Ostrov nemá v podstate žiadny prístav, vyloďovali sme sa zase pomocou záchranných člnov, ktoré šikovná posádka hneď po zakotvení pri ostrove spustila na more.
Ostrov Dravuni z paluby lode.
Na brehu už nás čakali stánky so suvenírmi.
Miestni obyvatelia pre nás aj navarili dobroty tradičným spôsobom. K ochutnávke sme sa ani nedostali, podcenili veľkosť lode :)
Minuli sa aj všetky kokosové orechy, čo pre nás pripravili. Tu sme si ale svoj diel uchmatli.
Základná škola nám urobila deň otvorených dverí. Ale kľudne je možné, že je to tak vždy. Škola bola otvorená v roku 2003 za podpory Austrálie a má tu aj pamätnú tabuľu.
Pri potulkách ostrovom som objavil aj miestny cintorín.
Poobede odniekiaľ prišla loď, prirazila len tak k brehu ponad koraly a začal sa vykladať stavebný materiál.
Samozrejme, že som sa pozrel pod vodu. Aj keď by sa možno dalo povedať, že je to v podstate všade rovnaké, nie je to celkom tak. Z Tichomoria sa mi doteraz najviac páčila šnorchlovačka na pobreží Novej Kaledónie, ak teda nerátam Veľký bariérový útes v Austrálii. Tu nebolo až tak veľa koralov, necítil som sa ako v akváriu. Ryby sa mi zdali väčšie a mal som pocit, akoby som plával na otvorenom mori. Tú atmosféru sa mi asi nafotiť nepodarilo, ale popísal by som to tak, že som sa neustále obzeral. Okolo mňa sa z času na čas mihla naozaj veľká ryba.
Cesta džunglovým porastom na vrcholček miestneho kopca bola namáhavejšia ako som očakával. Vysoká teplota a veľká vlhkosť, k tomu šmykľavý terén. Ale tie výhľady stáli za námahu.
Za nami je melanézska časť našej pacifickej plavby. Smerujeme do Polynézie, kde nás už čaká ostrov Americká Samoa. Dnes je štvrtok 24. apríla roku 2014. V prístave Pago Pago na Americkej Samoe pristaneme až o dva dni, konkrétne dva dnešné štvrtky, prekročíme totiž dátumovú hranicu a posunieme si hodinky o 23 hodín dozadu.
Lubo Repka
