Cuenca - najkrajšie mesto Ekvádoru

Najkrajšie mestá Ekvádoru sa nachádzajú vysoko v Andách. A najkrajšie z najkrajších je mesto Cuenca.

Cuenca - najkrajšie mesto Ekvádoru
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A zase sme pri nádherných španielskych menách, pretože aj Cuenca má svoj oficiálny vznešený názov: Santa Ana de los Cuatro Rios de Cuenca – „Svätá Anna štyroch riek (mesta) Cuenca“. A naozaj mestom pretekajú štyri rieky. Tie rieky sa volajú: Tomebamba, Yanuncay, Tarquil a Machangara. Prvé tri z nich pramenia v pohorí Cajas, o ktorom sme si už písali v blogu o Ekvádorských Andách. Mesto sa nachádza v nadmorskej výške 2 560 metrov. Jeho historické centrum je UNESCO chránené svetové dedičstvo. Má asi 330 tisíc obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prehliadku mesta sme začali netradične, až po zotmení. Tie na modro osvietené kupoly patria novej katedrále.
Prehliadku mesta sme začali netradične, až po zotmení. Tie na modro osvietené kupoly patria novej katedrále. (zdroj: Lubo Repka)
Katedrála z pohľadu parku Abdón Calderón.
Katedrála z pohľadu parku Abdón Calderón. (zdroj: Lubo Repka)
Na najvyššom poschodí tohoto netradičného obchodného domu sme zbadali slnečníky. To znamená, že tam je asi nejaká reštaurácia s výhľadom.
Na najvyššom poschodí tohoto netradičného obchodného domu sme zbadali slnečníky. To znamená, že tam je asi nejaká reštaurácia s výhľadom. (zdroj: Lubo Repka)
Ten výhľad stál za to.
Ten výhľad stál za to. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na druhú stranu.
Pohľad na druhú stranu. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte pohľad do uličky. Ako ste si všimli, samé kostolné vežičky. Tešíme sa na mesto zajtra cez deň.
Ešte pohľad do uličky. Ako ste si všimli, samé kostolné vežičky. Tešíme sa na mesto zajtra cez deň. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na starú katedrálu.
Pohľad na starú katedrálu. (zdroj: Lubo Repka)
A takto to vyzeralo v tej reštaurácii.
A takto to vyzeralo v tej reštaurácii. (zdroj: Lubo Repka)

Miesto, kde sa nachádza bolo obývané už pred 10 tisíc rokmi. Prvými obyvateľmi boli lovci a našli sa po nich hroty šípov a iné archeologické nálezy potvrdzujúce ich prítomnosť v tomto regióne. Okolo roku 5 585 pred n. l. sa už objavujú prvé poľnohospodárske aktivity a obyvateľstvo sa usadzuje. Pestovali zemiaky, tekvice a quinou (mrlík čílsky), chovali lamy a alpaky. Z tohto obdobia sa našla aj keramika. Od asi roku 2 000 pred n. l. sa už objavujú prvky dobre organizovanej spoločnosti, ľudia sa špecializujú a vznikajú, resp. sú potvrdené prvé náboženské rituály a obrady. Najdôležitejšiu úlohu v nich hrajú šamani. Prevláda kultúra národa Caňari, ktorá pretrvala až do príchodu Inkov v 15. storočí. 

SkryťVypnúť reklamu

Caňari verili, že ich predkovia boli had a papagáj ara. Kedysi dávno, pradávno prišla veľká potopa (veľmi sa to podobá na biblický príbeh, alebo ten sumerský o Gilgamešovi). Zahynuli všetci ľudia, iba dvaja bratia sa zachránili vysoko v horách. Keď voda ustúpila vrátili sa do svojej chatrče a s prekvapením zistili, že bola opravená a vnútri bolo pre nich pripravené jedlo. Keď išli na druhý deň na lov a vrátili sa, opäť bolo na stole pripravené jedlo. Takto to išlo niekoľko dní, kým sa jeden z bratov rozhodol zostať v okolí chatrče a zistiť, kto to jedlo pre nich pripravuje. Bol to Urcocari, muž hora. Lebo pôvodní ľudia Ameriky verili, že aj hory, aj skaly, všetko má svojho ducha a je vo svojej podstate živým tvorom. Zistil, že jedlo pre nich pripravuje žena, ktorá má tvár ako papagáj ara. Vzal si ju za manželku a ich potomkovia znovu zaľudnili zem. S tou tvárou papagája na tom niečo bude. Niekedy nosy domácich naozaj pripomínajú zobák papagája ara.

