Cali je trochu menšie mesto ako Medellín, ale aj tak je dosť veľké. Má asi 2 250 000 obyvateľov. Z počtu obyvateľov to nevyplýva, ale v porovnaní s mestom Medellín je Cali naozaj provinčné mesto. Jeho centrum je sústredené okolo rieky rovnakého mena.
Ubytovali sme sa vo štvrti San Antonio. Do centra mesta je to pešo asi pol hodiny, možno aj menej. Samotná štvrť San Antonio je najstaršou koloniálnou časťou mesta Cali. Uličky smerujú strmo do kopca, na ktorého vrchu je postavený kostol San Antonio. Pôvodne tu stála kaplnka postavená niekedy v 17. storočí. V roku 1747 bola prestavaná v barokovom štýle a venovaná je svätému Antonovi z Padovi. V tom období malo mesto Cali asi 5 000 obyvateľov. Od kostola smerom nadol sa potom San Antonio rozrastalo až ho pohltilo mesto Cali, ktoré vzniklo na riečke rovnakého mena dole v údolí.
Z námestia pri kostole je teraz celkom pekný výhľad na mesto Cali. Pod námestím je park, kde cez deň zvykne byť trh s miestnymi produktmi. My sme si tam kúpili banánový chlieb. Nechceli nám z neho odkrojiť, museli sme si ho kúpiť celý. Ale čo sme nezjedli sa nevyhodilo. Cestou nás jeden pán poprosil o jedlo a manželka mu dala takmer celý ten chlieb, čo sme nedojedli. Bol nám veľmi vďačný a ešte keď sme už boli dosť ďaleko nám ďakoval a pochvaľoval si, že chlebík bol dobrý.
V uličkách San Antónia nájdete veľa malých, útulných kaviarní s dobrou kávou. Sú tu aj obchody so suvenírmi a dielničky drobných výrobcov. U jedného sme zaklopali na dvere a dostali sme sa až do dielne a malej predajne s keramikou. Kúpil som si tam na pamiatku malého, keramického kolibríka. Dcéra pána majstra sa potešila aj tej malej tržbe.
Keď idete stále z kopca smerom k rieke prídete až do centra mesta a ešte sa cestou môžete zastaviť aj v archeologickom múzeu. Museo Arqueológico de la Merced je súčasťou komplexu náboženských budov rovnakého mena, teda Merced. V tej časti, kde sa nachádza múzeum sú umiestnené predkolombovské artefakty rozličných kmeňov, ktoré obývali túto oblasť v dávnej minulosti. Boli to hlavne kmene Calima, Tumaco, Quimbaya a Tolima. V šiestich miestnostiach dostanete predstavu, ako tu asi žili pôvodní obyvatelia pred príchodom Španielov.
Múzeum zlata (Museo del Oro) je umiestnené priamo v banke. Banco de la Republica je národná banka Kolumbie. Toto múzeum zlata bolo už deviate v poradí, ktoré zriadili. To najkrajšie je v Bogote, ale tam sme už spolu boli. Určite si to pamätáte z článku o Bogote. Toto nie je také veľké, ale aj tak sme tu videli veľmi zaujímavé kúsky. Je tu vystavených 615 predmetov zo zlata, keramiky, dreva, mušlí a podobných materiálov. Všetky pochádzajú z obdobia pred príchodom Španielov z oblasti údolia Valle del Cauca a reprezentujú kultúru národa Calima. Vstup je voľný, všetko to sponzoruje banka.
Na námestí Svätého Františka (Plazoleta de San Francisco) je fontána a okolo nej strašne veľa holubov. Na jednej strane je palác guvernéra Gobernación del Valle de Cauca a na druhej konvent Františkánov a kostol Svätého Františka. Smerom na Plaza de Cayzedo je katedrála Svätého Petra (Catedral de San Pedro). Joaquin de Cayzedo bol umiernenejší politik v porovnaní s Bolívarom alebo Santanderom. Žiadal pre Kolumbiu iba autonómiu a do poslednej chvíle ostal verný španielskej korune. Aj tak ho nakoniec v roku 1813 dali popraviť práve kráľovskí úradníci. To už sa blížime k rieke Cali. Najkrajšou stavbou celého mesta je La Ermita.
