Costa Maya v Mexiku

Písmo: A- | A+

Costa Maya je označované ako rýchlo sa rozvíjajúce rekreačné stredisko na pobreží Karibského mora. Skutočnosť je taká, že za svoj rozvoj vďačí výletným lodiam a to nie je dlhodobo udržateľný rast.

Výletníci z lodí tu ani neprespia, ani toho veľa neskonzumujú a hlavne idú na jednodňový výlet po okolitých cenote alebo mayských pamiatkach, z čoho samotné mesto nemá prakticky nič. Ale vidno, že sa tu vybudovali cesty a rekreačné zariadenia. Všetko je pripravené pre masy turistov. Len aby prišli. Nechcem vidieť, čo sa tam deje teraz, keď lode nepristávajú a nie sú tu ani len tí turisti z výletných lodí. 

V roku 2019 ale bolo všetko inak. Len naša loď vysadila na breh dvetisíc turistov a my medzi nimi. Toto mnoho ľudí odrádza od dovolenky na výletnej lodi a oprávnene. My sme sa už naučili organizovať si všetko sami a loď nám slúži iba ako pohodlný dopravný prostriedok, ktorý nás dovezie na miesta, kde sa inak ťažko dostanete. Tu sme ale mali veľmi sťaženú situáciu. Služby sú tu ešte iba v plienkach a tak sme nič neriskovali a zobrali sme výlet organizovaný loďou.

Už kotvíme, ale mólo je veľmi dlhé a tak sme dosť ďaleko od brehu.
Už kotvíme, ale mólo je veľmi dlhé a tak sme dosť ďaleko od brehu. (zdroj: Lubo Repka)
Do všetkých týchto lokalít sa plavia lode, ktoré potom stoja aj tu v Costa Maya.
Do všetkých týchto lokalít sa plavia lode, ktoré potom stoja aj tu v Costa Maya. (zdroj: Lubo Repka)

Autobusom nás vyviezli najprv do archeologickej lokality Dzibanché a odtiaľ do ďalšej mayskej archeologickej lokality Kohunlich. Vždy, keď sme dorazili na miesto, sme mali voľno a tak sme si to tam pozreli na vlastnú päsť, bez sprievodcov.

Túlame sa lesom a hľadáme mayské pyramídy.
Túlame sa lesom a hľadáme mayské pyramídy. (zdroj: Lubo Repka)
Najprv sme objavili v podstate ešte neodkryté stavby, čo nám dáva tušiť, ako to tu asi vyzeralo, keď sem prišli prví archeológovia.
Najprv sme objavili v podstate ešte neodkryté stavby, čo nám dáva tušiť, ako to tu asi vyzeralo, keď sem prišli prví archeológovia. (zdroj: Lubo Repka)
Neviem si predstaviť krajšiu prechádzku lesom.
Neviem si predstaviť krajšiu prechádzku lesom. (zdroj: Lubo Repka)
Táto stavba je už očistená od nánosov a porastov.
Táto stavba je už očistená od nánosov a porastov. (zdroj: Lubo Repka)
V období, kedy už Mayovia opustili toto mesto prevzala nad ním vládu džungľa.
V období, kedy už Mayovia opustili toto mesto prevzala nad ním vládu džungľa. (zdroj: Lubo Repka)
Každý kopec tu znamená stavbu. Prirodzené kopce na tejto rovine neexistovali.
Každý kopec tu znamená stavbu. Prirodzené kopce na tejto rovine neexistovali. (zdroj: Lubo Repka)

Zona Arqueológica de Dzibanché je významná mayská pamiatka, ale vzhľadom na to, že je dosť odľahlá, tak je málo navštevovaná. To je ale veľká škoda, pretože je tu čo vidieť. Mesto bolo obývané už v treťom storočí pred našim letopočtom. Budovy, ktoré môžeme vidieť, pochádzajú z obdobia medzi rokmi 200 až 800 nášho letopočtu. To bolo aj obdobie najväčšej prosperity, kedy tu pravdepodobne vládla dynastia Kan, známa aj ako Kráľovstvo hada. Odtiaľto sa presídlili do mesta Calakmul, o ktorom sme si písali v článku Po stopách Mayov na polostrove Yucatán číslo 6. Mesto bolo definitívne opustené asi v roku 1450. Po takmer 400 rokoch ho znovuobjavil britský amatérsky archeológ Thomas Gann v roku 1927. Pôsobil ako lekár v britskom Hondurase (teraz Belize) a popri svojej lekárskej praxi sa nadšene venoval mayským pamiatkam. To sa mu aj oplatilo, lebo si z nálezísk vždy odniesol tie najzaujímavejšie veci so sebou. Asi by sme nemali hovoriť, že ich ukradol, ale skôr zachránil? V každom prípade ich nakoniec predal Britskému múzeu. Áno predal, nedaroval.