SkryťVypnúť reklamu

V každom prípade tento národ bol veľmi silný a nikomu sa nikdy nepodarilo vojensky si ich podrobiť. Nepodarilo sa to ani Inkom, ktorí si v 15. storočí (viacej ako 100 rokov pred príchodom Európanov) podmanili takmer celú západnú časť Južnej Ameriky. Ich ríša mala zo severu na juh 3 000 kilometrov. Na severe hraničila s kráľovstvom Caňarov, ktoré dlhé roky Inkom odolávalo. Na konci 15. storočia toho už bolo na Caňarov priveľa a tak sa dobrovoľne podrobili. Politika Inkov bola totiž veľmi jednoduchá. Kto sa podrobil, ten v podstate vládol naďalej, iba musel odvádzať tribút ríši Inkov a bezpodmienečne prijať inkskú kultúru vrátane kečuánskeho jazyka. Kto sa nepodriadil bol vojensky zničený a zotročený. Inkovia potom už bez väčších problémov postúpili ďalej na sever a podrobili si aj kráľovstvo Quitov. Samotné mesto Quito sa potom stalo druhým hlavným mestom Ríše Inkov. Ešte ďalej na sever to už potom nestihli, lebo prišli Španieli.

SkryťVypnúť reklamu
Ráno vyrážame do ulíc.
Ráno vyrážame do ulíc. (zdroj: Lubo Repka)
Čistič topánok. Vo všetkých ekvádorských mestách sme ich videli. Ich služby nie sú pre turistov, bežne ich využívajú domáci.
Čistič topánok. Vo všetkých ekvádorských mestách sme ich videli. Ich služby nie sú pre turistov, bežne ich využívajú domáci. (zdroj: Lubo Repka)
A sme pri novej katedrále. Včera sme si urobili nočnú fotku. Je to nádhera aj cez deň.
A sme pri novej katedrále. Včera sme si urobili nočnú fotku. Je to nádhera aj cez deň. (zdroj: Lubo Repka)
Skúšam, či sa mi do objektívu zmestí všetko.
Skúšam, či sa mi do objektívu zmestí všetko. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte jeden pokus, ale tu už vidlo skreslenie panoramatickej fotografie.
Ešte jeden pokus, ale tu už vidlo skreslenie panoramatickej fotografie. (zdroj: Lubo Repka)

Keď sa Cuenca, ktorá sa dovtedy volala Guapondeleg stala súčasťou Inkskej ríše veľmi jej to pomohlo. Inkovia jej dali nové meno Tomebamba a stala sa regionálnym hlavným mestom. To bolo asi v roku 1470, presne sa to nevie, ale v každom prípade ešte za vlády inkského vládcu Tupac Yapanqui. Ten nariadil vybudovať veľké mesto, nové cesty a premostenia roklín a riek. V meste vznikli nové chrámy a paláce, kde sa nešetrilo zlatom. Toto všetko ale netrvalo dlho. Tupac Inca Yapanqui bol desiatym Sapa Incom, ako sa vládca Inkov oficiálne tituloval. Jeho syn Huyana Capac, ktorý po ňom vládol až do roku 1524 si veľmi obľúbil Cuencu aj Quito a preto sa tieto mestá rozrastali do dovtedy nevídanej krásy. V roku 1524 ale zomrel pravdepodobne na kiahne, ktoré predbehli aj samotných Španielov. Z podrobeného Mexika sa totiž neuveriteľne rýchlo šírili smerom na juh. Pre pôvodných obyvateľov to bola smrteľná choroba, ktorú vôbec nechápali. So svojou druhou sestrou Rawa Okklo mal dvoch synov, následníkov trónu a tak im ríšu rozdelil na dve časti. V tej severnej, ktorá zaberala dnešné územie Peru a Ekvádoru vládol Atahualpa a v tej južnej, ktorá zaberala dnešnú Bolíviu, Čile a časť Argentíny dostal Huascar. Štyri roky to fungovalo, ale potom sa Huascar rozhodol vládnuť sám a vypukla občianska vojna. Táto bratovražedná vojna ríšu tak oslabila, že Španielom sa ju v roku 1532 podarilo podmaniť len s hŕstkou vojakov. V tom období už bolo mesto Cuenca dôsledkom občianskej vojny úplne zničené a vyplienené. Ostali po ňom iba chýry, ktoré Španieli počúvali s otvorenými ústami. Zlato im zaslepovalo oči aj srdcia.