Kostol La Ermita del Rio je v podstate kópiou nemeckej gotickej katedrály v Ulme. Dovnútra sme sa nedostali, bola zavretá. To je škoda, lebo vraj je to tam veľmi pekne urobené. Úplne pôvodný kostol bol veľmi jednoduchý. Postavený bol v roku 1602, potom musel byť niekoľkokrát znovu postavený kvôli škodám po zemetraseniach. V roku 1925 ho bolo po ďalšom zemetrasení potrebné úplne zbúrať. Nanovo bola postavená už táto jeho verzia v roku 1942.
Keď prejdete rieku Cali po moste Puente España dostanete sa do parku Simóna Bolívara. My sme si predtým sadli na pohárik rumu. V parku Simóna Bolívara sú umiestnené sochy poskladané z kameňov. Ďalej popri rieke sa dostanete na námestie pomenované po slávnom básnikovi menom Jorge Isaacs. Pri ňom sa nachádzajú nie veľmi pekné administratívne budovy mestskej správy. Jorge Isaacs Ferrer bol nielen básnik, ale aj spisovateľ, politik a vojak. Žil a tvoril v 19. storočí. Jeho najznámejší román María je o romantickej a tragicky končiacej láske Márie k bratrancovi Efrainovi. Často je tento román prirovnávaný k niektorým dielam Edgara Allana Poa.
Ďalej v parku takmer pri hlavnej ceste je veľká socha Simona Bolívara a ešte o kúsok ďalej moderná socha vodného vtáka (Monumento Aves del Río). Keď prejdete cez hlavnú cestu uličkou Calle 12 Norte sa dostanete na Avenidu 6 Norte, ktorá je hlavnou ulicou novej časti mesta. Tu je opäť veľa reštaurácií a hlavne nočných podnikov, kde sa tancuje salsa.
Samotní obyvatelia mesta tvrdia, že Cali je hlavným mestom sveta, čo sa týka tancovania na salsu. Ešte v štyridsiatych rokoch 20. storočia sem táto hudba prenikla z Kuby. Razom si získala domáce obyvateľstvo. Všetci sa večer chodili zabaviť a zatancovať si. Začali spolu neoficiálne súperiť, ktorý pár zatancuje lepšie a táto tradícia tu vydržala aj keď sa už inde vo svete tancoval rock ’n’ roll. Neviem posúdiť, nie som veľký fanúšik tancovania a tak sme ani nenavštívili žiadny z doteraz fungujúcich tanečných klubov. Niekoľko sme ich cez deň videli, to ale ešte boli zatvorené.
Ak by ste pri moste Puente España neprešli cez rieku do parku, ale pokračovali stále rovno po nábreží cez park venovaný mačkám, resp. ich sochám dostanete sa popod cestu číslo 5 až k Santanderovmu pamätníku. Monumento a Francisco de Paola Santander je venovaný tomuto generálovi ako pocta za zásluhy na vytvorení samostatného štátu Kolumbia. Do armády vstúpil už ako 18-ročný. Svoju vojenskú kariéru začal v roku 1810 ako radový vojak federálnych oslobodzovacích jednotiek provincie Nová Granada, ale už o dva roky sa vypracoval na hodnosť plukovníka. Potom bojoval pod velením Simóna Bolívara a v roku 1817 už bol menovaný brigádnym generálom. V rokoch 1832 až 1837 bol prezidentom republiky Nová Granada.
Odtiaľto je to už len kúsok naspäť do štvrte San Antonio. Tu zase začínajú reštaurácie, v ktorých sa môžete dobre a nie veľmi draho najesť alebo si dať pohár vínka.
Z Cali do Cartageny je to letom dve hodiny a ste v Karibiku. To je úplne iná Kolumbia, o akej sme si písali doteraz. A to bude zároveň posledný článok, v ktorom sa budem venovať tejto rozmanitej krajine. Čo bude potom uvidíme, ale o týždeň budeme v Cartagene de Indias.
Lubo Repka.