Meno Dzibanché v mayštine znamená niečo ako „znaky vyryté do dreva“. Je to kvôli tomu, že na podporných drevených prekladoch jedného z chrámov sa našli vyryté znaky, ktoré boli neskôr identifikované ako označenie vládnucej kráľovskej rodiny. No a tá mala v znaku hada. Znaky sa dokonca podarilo datovať do roku 554. Ten chrám sa preto volá Templo de los Dinteles – chrám prekladov. Jeho základňa bola postavená už niekedy v rokoch 300 až 600, chrám na vrchole pyramídy je datovaný medzi rokmi 600 až 900. Na hornom preklade na pravej strane chrámu odborníci môžu čítať vyrytý letopis roku 733.

Budova označená číslom 13 je Templo de los Caulivos – chrám zajatcov. Na schodoch vedci identifikovali vyryté nápisy označujúce zajatcov alebo väzňov. 

Chrám zajatcov.
Chrám zajatcov. (zdroj: Lubo Repka)

Oproti sa nachádza budova číslo 2, označená ako Templo de los Cormoranes – chrám kormoránov.

Chrám kormoránov.
Chrám kormoránov. (zdroj: Lubo Repka)
Samotný chrám sa nachádza až na vrchole pyramídovej stavby.
Samotný chrám sa nachádza až na vrchole pyramídovej stavby. (zdroj: Lubo Repka)

Asi najvýznamnejšia budova je pomenovaná Templo del Búha – chrám sovy. Dá sa na ňu vystúpiť až hore, odkiaľ je nádherný výhľad. Budova je označená číslom 1. Vedcom sa podarilo do nej vstúpiť a vo vnútri našli dve miestnosti. V tej druhej, hlbšie v zemi sa našli obetné predmety a pozostatky nejakej veľmi významnej osoby. 

Templo del Búha - chrám sovy.
Templo del Búha - chrám sovy. (zdroj: Lubo Repka)
Na vrchole stavby sú tiež pozostatky chrámu.
Na vrchole stavby sú tiež pozostatky chrámu. (zdroj: Lubo Repka)
Mayovia nepoznali klasický oblúk, tak ho stavali takto, stupňovito do špica.
Mayovia nepoznali klasický oblúk, tak ho stavali takto, stupňovito do špica. (zdroj: Lubo Repka)
Kamene do seba zapadajú, precízna práca pretrvala veky.
Kamene do seba zapadajú, precízna práca pretrvala veky. (zdroj: Lubo Repka)
Na vrchole pyramídy.
Na vrchole pyramídy. (zdroj: Pamela Repková)
Bol to strmý výstup, ale bolo to pre mňa po prvýkrát.
Bol to strmý výstup, ale bolo to pre mňa po prvýkrát. (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad na chrám kormoránov.
Výhľad na chrám kormoránov. (zdroj: Lubo Repka)
A za ním v diaľke nič, iba prales.
A za ním v diaľke nič, iba prales. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad dolu na námestie, teda kedysi tu bolo námestie.
Pohľad dolu na námestie, teda kedysi tu bolo námestie. (zdroj: Lubo Repka)

Celkovo to tu pôsobí veľmi dôstojne. Ako som už povedal, býva tu málo návštevníkov a tak si džungľa žije svojim životom. Občas tu môžete zahliadnuť tukany, ako preletujú zo stromu na strom a opice sú tu doma, tie uvidíte asi zakaždým.

Na tomto strome býva rodinka domácich.
Na tomto strome býva rodinka domácich. (zdroj: Lubo Repka)
Opice tu majú od turistov pokoj, len sem-tam sem niekto zavíta. Verím, že v súčasnosti už na turistov aj zabudli. Ale my prídeme zase, len čo sa vysporiadame s Covidom.
Opice tu majú od turistov pokoj, len sem-tam sem niekto zavíta. Verím, že v súčasnosti už na turistov aj zabudli. Ale my prídeme zase, len čo sa vysporiadame s Covidom. (zdroj: Lubo Repka)
To ale z týchto šarvancov už budú dospeláci.
To ale z týchto šarvancov už budú dospeláci. (zdroj: Lubo Repka)

Odtiaľto sme si potom išli pozrieť lokalitu Kohunlich. Zona Arqueológica de Kohunlich, ako sa po španielsky volá, je možno ešte krajšia ako Dzibanché. Nie sú tu také honosné stavby, ale tá príroda, uprostred ktorej sa nachádza je nádherná. Sú tu úplne iné stromy, palmy Cohune (attalea cohune). Podľa týchto stromov lokalita dostala aj svoje meno.