Mesto Cuenca sa ale znovu spamätalo a aj pod španielskou nadvládou začalo rýchlo prekvitať. To, čo teraz na ňom obdivujeme je už dielom španielskych kolonizátorov, aj keď to všetko bolo vybudované za peniaze z pokladov Inkov.

Najvýznamnejšou stavbou je Nová katedrála. Catedral Metropolitana de la Inmaculada Concepción – Metropolitná katedrála nepoškvrneného počatia Panny Márie. Stavala sa dlho, od roku 1885 až do roku 1967 a aj tak nebola postavená úplne a asi už ani nikdy nebude. Architekti totiž nevypočítali dobre statiku jej dvoch veží. Nemohli ich dostavať, lebo základy by tú váhu neuniesli. A tak vrch obidvoch veží chýba. Tým pádom katedrála nemá ani žiadnu zvonicu ani zvony. Stavba je to napriek tomu impozantná. Má dĺžku 108 metrov, šírku 43,5 metra a výška hlavnej kupoly je 53 metrov. Vo vnútri je obložená mramorom, ktorý hrá rozličnými farbami. Okrem toho sú tu nádherné sklenené vitríny a hlavný oltár je vyrezávaný z dreva a pokrytý zlatými listami tak, ako je to v katedrále Svätého Petra vo Vatikáne. Je to jedna z najväčších katedrál v Latinskej Amerike a najväčšia v Ekvádore.

Ideme na strechu katedrály. Vraj je odtiaľ nádherný výhľad.
Ideme na strechu katedrály. Vraj je odtiaľ nádherný výhľad. (zdroj: Lubo Repka)
Fotím si mesto zo strechy katedrály.
Fotím si mesto zo strechy katedrály. (zdroj: Pamela Repková)
Cuenca zo strechy katedrály.
Cuenca zo strechy katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Cuenca zo strechy katedrály.
Cuenca zo strechy katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Cuenca zo strechy katedrály.
Cuenca zo strechy katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Cuenca zo strechy katedrály.
Cuenca zo strechy katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Cuenca zo strechy katedrály.
Cuenca zo strechy katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Cuenca zo strechy katedrály.
Cuenca zo strechy katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Park Abdón Calderón pod nami.
Park Abdón Calderón pod nami. (zdroj: Lubo Repka)
Cez park na druhej strane je vidno starú katedrálu.
Cez park na druhej strane je vidno starú katedrálu. (zdroj: Lubo Repka)
Sme v katedrále.
Sme v katedrále. (zdroj: Lubo Repka)
Hlavný oltár obložený zlatom.
Hlavný oltár obložený zlatom. (zdroj: Lubo Repka)
Presklené vitríny prepúšťaju dovnútra denné svetlo.
Presklené vitríny prepúšťaju dovnútra denné svetlo. (zdroj: Lubo Repka)
Sklenené vitríny s mozaikami svätých.
Sklenené vitríny s mozaikami svätých. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte jedna. Mám ich asi všetky, ale na ukážku vám to určite bude stačiť.
Ešte jedna. Mám ich asi všetky, ale na ukážku vám to určite bude stačiť. (zdroj: Lubo Repka)
Je tu aj model katedrály, na ktorom vidno, ako mali pôvodne vyzerať jej veže.
Je tu aj model katedrály, na ktorom vidno, ako mali pôvodne vyzerať jej veže.  (zdroj: Lubo Repka)
A takto vyzerajú v skutočnosti.
A takto vyzerajú v skutočnosti. (zdroj: Lubo Repka)
Abdón Calderón Garaycoya bol hrdinom ekvádorskej vojny za nezávislosť. Narodil sa tu v meste Cuenca. Venovaný mu je tento monument v strede parku, ktorý nesie jeho meno.
Abdón Calderón Garaycoya bol hrdinom ekvádorskej vojny za nezávislosť. Narodil sa tu v meste Cuenca. Venovaný mu je tento monument v strede parku, ktorý nesie jeho meno. (zdroj: Lubo Repka)
Tu ho vidno aj s katedrálou v pozadí.
Tu ho vidno aj s katedrálou v pozadí. (zdroj: Lubo Repka)

