachádzajú všetky najznámejšie poklady dávnej Indie v Britskom múzeu.

Gokul Medh je ďalšie archeologické nálezisko nachádzajúce sa iba asi tri kilometre od vykopávok mesta Pundranadar. Je to vlastne násyp, ktorý slúžil ako vyvýšenina, na ktorej stál hinduistický chrám venovaný bohovi Šivovi.

Tento umelý násyp, podnož kláštora, sa skladal zo 172 menších buniek, stavieb zabudovaných do zeme a vyplnených hlinou. Zoradené boli tak, aby postupne stúpali do výšky, pričom sa vzájomne podopierali, aby násyp bol stabilný a pevný. Na jeho vrchole bola postavená stúpa, ktorej pôdorys doteraz vidno. Študenti sa okolo neho zhromaždili a pán učiteľ im podával výklad. Decká si tento výlet užívali a my sme boli jeho spestrením.

Stavba pochádza pravdepodobne zo 6. alebo 7. storočia. Naznačujú to niektoré nálezy keramických úlomkov, ktoré boli časovo zaradené do tohto obdobia. Vrchol takto vytvoreného podstavca má 5 metrov. Tu bol následne vybudovaný chrám alebo stúpa, ktorý bol ale z dreva a tak sa nezachoval. Vidno je len jeho kamenný pôdorys. V jeho strede sa nachádza kamenná doska, okolo ktorej je 12 menších dier a jedna v strede, ktorá je väčšia. V tej strednej sa našiel úlomok alebo plátok zlata, pochádzajúci z reliéfu ležiaceho býka, čo naznačuje, že chrám bol venovaný Šivovi.

Tak toľko na doplnenie predchádzajúceho článku a teraz pokračujeme ďalej smerom na Dháku. Cestou sme ale samozrejme videli ešte mnoho, mnoho zaujímavých vecí. Tak poďme po poriadku, lepšie povedané fotka po fotke.

Navaratna Temple bol postavený medzi rokmi 1704 až 1728 za vlády chána Nawab Nursid. Pôvodná terakotová výzdoba zmizla nenávratne preč, ale čo zostalo, to sa snažia reštaurátori zachrániť. Jeden z nich prerušil prácu a venoval sa nám. Previedol nás celým chrámom a poukazoval nám veci, na ktorých pracujú. Dávajú do poriadku nielen fasádu, ale aj vnútorné dekorácie. Potom sme sa museli zapísať do knihy návštev a išli sme do neďalekého bufetu na čaj.

Most Bangabandhu alebo aj Jamuna Multipurpose Bridge bol otvorený v júni roku 1998. Po dĺžke meria 5 630 metrov a zabezpečuje nielen cestnú dopravu, ale aj železničnú cez rieku Brahmaputra, ktorá sa v Bangladéši volá Jamuna. Okrem toho most nesie v sebe potrubie na prepravu plynu, elektrické kolektory a telekomunikačné káble. Je teda naozaj multifunkčný. Postavila ho kórejská firma Hyunday Engineering and Construction. V roku 2008 sa na moste objavili trhliny, ktoré donútili prevádzkovateľa mosta znížiť, resp. limitovať cestnú dopravu po moste, aby sa znížilo jeho zaťaženie. Vláda sa ale ešte stále rozhoduje, či podá na firmu Hyunday žalobu.

Po nejakej chvíli sme za mostom odbočili z hlavnej cesty, aby sme si pozreli dedinu, v ktorej sa vyrábajú, farbia a šijú vlnené látky. Teda textilná výroba ala Bangladéš.

Na moju radosť pokračujeme po bočných uličkách ďalej po vidieku. Azim má ešte asi niečo v pláne, čo by nám ukázal. Nič sa nepýtam a spolieham sa na neho. Zatiaľ všetko, čo nám ukázal z vlastnej iniciatívy stálo za to. Sprievodcu už robí 15 rokov. Vraví, že klientov si najprv otestuje, aby zistil o čo majú záujem a potom prispôsobí program tomu, aby videli čo najviacej z bežného života ľudí v Bangladéši. Samozrejme popri povinných zastávkach, ako sú historické mešity a archeologické vykopávky.

Sme naspäť na hlavnej ceste. Vidím už po niekoľkýkrát predajňu Baťa a nedá mi, opýtať sa na značku Baťa v Bangladéši. Dostávam jednoznačnú odpoveď. Bata je synonymom pre topánky v Bangladéši. Firma tu má 260 predajní roztrúsených po celej krajine v 63 mestách. Má tu aj dve továrne a to v meste Tongi a v meste Dhamrai. Jej podiel na trhu topánok v Bangladéši sa odhaduje na 70%.

Ako sa blížime naspäť k mestu Dháka pribúda počet ľudí aj áut, doprava hustne a my sa predierame po vybitých cestách medzi novostavbami a rozostavanými budovami k nášmu hotelu. 

Podarilo sa mi dať dokopy aj ďalšie video zo života a práce ľudí krajiny Bangladéš, tak ak máte chuť, pozerajte.

Na ďalší deň nás čakal náš posledný výlet v Bangladéši a to návšteva čajových plantáží v okolí mesta Sreemangal. A pozreli sme si aj rezerváciu Lawachara National Park, kde žijú ohrození giboni. O tom všetkom vám porozprávam v poslednom blogu z Bangladéša. Uvidíte zase veľa pekných fotiek a možno bude aj video s opicami.

Lubo Repka.