Tak toto navždy ostane v mojich spomienkach ako jedno z najmalebnejších miest na svete.
Tak toto navždy ostane v mojich spomienkach ako jedno z najmalebnejších miest na svete. (zdroj: Lubo Repka)
Les paliem cohune.
Les paliem cohune. (zdroj: Lubo Repka)
A v ňom starobylé mayské mesto.
A v ňom starobylé mayské mesto. (zdroj: Lubo Repka)
Attalea cohune.
Attalea cohune. (zdroj: Lubo Repka)
Život Mayov bol spätý s prírodou.
Život Mayov bol spätý s prírodou. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto bolo vybudované plánovane, sú tu námestia a ulice, dokonca systém kanálov zbierajúcich dažďovú vodu do skalných cisterien, ktoré slúžili ako zásobárne pitnej vody.

Najznámejšou pamiatkou je tu chrám masiek – Templo de los Mascarones. Jedná sa o pyramídu, u ktorej je po stranách hlavného schodiska štuková výzdoba v podobe masiek ľudských tvárí spodobňujúcich boha slnka. Chrám bol postavený okolo roku 500 a je to zároveň jedna z najstarších zachovaných stavieb tu v lokalite Kohunlich. Menej zachované sú futbalové ihrisko, kráľovský chrám, akropola, palác stél, budova dvojitých stĺpov a budova jedenástich brán.

Templo de los Mascarones.
Templo de los Mascarones. (zdroj: Lubo Repka)
Je to samozrejme pyramídová stavba. Hlavné schodisko.
Je to samozrejme pyramídová stavba. Hlavné schodisko. (zdroj: Lubo Repka)
Masky boha slnka.
Masky boha slnka. (zdroj: Lubo Repka)
Na každej strane pozerajú smerom k slnku.
Na každej strane pozerajú smerom k slnku. (zdroj: Lubo Repka)
Mayskí astronómovia vedeli vypočítať zatmenie slnka s presnosťou na minúty.
Mayskí astronómovia vedeli vypočítať zatmenie slnka s presnosťou na minúty. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z hora.
Pohľad z hora. (zdroj: Lubo Repka)

Obidve archeologické lokality, ktoré sme videli, nesú znaky kultúry Petén. Tá sa rozvinula v oblastiach, ktoré teraz patria Belize a Guatemale. Je ale evidentné, že medzi týmito mestami, ktoré od seba oddeľuje hustá džungľa existovali čulé kultúrne a obchodné styky.

Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)
Zona Arqueológica de Kohunlich.
Zona Arqueológica de Kohunlich. (zdroj: Lubo Repka)

Potom sme sa už len doviezli naspäť do prístavu Costa Maya. Cestou sme prechádzali mestečkom Mahahual, ktoré má asi 900 obyvateľov a nachádza sa len dva alebo tri kilometre od Costa Maya. Costa Maya bola postavená úplne z ničoho len za účelom turizmu. Mexická vláda takéto projekty podporuje, aby priniesla do nerozvinutých oblastí cestovný ruch. Keď si pozriete túto oblasť na mape, zistíte, že tu prakticky nič nie je. Menšie osídlenia sú od seba vzdialené desiatky kilometrov. Napríklad osada Xcalak je od Mahahualu vzdialená asi 40 kilometrov. Bude ale zahrnutá do plánov rozvoja oblasti, pretože má veľmi dobrú polohu. Popri pobreží sa totiž tiahne systém stredoamerického bariérového útesu a k pobrežiu sa dá dostať loďami iba v úsekoch, kde je čiastočne prerušený. A to je práve v oblasti Costa Maya a Xcalak. Nejaké vybudovanie vodnej cesty cez koralový útes nehrozí, pretože už bol vyhlásený za chránenú prírodnú rezerváciu.

Mahahual.
Mahahual. (zdroj: Lubo Repka)
Mahahual.
Mahahual. (zdroj: Lubo Repka)
Mahahual.
Mahahual. (zdroj: Lubo Repka)
Mahahual.
Mahahual. (zdroj: Lubo Repka)
Mahahual.
Mahahual. (zdroj: Lubo Repka)
V prístave je to upravené pre turistov.
V prístave je to upravené pre turistov. (zdroj: Lubo Repka)
Mólo je vybudované až s prehnane veľkými ambíciami.
Mólo je vybudované až s prehnane veľkými ambíciami. (zdroj: Lubo Repka)
Naša loď už nás čaká, zajtra už budeme kotviť v inom prístave.
Naša loď už nás čaká, zajtra už budeme kotviť v inom prístave. (zdroj: Lubo Repka)

V noci nás naša loď opäť premiestni a ráno sa zobudíme na ostrove Cozumel. Aj tu už máme pripravený krásny výlet za mayskými pamiatkami, pozrieme si jedinečné mayské prístavné mesto Tulum.

Lubo Repka.

Skryť Zatvoriť reklamu