El Mercado je tržnica, ktorú musí navštíviť každý, my sme neboli výnimkou. Ja som mal okrem toho aj svoj tajný cieľ a podarilo sa. Chcel som tu priamo na trhu ochutnať miestnu špecialitu hornado, čo je pečené prasiatko. Bolo to to najlepšie pečené bravčové v mojom živote. Ak sa ocitnete v Cuence určite sem choďte a dajte si tu na prvom poschodí z plastového taniera s plastovým príborom hornado.

Túlame sa uličkami mesta Cuenca. Hľadáme tržnicu El Mercado.
Túlame sa uličkami mesta Cuenca. Hľadáme tržnicu El Mercado. (zdroj: Lubo Repka)
Cesta nás vedie cez kvetinový trh.
Cesta nás vedie cez kvetinový trh. (zdroj: Lubo Repka)
Kvety sú nádherne naaranžované a úplne čerstvé.
Kvety sú nádherne naaranžované a úplne čerstvé. (zdroj: Lubo Repka)
Po stranách v uličkách sú obchody, ktorých výklady lákajú okoloidúcich.
Po stranách v uličkách sú obchody, ktorých výklady lákajú okoloidúcich. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach to žije bežným životom. Cuenca je veľmi pokojné mesto. Má najvyšší životný štandard v celom Ekvádore.
V uliciach to žije bežným životom. Cuenca je veľmi pokojné mesto. Má najvyšší životný štandard v celom Ekvádore. (zdroj: Lubo Repka)
Plaza de San Francisco. Tu by už niekde mala byť tá tržnica.
Plaza de San Francisco. Tu by už niekde mala byť tá tržnica. (zdroj: Lubo Repka)
Tak už sme tu. El Mercado.
Tak už sme tu. El Mercado. (zdroj: Lubo Repka)
Mercado 10 de Agosto.
Mercado 10 de Agosto. (zdroj: Lubo Repka)
Zemiakov poznajú asi 200 druhov.
Zemiakov poznajú asi 200 druhov. (zdroj: Lubo Repka)
S kukuricou je to podobne.
S kukuricou je to podobne. (zdroj: Lubo Repka)
Zrobené ruky starenky, ale kukuricu treba olúpať. Tvorí prílohu takmer každého jedla.
Zrobené ruky starenky, ale kukuricu treba olúpať. Tvorí prílohu takmer každého jedla. (zdroj: Lubo Repka)
Našli sme, čo som hľadal. Šťastné prasiatko. Ešte aj teraz pekne upečené do chrumkava sa usmieva.
Našli sme, čo som hľadal. Šťastné prasiatko. Ešte aj teraz pekne upečené do chrumkava sa usmieva. (zdroj: Lubo Repka)
Takto mu to svedčí na tanieri.
Takto mu to svedčí na tanieri. (zdroj: Lubo Repka)
Pokus spokojného zákazníka o fotku v zákulisí.
Pokus spokojného zákazníka o fotku v zákulisí. (zdroj: Pamela Repková)

Museo de las Culturas Aborigines je múzeum kultúry pôvodných obyvateľov Ekvádoru. Je tu umiestnená zbierka asi 8 000 predmetov z paleolitického obdobia až po dobu Inkov. Niektoré repliky predmetov sú vyrobené študentmi miestnych umeleckých škôl a niektoré z nich si dokonca môžete aj kúpiť.

Najzaujímavejšie boli rozličné sošky z keramiky.
Najzaujímavejšie boli rozličné sošky z keramiky. (zdroj: Lubo Repka)
Rozhodne osobitá kultúra to bola.
Rozhodne osobitá kultúra to bola. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca.
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca.
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca.
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca. (zdroj: Lubo Repka)
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca.
Museo de las Culturas Aborigenes Cuenca. (zdroj: Lubo Repka)

Pumapungo Museum and Arqueological Park je jedným z najvýznamnejších múzeí v Ekvádore. Vnútorná expozícia sa na prízemí venuje archeologickým nálezom pred-kolumbijského obdobia dejín Ekvádoru pričom na hornom poschodí je urobená prezentácia všetkých významných oblastí a kmeňov a ich kultúry v Ekvádore. Prekvapivo má táto časť múzea zaujala najviac. Je to urobené veľmi citlivo a tak neznalému človeku, ako som sa tu cítil ja dali tieto ilustračné expozície veľa. Netušil som, aká rozmanitá je kultúra len tohoto jedného štátu Južnej Ameriky. Máme tendenciu vnímať tieto národy ako jeden celok – Indiánov. Ako keby niekto nás v Európe videl ako jeden celok, jeden národ. No nie je to nezmysel? Treba cestovať a poznávať rozličné národy a ich kultúru. Čím viacej o nich viem, tým viacej ich obdivujem a tým viacej ich odlišnosť tolerujem. Dokonca sa z nej teším.

Museo Pumapungo.
Museo Pumapungo. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Pumapungo.
Museo Pumapungo. (zdroj: Lubo Repka)
Museo Pumapungo.
Museo Pumapungo. (zdroj: Lubo Repka)
Trošku hrôzostrašne pôsobili preparované lebky. Mali veľkosť asi ako päsť.
Trošku hrôzostrašne pôsobili preparované lebky. Mali veľkosť asi ako päsť. (zdroj: Lubo Repka)
Boli to bojové trofeje nepriateľov alebo vzdanie úcty milovaným osobám?
Boli to bojové trofeje nepriateľov alebo vzdanie úcty milovaným osobám? (zdroj: Lubo Repka)

Vonku sa nachádzajú ruiny starého mesta Tomebamba, ktoré bolo zničené počas vojny medzi bratmi Atahualpom a Huascarom ešte pred príchodom Španielov. Dolu pod kopcom, v ktorom sa skrýva pyramídová stavba je malá ornitologická záhrada s amazonskými papagájmi a úžitková záhrada s domácimi poľnohospodárskymi plodinami. To je tiež jedna zaujímavá vec, keď si uvedomíte, že koľko teraz pre nás samozrejmých plodín sme do objavenia Ameriky nepoznali a vďačíme za ne iba a iba pôvodným obyvateľom Ameriky.

Museo Pumapungo.
Museo Pumapungo. (zdroj: Lubo Repka)
Vpredu úžitková záhrada s ukážkami plodín pestovaných pôvodnými obyvateľmi. Za záhradkou vidno terasovitý kopec pripomínajúci pyramídu.
Vpredu úžitková záhrada s ukážkami plodín pestovaných pôvodnými obyvateľmi. Za záhradkou vidno terasovitý kopec pripomínajúci pyramídu. (zdroj: Lubo Repka)
Papagáj Lora. Loro Piquirrojo.
Papagáj Lora. Loro Piquirrojo. (zdroj: Lubo Repka)

Výroba klobúkov vo svete známych ako „Panama Hat“ sa nezačala v Paname, ale tu v Ekvádore. Správne by sa mal ten klobúk volať „Ekvádorský“, ale zhodou okolností sa tak nestalo. O svoje meno prišli klobúky pri výstavbe Panamského kanálu paradoxne práve kvôli svojej kvalite a obľube medzi robotníkmi na stavbe. Odtiaľ sa totiž rozšíril do celého sveta a prischol mu názov Panama Hat. My sme boli na návšteve jednej z najvýznamnejších firiem, ktoré tieto originálne klobúky vyrábajú. Na ich výrobu, ktorá prebieha celá ručne sa používajú steblá rastliny toquilla.

Toto je tá rastlina. Toquilla. Fotku som si našťastie urobil ešte na tej kakaovej farme, o ktorej som písal v predchádzajúcom článku.
Toto je tá rastlina. Toquilla. Fotku som si našťastie urobil ešte na tej kakaovej farme, o ktorej som písal v predchádzajúcom článku. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka z múzea, ktoré je súčasťou reprezentačnej predajne klobúkov firmy Homero Ortega.
Fotka z múzea, ktoré je súčasťou reprezentačnej predajne klobúkov firmy Homero Ortega. (zdroj: Lubo Repka)
Tvarovanie rozpracovaného klobúka.
Tvarovanie rozpracovaného klobúka. (zdroj: Lubo Repka)
Tu už pani dorába posledné dizajnové úpravy. Našíva na klobúky stužky.
Tu už pani dorába posledné dizajnové úpravy. Našíva na klobúky stužky. (zdroj: Lubo Repka)

Stonky rastliny toquilla sa odrežú od zeme až do výšky, kde začínajú listy a vysušia sa, aby z nich vznikli steblá. Z nich sa potom pletú tie klobúky. Všetko sa robí ručne v domoch na vidieku, živia sa tým celé rodiny. V procese výroby sa po vypletaní klobúk „veperie“ a následne vysuší, potom prežehlí a neskôr sa mu dodá aj potrebná farba a tvar. Všetky možné dizajnérske nápady sú vítané, fantázii pri ich konečnom formovaní sa medze nekladú. Ale klasika je klasika. Ja som si jeden klasický tiež kúpil.

Vybrať si ten najlepší klobúk nebolo ľahké.
Vybrať si ten najlepší klobúk nebolo ľahké. (zdroj: Lubo Repka)

Večera v jednej z najkrajších reštaurácii sa nezaobišla bez ekvádorského vína. Bol som prekvapený, že aj viniču sa tu darí. Výroba vína nemá v Ekvádore dlhú tradíciu. Vinársky podnik Dos Hemisferios bol založený pred trinástimi rokmi. Ekvádor nie je práve vinárska lokalita a nikto im neveril, ale podarilo sa. A môžem potvrdiť aj osobným ochutnaním, ich Cabernet Sauvignom bol vynikajúci.

Prechádzka popri rieke Tomebamba. Na jej brehoch sú nádherné domy.
Prechádzka popri rieke Tomebamba. Na jej brehoch sú nádherné domy. (zdroj: Lubo Repka)
V jednom z nich je reštaurácia Mercado. Sem sme sa rozhodli ísť na večeru.
V jednom z nich je reštaurácia Mercado. Sem sme sa rozhodli ísť na večeru. (zdroj: Lubo Repka)
Toto už sme v tej reštaurácii. Naliate máme vínko z dvoch polovíc zeme. Dos Hemisferios.
Toto už sme v tej reštaurácii. Naliate máme vínko z dvoch polovíc zeme. Dos Hemisferios. (zdroj: Lubo Repka)
Cabernet sauvignon z vinárskeho podniku Dos Hemisferios.
Cabernet sauvignon z vinárskeho podniku Dos Hemisferios. (zdroj: Lubo Repka)
K tomu sa hodia jahňacie kotlety urobené na tom istom víne.
K tomu sa hodia jahňacie kotlety urobené na tom istom víne. (zdroj: Lubo Repka)

Výhľad na mesto Cuenca sme si nechali nakoniec. Treba sa totiž autom vyviezť až na okraj mesta do kopcov, ktoré ho obklopujú. Najznámejšou vyhliadkou je Mirador de Turi. Odtiaľto som urobil niekoľko záberov mesta Cuenca, ktoré môžu kľudne tento článok ukončiť.

Rozľúčkové pohľady s Cuencou.
Rozľúčkové pohľady s Cuencou. (zdroj: Lubo Repka)
Cuenca.
Cuenca. (zdroj: Lubo Repka)

V ďalšom článku si pozrieme menšie mestá, ako je Chodeleg a Gualaceo. A navštívime aj najvýznamnejšiu archeologickú lokalitu Ekvádoru, miesto zvané Ingapirca.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
SkryťZatvoriť reklamu